Dnes už nemusíme mať na sebe rovnakú kombinézu ako polovica osadenstva zjazdovky a závidieť zopár jedincom, ktorí majú inú, lebo si ju doviezli zo zahraničia. Dnes už nemusíme mať ani sveter a stále budeme dostatočne chránení pred zimou, takže sa nemusíme báť, že pri športovaní v zime zamrzneme. Špeciálne za predpokladu, že sa budeme poriadne hýbať. Nie je to tým, že by sme boli menej praktickí a chceli sa páčiť viac ako naši predkovia, len sme mali už dostatok času, aby sme prišli na spôsob, ako rozumne skĺbiť zimu a pohyb na vzduchu.
Kožušinoví severania
Čo si na seba v minulosti navliekli obyvatelia severských štátov, ktorí sa so zimou a mrazom stretávajú v oveľa výraznejšej miere ako my? Pre tých je zimné oblečenie nielen príležitostne využívaným odevom, ale každodennou nevyhnutnou záležitosťou. Čo teda nosili oni? Kožušinu, respektíve kožuch. Ľudia totiž nemajú vrstvu, ktorá by ich chránila pred zimou, naopak, naša jemná pokožka si vyslovene žiada ďalšie, „cudzie“ vrstvy.
Elegantní praotcovia
U nás sa to začalo honosne. Naši praotcovia pred cca 120 rokmi pri lyžovaní príliš nedbali na praktickosť. Lyžovanie bolo predovšetkým zábavou a prehliadka tohto špeciálneho športu si zasluhovala podobne slávnostné oblečenie ako na tanečný ples. Oblek, najlepšie doplnený motýlikom, prípadne šálom, čiapkou či klobúkom, k tomu tmavé kožené topánky, nebol žiadnou výnimkou. A na ňom občas aj niečo, čo vzdialene pripomínalo dnešnú bundu. Ľahší variant zasa pozostával z ľahkého svetríka, a aby sa nepovedalo, aj baretky.
Pri pohľade na dobové výjavy sa človek nemôže zbaviť pocitu, že lyže predstavovali iba prostriedok na to, ako sa v zime dopraviť z miesta A do miesta B, teda slúžili ako dnešné bežky. Keďže vtedajšie autá zrejme príliš nezvládali prekonať prevýšenie a klesanie terénu, na tento účel sa využívali lyže, ktorými sa dalo ľahko dopraviť napr. z vysokohorskej chaty na oslavu a veselé stretnutie v údolí, s čím potom súviselo aj príslušné oblečenie. K takýmto slávnostiam patrili často aj rôzne karnevaly a maškarné plesy na lyžiach, čím rozmanitosť odevu ešte vzrástla.
Kombinéza a šilt
Šuštiaková kombinéza vzbudzuje hrôzu u mnohých ľudí, ktorí vyrastali v druhej polovici 20. storočia. Jedinou alternatívou sa stali, hlavne u mužov, nie veľmi slušivé legíny a páperový kabát. K pokrývke hlavy pribudli čiapky rôznych tvarov a jedny z nich sa dnes označujú aj anglickým slovom „beanie“. Niektoré slečny a dámy si šatky naaranžovali na ležérny francúzsky spôsob. Neskôr sa na lyžiach začalo jazdiť bezpečnejšie a k oblečeniu občas pribudla aj prilba, dôležité však bolo, aby športovci na zjazdovke žiarili farbami, a ak nie, aspoň prúžkami. Na prelome storočia, v 50. rokoch, sa stala obľúbeným doplnkom šiltovka, ktorá chránila pred oslepujúcimi vysokohorskými lúčmi, menej už pred snehovou búrkou.
Nové materiály
Predtým nevyhnutná šuštiaková kombinéza znamenala pre mnohých dilemu. Síce v nej ťahalo na chrbát, ale ženy sa vyhli vyzliekacej ceremónii pri návšteve toalety. Je to asi najzaujímavejšia a stále obvyklá súčasť odevu pre zimné športy, ktorú možno nosiť aj dnes bez toho, aby sa človek obával módneho faux pas. Ktovie, čo nás ešte môže v tomto smere čakať, zatiaľ to však vyzerá, že po rôznych variantoch páperových a prešívaných búnd sa zimné oblečenie opäť stenčuje.
Aj oblečenie totiž chudne, spolu s topením ľadovcov, otepľovaním planéty a vývojom nových strihov a materiálov. Ergonomické strihy, syntetické materiály, priedušnosť a odolnosť voči vetru. Softshell, goretex a ďalšie novoty, ktoré by lyžiari ešte pred niekoľkými rokmi zrejme považovali za výmysly. Dnes si však hrdo oblečú každú novinku a s radosťou poučujú svojich druhov na svahu, aký prevratný vynález na sebe majú. Aj vy k nim patríte?
