Keď som niekde spomenula svoje plány pracovať na rodičovskej, vlastne ma neprekvapilo, že má na to názor úplne každý. Pozitívny alebo negatívny, vždy to vzbudzuje veľké emócie.
Nemyslím si, že by sa ktorákoľvek matka vrhla do práce s plánom: „Nebudem riešiť dieťa, chcem ďalej pracovať a vybavené.“ To vám materská láska určite nedovolí :-). Za rozhodnutím viac alebo menej pracovať väčšinou stoja ekonomické dôvody, nutnosť udržať si zručnosť (týka sa napr. zubárok), ale aj sebarealizácia a odreagovanie sa.
Odreagovať sa a na chvíľu si oddýchnuť od nezbednej ratolesti je počas rodičovskej jednoducho nutnosť. Navyše na tom predsa nie je vôbec nič zlé. Pozrite sa napríklad na obľúbené mama blogerky, ktoré veľa času venujú svojmu blogu alebo aj malým projektom pre klientov, a pri tom sa skvelo zvládajú starať o dieťa. Práca na čiastočný úväzok môže byť zase „projektom“ pre vás.
Čo na to hovorí psychologička?
Je úplne prirodzené, keď žena uvažuje aj o inom naplnení ako o tom materskom. Každá z nás má v sebe talent a chce sa cítiť naplnená. Takže keď sa nám darí plniť si svoje profesijné sny, má to veľký vplyv na naše celkové sebavedomie.
Avšak aj napriek tomu by som ženám odporučila, aby si na začiatku materstva užili rolu mamy na 100 % (aspoň 6 mesiacov), a až po nejakom čase sa vrhli do plnenia svojich profesijných snov. V prvých mesiacoch sa totiž vytvára medzi matkou a dieťaťom unikátne puto, ktoré je určujúce pre ich vzťah po zvyšok života. Okrem toho žena po pôrode prechádza pomerne radikálnou hormonálnou, a teda aj psychickou, zmenou. Potrebuje preto nejaký čas, aby sa vo svojej novej úlohe matky ukotvila, a zároveň dočerpala životnú silu.
– Lenka Černá, koučka a mentorka
Bez ohľadu na uštipačné alebo obdivné komentáre okolia, toto rozhodnutie je hlavne na vás a prípadne tých, ktorí sa budú o dieťa starať spolu s vami. Je potrebné dôkladne zvážiť všetky pre a proti, a to nielen pre dospelých, ale hlavne pre bábätko.
Možno v týchto úvahách dospejete k tomu, že vlastne v skutočnosti pri dieťati pracovať nechcete.
Realita pracujúcich mamičiek
Keď sa na to pozriem spätne s ročným synom pod nohami, je mi jasné, že moje prvé predstavy boli trošku naivné. Mám veľké šťastie, že moja práca sa dá robiť z domova a je jedno, o koľkej sa jej venujem, ale samo sa to aj tak nespraví.
Máloktoré pre a proti dopadnú presne tak, ako si plánujete a predstavujete. A čo vám potom už funguje, je za pár týždňov alebo mesiacov s dieťaťom zase trošku inak.
Moje tri najväčšie „prekážky“ sú:
- Pracovať je pre mňa možné len vtedy, keď sa syn zabaví sám alebo spí. Presné a dlhodobé plány budem môcť robiť až vtedy, keď ho budem môcť bez obáv zveriť na stráženie.
- Večer, na ktorý sa veľa mamičiek spolieha, chcem využiť aj na iný program ako len na prácu. Niekedy sa totiž k vareniu, uprataniu, žehleniu nedostanem skôr, ako malý definitívne zaspí. V rámci pracovného týždňa je to tiež jediný čas, kedy môžem tráviť čas so svojím mužom. Takže záleží na prioritách a tiež ústretovom prístupe zvyšku rodiny.
- Keď pracujem večer a poriadne sa pustím do nejakej úlohy, o to horšie potom zaspávam, pretože mi hlava ide na plné obrátky. A ako vieme, spánok je v materstve základ všetkého.
Na druhej strane mi ale práca prináša presne to, v čo som dúfala: uvoľnenie a svojím spôsobom relax. To, čo bolo kedysi mojím každodenným chlebíčkom, je teraz výnimočné a ja si to naozaj užívam.
A aké sú skúsenosti iných pracujúcich mamičiek?
Mamička Eva, pracuje ako kaderníčka
Pokiaľ vás rodina podporí, dá sa všetko.
Prečo ste začali pracovať pri dieťati?
„Po prvej materskej so staršou dcérou čoskoro prišla druhá. Byť toľko rokov doma už mi začínalo pripadať príliš, tak som začala premýšľať, čo by som mohla robiť. Vedela som totiž, že do pôvodnej práce, kde som pracovala na zmeny, sa kvôli deťom budem môcť vrátiť len ťažko. Spomenula som si teda na svoj malý sen a rozhodla sa popri druhej rodičovskej učiť sa za kaderníčku a pozvoľna aj pracovať.“
Čo vám to prináša?
„Okrem zárobku (ktorý bol pre mňa tiež dôležitým aspektom) mi práca prináša hlavne radosť a naplnenie. Keď klientka ocení moju prácu, je to krásny pocit a ja si potom nepripadám ’len’ ako matka, aj keď som ňou rada.“
Ako to prakticky riešite?
„Táto profesia je dobrá v tom, že si klientky jednoducho objednám tak, ako potrebujem. Je to niekedy organizačne náročnejšie, ale pokiaľ funguje rodina, dá sa to skĺbiť bez problémov.“
Čo je podľa vás najväčšia nástraha?
„Najväčšou nástrahou pre mňa je nedostatok času, alebo skôr rozdelenie času medzi prácu a rodinu, aby neutrpelo ani jedno. A optimálne si ešte občas nájsť čas len pre seba a na všetko zase nabrať energiu. S tým bojujem stále, ale nemenila by som.“
Čo by ste poradili ostatným mamičkám, ktoré by chceli s dieťatkom pracovať?
„Všetkým mamičkách by som odkázala, aby sa nebáli – pokiaľ vás rodina podporí, dá sa všetko. Navyše je to naozaj oslobodzujúci pocit, niekedy len zatvoriť dvere a nerozprávať sa o plienkach a príkrmoch, ale robiť niečo, čo vás baví.“
Mamička Renata, pracuje vo farmaceutickom priemysle
Keď sa na to pozriem spätne, viem, že to za to nestálo a všetkým mamám by som odporučila byť s dieťaťom doma aspoň rok.
Prečo ste začali pracovať pri dieťati?
„Vrátila som sa späť do práce, keď moje dievčatko oslávilo pol roka. Práca ma veľmi baví a vždy pre mňa bola istou náplňou a sebarealizáciou. Tiež som bola zvyknutá na kolektív a pravidelné stretávanie sa s ľuďmi. Rozhodovanie mi tiež trochu uľahčilo to, že som mala po ruke babičku na dôchodku, ktorú som spolu s jasľami využila na stráženie mojej malej.“
Čo vám to prináša?
„Práca mi dáva možnosť rozvíjať sa a pracovať na sebe, navyše v odbore, ktorý ma zaujíma už od strednej školy. Nejde mi len o kariérny rozvoj, ale aj o ten ľudský, ktorý vďaka práci v tíme môžem zažiť.“
Ako to prakticky riešite?
„Od malička som využívala jasle a babičku (3 dni jasle, 2 dni babičku). Keď sa niečo pokazilo, nebol našťastie problém pracovať z domova, alebo odísť skôr, ale svoju prácu som si aj tak vždy musela urobiť a dodať včas.“
Čo je podľa vás najväčšia nástraha?
„Čas. Môj deň bol rozplánovaný po minútach, čiaru cez rozpočet mi urobila hocijaká malá kolóna na ceste do jaslí alebo práce. Absolútny masaker nastal, keď ochorela dcéra alebo babička. Jednoducho platí, že akékoľvek plánovanie môže zlyhať a väčšinou na to doplatíte vy – stresom a nedostatkom spánku. Keď sa na to pozriem spätne, viem, že to za to nestálo a všetkým mamičkám by som odporučila byť s dieťaťom doma aspoň rok.“
Čo by ste poradili ostatným mamičkám, ktoré by chceli s dieťatkom pracovať?
„Nech sa v strážení nespoliehajú len na jedného človeka – aj babičky niekedy ochorejú alebo majú svoje povinnosti. A tiež nech na seba nie sú také prísne. :-).“
Mamička Katka, vyrába dojčiace korále a prevádzkuje e-shop pre mamičky
Mám svoju prácu skôr ako zábavu večer namiesto televízie. Nemá cenu si myslieť, že predajom svojich výrobkov budete hneď zarábať ohromné peniaze, chce to čas.
Prečo ste začali pracovať pri dieťati?
„Ja som pôvodne stavebná inžinierka a na materskú som si vlastne išla od práce oddýchnuť a vôbec som nemala v pláne niečo začínať. Lenže potom som po večeroch objavila koráliky :-). A postupne sa zo zábavy stala aj práca. Ale stále ma to veľmi baví a robím to rada.“
Čo vám to prináša?
„Práca s korálikmi mi prináša hlavne potešenie, že moje veci sú praktické a bábätká ich milujú. Radosť mám aj z toho, že môžem pomôcť iným mamičkám, ktoré napríklad nevedia svoje výrobky ponúknuť a ja im to cez môj e-shop umožním. Finančné privyrobenie je pre mňa až na druhom mieste.“
Ako to prakticky riešite?
„Keď bola moja dcéra maličká, bolo to jednoduchšie, chodila skoro spať, aj cez deň spinkala. Postupom času sa z nej stal malý diablik, ktorý už si ani po obede neschrupne a to má 2 roky :-). Takže teraz si k práci sadám väčšinou okolo 20–21 hodiny a končievam po polnoci. Ale ja nie som ten typ, ktorý by len tak vysedával pri televízore, takže si tým v podstate vypĺňam večery. Tiež mi pomáha manžel, ktorý berie dcérku na ihrisko a sem tam strážia aj babičky.“
Čo je podľa vás najväčšia nástraha?
„Najväčší nepriateľ pri práci s dieťaťom sú určite krízové situácie ako rast zúbkov a choroby – dieťaťa aj vaše.“
Čo by ste poradili ostatným mamičkám, ktoré by chceli s dieťatkom pracovať?
„Všetkým mamám by som odkázala, nech nemajú strach. Ja osobne mám vo svojom okolí veľa šikovných mamičiek, ktoré sa hanbia svoju prácu ukázať a ponúknuť, čo je strašná škoda. A tiež nemá cenu si myslieť, že predajom svojich výrobkov budete hneď zarábať ohromné peniaze, chce to čas.“
Mamička Kristýna, pracuje ako advokátka
Dôležité je neprehnať to a zobrať si vždy len také množstvío práce, aké zvládnete.
Prečo ste začali pracovať pri dieťati?
„Moja práca ma baví a keď mám možnosť v nej pokračovať v rozsahu, ktorý sa dá skĺbiť so starostlivosťou o syna, som tomu rada. Navyše privyrobenie sa vzhľadom k nákladom na dieťa hodí.“
Čo vám to prináša?
„Zostávam stále v obraze v mojom odbore, čo je v advokácii veľmi dôležité. A tiež mám jednoducho dobrý pocit z vykonanej práce.“
Ako to prakticky riešite?
„Pracujem, keď je u nás babička a tiež keď malý spí. Samozrejme musím zvládnuť aj starostlivosť o domácnosť, takže to chce dobre plánovať čas :-). Som vďačná, že moja situácia umožňuje variabilný rozsah práce, ktorý môžem meniť podľa toho, koľko mám popri starostlivosti o syna ešte času, pretože nie každý má tú možnosť. Takže to beriem ako skvelú príležitosť zostať v kontakte s pracovným svetom a pritom nemusieť z donútenia odložiť syna do cudzej starostlivosti.“
Čo je podľa vás najväčšia nástraha?
„Myslím, že to, aby sa z toho množstva povinností človek nezbláznil – je potrebné myslieť na toľko vecí okolo dieťaťa a k tomu navyše na pracovné úlohy. Niekedy to chce vedieť si povedať dosť a od všetkého si oddýchnuť, aj keby to bola len pol hodina pri knižke, keď maličké spí.“
Čo by ste poradili ostatným mamičkám, ktoré by chceli s dieťatkom pracovať?
„Neprehnať to a zobrať si vždy len také množstvo práce, pri ktorom si je mamička istá, že ju zvládne bez toho, aby sa musela nútene obmedzovať pri starostlivosti o svoje zlatíčko.“
Mamička Denisa, pracuje ako copywriter
Nikto nechce žiť s pocitom, že zanedbáva rodinu. Je potrebné vyvážiť prácu a deti tak, aby nás to nikdy nemrzelo.
Prečo ste začali pracovať pri dieťati?
„Vysokú som končila, keď som čakala druhé dieťa, a štúdium pri deťoch som len zmenila za prácu pri deťoch. Nejako nepoznám iný spôsob života, ako starať sa o deti a popri tom študovať alebo pracovať. Samozrejme svoje deti milujem, máme veľa spoločných aktivít a času, ale sú chvíle, kedy ako mama potrebujem vypnúť a robiť niečo, čo nepuká, nie je oslintané a nemá nič spoločné s plienkami a vlhčenými utierkami. Pracujem predovšetkým vďaka tomu, že životné náhody sú ku mne ústretové a prinášajú mi krásne veci, ktoré prichádzajú v úžasnom čase, kedy ich môžem prijímať.“
Čo vám to prináša?
„Radosť. Inak by som to nerobila:-). A samozrejme financie k rodičovskej, ktorá je, ehm, no, rodičovská.“
Ako to prakticky riešite?
„Deti sú naučené, že pracujem najskôr ráno, kým vstanú. Potom jedno dieťa vypravím do škôlky a druhé vie, že pri raňajkách pracujem, potom sa zahráme, čítame si, na chvíľu je rozprávka, kedy zase pracujem a potom až vtedy, keď spí po obede. Čo sa nestihne počas dňa, posúva sa na noc. Nestráži nikto. Bohužiaľ nemáme strážiacich prarodičov, takže sme s manželom závislí sami na sebe.“
Čo je podľa vás najväčšia nástraha?
„Čas a únava. Nikto nechce žiť s pocitom, že zanedbáva rodinu. Čas, kedy nás deti potrebujú, je obmedzený. Je potrebné to vyvážiť tak, aby nás to nikdy nemrzelo. A potom samozrejme tá únava. Občas horia termíny, pracuje sa do noci, ale budíček je stále rovnako skoro ráno, v lete často korešpondujúci s východom slnka. A ani káva nie je všemocná.“
Čo by ste poradili ostatným mamičkám, ktoré by chceli s dieťatkom pracovať?
„Ísť za svojimi snami a nebáť sa. Nestane sa nič horšie, ako že sa zase na chvíľu stanú mamou na plný úväzok. A to predsa nie je zlé. Keď príde šanca, nápad, možnosť, treba to skúsiť, pokiaľ ich to láka. Ale nie je to pre každého. Nie je to úplne ľahké a chce to silnú vnútornú disciplínu (keď dieťa spí, tak sa hneď pracuje, nie je čas na ničnerobenie).“
S ostatnými mamičkami sa úplne zhodujeme v tom, že práca na rodičovskej je určite poriadna výzva, a preto by vás mala predovšetkým baviť a byť určitým spestrením od bábätkovskej reality. Ale aj tu platí, že nič sa nemá preháňať a je dôležité nabrať si len toľko práce, koľko jej človek v pohode zvládne. Všetky totiž rady zabúdame na odpočinok a nejaký čas pre nás samotné, aj keď bez toho to jednoducho nejde. Pretože ako hovorí stará známa rovnica: šťastná mama = šťastné dieťa a vlastne aj celá rodina.
