Práve čítate

Odsťahovala som sa z veľkého mesta na vidiek. Prečo?

1346  
Zdieľať: 

Odsťahovala som sa z veľkého mesta na vidiek. Prečo?

Keď niekomu poviete, že sa sťahujete z veľkého mesta na vidiek, dočkáte sa troch rôznych reakcií. Jedni vám to prajú , ďalší sa divia a ostatní vám to vyhovárajú. Skoro všetci vás ale budú mať tak trochu za blázna, pretože predsa „prečo by sa niekto dobrovoľne vzdal mestského pohodlia“. My sme sa ale rozhodli do toho ísť so všetkými kladmi a zápormi, ktoré to má.

14. 3. 2020 6 min. čítania Martina Chomátová
Odsťahovala som sa z veľkého mesta na vidiek. Prečo?

V septembri 2019 to bol rok, čo som sa so svojím mužom a synom odsťahovala z panelákového bytu v Prahe do dedinky na koniec Brdov, kde je evidovaných 81 adries a 48 trvalo žijúcich obyvateľov (údaje z roku 2011). Ale čo je malé, to je pekné.

Čo vlastne znamená opustiť pohodlie veľkého mesta a presunúť sa na vidiek?

Kľud a vlastná záhrada

Kľud v panelákovom byte je trochu oxymoron, pretože počujete všetko a stále – ako sa susedia hádajú, búchajú dverami, že niekto o tri poschodia vyššie spláchol na záchode alebo si spieva v kúpeľni, či keď majú susedia nad vami plávajúcu podlahu a záľubu chodiť doma v drevákoch (súdiac podľa zvukov). Kľud na dedine je potom ako balzam. Počujeme vtákov, potok, vietor a to množstvo chcených aj nechcených zvierat, čo sa nám objavuje v okolí. Výlet do lesa nie je výprava na celý deň, ale máme ho dve minúty od domu a môžeme tak kedykoľvek ísť na hríby, čučoriedky, so synom pozorovať prírodu alebo si len tak prečistiť hlavu. Sotva to počasie dovolí, trávime celý deň vonku na záhrade, večer vysedávame s pohárom vína a pozorujeme hviezdy, ktorých je na nebi oproti Prahe nespočetne.

S domom sme kúpili tiež veľkú záhradu, čo neprekvapivo znamená aj veľa práce. Stále je čo robiť a stále sa objavujú nové záludnosti. Navyše pestovať avokádo na parapete okna, alebo vypestovať si úrodu v záhrade a v skleníku, to je prosto úplne iná skúsenosť. Je to ale tiež určitá forma relaxácie a vďaka tomu, že na to nemáme len víkend ako na chalupe, ale môžeme niečo urobiť ktorýkoľvek deň v týždni, to naozaj nie je taká tragédia a dá sa všetko pekne rozvrhnúť a robiť postupne.

život na vesnici: vlastní zahrada, skleník…
Foto: archív Martiny Chomátovej

Starosť o dom

V paneláku toho vlastne veľa neriešite, a pokiaľ áno, zavoláte si opravára, ktorý s trochou šťastia býva vo vedľajšom vchode. Aj stav domu a opravy okolo neho idú mimo vás, jednoducho mesačne platíte do fondu opráv a starajú sa iní. Tu je to úplne iná situácia. Čo si neurobíme, to nemáme. Okrem bežných opráv nás tiež čaká niekoľko vecí k rekonštrukcii, takže o zábavu máme nadlho postarané. Ale ten pocit, ako sa nám dom vylepšuje pred očami za to určite stojí.

Sťahovali sme sa v septembri, takže priamo do vykurovacej sezóny, čo v nás budilo isté obavy. Nakoniec sme sa ale zhodli, že to nebola vôbec taká tragédia, ako sme si predstavovali. Doposiaľ kúrime len v krbe v obývačke a v kachľovej peci v kuchyni a dom sa aj tak krásne vykúri a svoju teplotu si drží. Áno, musíme síce chodiť v každom počasí pre drevo a pravidelne prikladať, ale vlastne to k tomu patrí a ani nám to nepríde ako problém. Navyše romantika pri krbe alebo pečenie buchiet v kachľovej peci, to je niečo, čo inokedy máte len počas dovolenky na horách a my to máme stále.

rodinný dům na vesnici
Foto: archív Martiny Chomátovej

Oproti tomu upratanie domu je iná rozprávka. Sťažovala som sa, že musím upratovať sedemdesiatmetrový byt, preto teraz upratujem dom s plochou180 m². Vďaka krbu sa prach, ktorý bol v Prahe za týždeň, nazbiera tu za dva dni. Staré drevené podlahy nášho domu zo začiatku 20. storočia je možné umývať iba po starom, na kolenách s handrou v ruke a okná by som mohla umývať dvakrát do mesiaca. K tomu stačí pripočítať priebežné rekonštrukcie v dome a okolo neho, ktoré robíme za pochodu a je jasné, že s upratovaním začínam v nedeľu a končím v sobotu. Hlboko premýšľam, ale v tomto bode pozitívnu zmenu nevidím. Snažím sa zvyknúť si, to nemôžem povedať.

Nákupy a varenie

Keď sme bývali v Prahe, do kamenného obchodu som chodila v najvyššej núdzi, využívala som totiž dovoz do domu. Ráno som si rozmyslela, čo by som uvarila, a za 90 minút som mala nákup pri dverách. Na dedine to s trochou šťastia môžete mať podobne. My sme ale mimo dosah všetkých online objednávok potravín. Musela som sa teda naučiť myslieť dopredu, plánovať, nakupovať pravidelne a mať aspoň základnú zásobu bežne používaných vecí. Spolieham sa tiež na veľkú chladničku, mrazák, pivnicu a vlastnú záhradu.

Z kedysi nenávideného nakupovania v kamenných obchodoch sa pre mňa stal skvelý relax. Inam chodím pre zeleninu, inam pre mäso, kvetiny či drogériu. Všade sa poznáme, prehodíme pár slov a aj keď tam práve nič nepotrebujem, zastavím sa ich aspoň pozdraviť. Objavili sme tiež farmára cca 2 km od nás, od ktorého berieme vajíčka a príležitostne mäso.

Čokoľvek z obchodu Tchibo kúpite aj online

Čokoľvek z obchodu Tchibo kúpite aj online

Kuriér vám všetko dovezie aj na zabudnutú samotu. A novú kolekciu nájdete online o týždeň skôr ako v obchode. :-)

Vyberte si

Nie sme vôbec sami

Sociálne vyžitie je tu síce minimálne, ale v okolí sa konajú rôzne akcie a vlastne sa v celku vídame s oveľa viac ľuďmi, ako keď sme boli v Prahe. V uplynulom roku sme mali iba tri víkendy, kedy sme tu nemali žiadnu návštevu a veľmi si to užívame. Ľudia k nám chodia odpočívať a my odpočívame s nimi.

Našli sme tu tiež pár susedov, s ktorými sa stretávame pravidelne a radi, je tu veľa detí a môžem len potvrdiť, že ľudia na dedine majú k sebe naozaj bližšie. Vzájomne si pomáhame v rôznych ohľadoch a ľudia vás zdravia len tak na ulici aj v širšom okolí. Na druhej strane všetci o tom druhom vedia alebo si domýšľajú všetko a každá novinka sa tu hneď rozšíri. Určite by som ale nemenila.

přestěhovali jsme se na venkov
Foto: archív Martiny Chomátovej

A čo financie a práca?

Finančné rozdiely oproti Prahe sú samozrejme veľké. Hypotéka je nižšia, mesačné náklady na život sú tiež nižšie. Oproti tomu ale navyše potrebujeme auto a viac toho najazdíme, väčšie náklady máme aj kvôli opravám či rekonštrukciám domu alebo záhrady.

S mužom obaja pracujeme z domova, čo je veľká výhoda. Denný dojazd do Prahy za prácou je v našom prípade možný, ale vyčerpávajúci. Môj muž tam chodí tak dvakrát týždenne, podľa toho, ako potrebuje, ja osobne musím len za klientom v Příbrami, čo je ale pre mňa ako matku príjemné spestrenie.

Náš syn

Najväčšou motiváciou, prečo sa odsťahovať na dedinu, bol určite náš syn, ktorý má teraz 2,5 roka. S mužom si pamätáme bývanie na dedine v dome a chceli sme mu dopriať tú sebestačnosť, zodpovednosť, prírodu a dobrodružstvo, aj za cenu toho, že to nebude vždy jednoduché a ideálne a bude to znamenať aj veľa kompromisov.

život na vesnici s malým dítětem
Foto: archív Martiny Chomátovej

Stojím si za tým, že tu zažíva veci, ktoré by v Prahe nemohol alebo sa k nim len ťažko dostal. Neustále behá po záhrade, denne vída zvieratá, sadí s tatom stromy, rýpe sa v záhonoch alebo zbiera lístie. Kamaráti sa s kladivom, fúrikom, hrabľami aj lopatou. V zime chodí na prechádzky na saniach, v lete trávi popoludnie v lavóriku s vodou na záhrade, na jeseň chodí s tatom kľudne každý deň na hríby. Stále niečo objavuje a má radosť z tých najväčších maličkostí, čo je pre nás ako rodičov tá najlepšia vec.

Takže áno, odsťahovať sa z mesta na dedinu asi nie je pre každého, nie je to vždy jednoduché a čaká vás veľa práce a starostí. Pre mňa to je ale jedno z najlepších rozhodnutí v živote. Do Prahy sa mi už nikdy nechce a dúfam, že sa odtiaľto nebudeme musieť raz odsťahovať. Je tu nádherná príroda, kľud, veľa vecí na objavovanie a nespočetne veľa krásnych zážitkov. A hlavne je tu moja rodina a domov, kde sme šťastní.

Ak sa vám článok páčil, mohlo by vás tiež zaujímať
ďalšie články