V septembri 2019 to bol rok, čo som sa so svojím mužom a synom odsťahovala z panelákového bytu v Prahe do dedinky na koniec Brdov, kde je evidovaných 81 adries a 48 trvalo žijúcich obyvateľov (údaje z roku 2011). Ale čo je malé, to je pekné.
Čo vlastne znamená opustiť pohodlie veľkého mesta a presunúť sa na vidiek?
Kľud a vlastná záhrada
Kľud v panelákovom byte je trochu oxymoron, pretože počujete všetko a stále – ako sa susedia hádajú, búchajú dverami, že niekto o tri poschodia vyššie spláchol na záchode alebo si spieva v kúpeľni, či keď majú susedia nad vami plávajúcu podlahu a záľubu chodiť doma v drevákoch (súdiac podľa zvukov). Kľud na dedine je potom ako balzam. Počujeme vtákov, potok, vietor a to množstvo chcených aj nechcených zvierat, čo sa nám objavuje v okolí. Výlet do lesa nie je výprava na celý deň, ale máme ho dve minúty od domu a môžeme tak kedykoľvek ísť na hríby, čučoriedky, so synom pozorovať prírodu alebo si len tak prečistiť hlavu. Sotva to počasie dovolí, trávime celý deň vonku na záhrade, večer vysedávame s pohárom vína a pozorujeme hviezdy, ktorých je na nebi oproti Prahe nespočetne.
S domom sme kúpili tiež veľkú záhradu, čo neprekvapivo znamená aj veľa práce. Stále je čo robiť a stále sa objavujú nové záludnosti. Navyše pestovať avokádo na parapete okna, alebo vypestovať si úrodu v záhrade a v skleníku, to je prosto úplne iná skúsenosť. Je to ale tiež určitá forma relaxácie a vďaka tomu, že na to nemáme len víkend ako na chalupe, ale môžeme niečo urobiť ktorýkoľvek deň v týždni, to naozaj nie je taká tragédia a dá sa všetko pekne rozvrhnúť a robiť postupne.
Starosť o dom
V paneláku toho vlastne veľa neriešite, a pokiaľ áno, zavoláte si opravára, ktorý s trochou šťastia býva vo vedľajšom vchode. Aj stav domu a opravy okolo neho idú mimo vás, jednoducho mesačne platíte do fondu opráv a starajú sa iní. Tu je to úplne iná situácia. Čo si neurobíme, to nemáme. Okrem bežných opráv nás tiež čaká niekoľko vecí k rekonštrukcii, takže o zábavu máme nadlho postarané. Ale ten pocit, ako sa nám dom vylepšuje pred očami za to určite stojí.
Sťahovali sme sa v septembri, takže priamo do vykurovacej sezóny, čo v nás budilo isté obavy. Nakoniec sme sa ale zhodli, že to nebola vôbec taká tragédia, ako sme si predstavovali. Doposiaľ kúrime len v krbe v obývačke a v kachľovej peci v kuchyni a dom sa aj tak krásne vykúri a svoju teplotu si drží. Áno, musíme síce chodiť v každom počasí pre drevo a pravidelne prikladať, ale vlastne to k tomu patrí a ani nám to nepríde ako problém. Navyše romantika pri krbe alebo pečenie buchiet v kachľovej peci, to je niečo, čo inokedy máte len počas dovolenky na horách a my to máme stále.
Oproti tomu upratanie domu je iná rozprávka. Sťažovala som sa, že musím upratovať sedemdesiatmetrový byt, preto teraz upratujem dom s plochou180 m². Vďaka krbu sa prach, ktorý bol v Prahe za týždeň, nazbiera tu za dva dni. Staré drevené podlahy nášho domu zo začiatku 20. storočia je možné umývať iba po starom, na kolenách s handrou v ruke a okná by som mohla umývať dvakrát do mesiaca. K tomu stačí pripočítať priebežné rekonštrukcie v dome a okolo neho, ktoré robíme za pochodu a je jasné, že s upratovaním začínam v nedeľu a končím v sobotu. Hlboko premýšľam, ale v tomto bode pozitívnu zmenu nevidím. Snažím sa zvyknúť si, to nemôžem povedať.
Nákupy a varenie
Keď sme bývali v Prahe, do kamenného obchodu som chodila v najvyššej núdzi, využívala som totiž dovoz do domu. Ráno som si rozmyslela, čo by som uvarila, a za 90 minút som mala nákup pri dverách. Na dedine to s trochou šťastia môžete mať podobne. My sme ale mimo dosah všetkých online objednávok potravín. Musela som sa teda naučiť myslieť dopredu, plánovať, nakupovať pravidelne a mať aspoň základnú zásobu bežne používaných vecí. Spolieham sa tiež na veľkú chladničku, mrazák, pivnicu a vlastnú záhradu.
Z kedysi nenávideného nakupovania v kamenných obchodoch sa pre mňa stal skvelý relax. Inam chodím pre zeleninu, inam pre mäso, kvetiny či drogériu. Všade sa poznáme, prehodíme pár slov a aj keď tam práve nič nepotrebujem, zastavím sa ich aspoň pozdraviť. Objavili sme tiež farmára cca 2 km od nás, od ktorého berieme vajíčka a príležitostne mäso.
Čokoľvek z obchodu Tchibo kúpite aj online
Kuriér vám všetko dovezie aj na zabudnutú samotu. A novú kolekciu nájdete online o týždeň skôr ako v obchode. :-)
Nie sme vôbec sami
Sociálne vyžitie je tu síce minimálne, ale v okolí sa konajú rôzne akcie a vlastne sa v celku vídame s oveľa viac ľuďmi, ako keď sme boli v Prahe. V uplynulom roku sme mali iba tri víkendy, kedy sme tu nemali žiadnu návštevu a veľmi si to užívame. Ľudia k nám chodia odpočívať a my odpočívame s nimi.
Našli sme tu tiež pár susedov, s ktorými sa stretávame pravidelne a radi, je tu veľa detí a môžem len potvrdiť, že ľudia na dedine majú k sebe naozaj bližšie. Vzájomne si pomáhame v rôznych ohľadoch a ľudia vás zdravia len tak na ulici aj v širšom okolí. Na druhej strane všetci o tom druhom vedia alebo si domýšľajú všetko a každá novinka sa tu hneď rozšíri. Určite by som ale nemenila.
A čo financie a práca?
Finančné rozdiely oproti Prahe sú samozrejme veľké. Hypotéka je nižšia, mesačné náklady na život sú tiež nižšie. Oproti tomu ale navyše potrebujeme auto a viac toho najazdíme, väčšie náklady máme aj kvôli opravám či rekonštrukciám domu alebo záhrady.
S mužom obaja pracujeme z domova, čo je veľká výhoda. Denný dojazd do Prahy za prácou je v našom prípade možný, ale vyčerpávajúci. Môj muž tam chodí tak dvakrát týždenne, podľa toho, ako potrebuje, ja osobne musím len za klientom v Příbrami, čo je ale pre mňa ako matku príjemné spestrenie.
Náš syn
Najväčšou motiváciou, prečo sa odsťahovať na dedinu, bol určite náš syn, ktorý má teraz 2,5 roka. S mužom si pamätáme bývanie na dedine v dome a chceli sme mu dopriať tú sebestačnosť, zodpovednosť, prírodu a dobrodružstvo, aj za cenu toho, že to nebude vždy jednoduché a ideálne a bude to znamenať aj veľa kompromisov.
Stojím si za tým, že tu zažíva veci, ktoré by v Prahe nemohol alebo sa k nim len ťažko dostal. Neustále behá po záhrade, denne vída zvieratá, sadí s tatom stromy, rýpe sa v záhonoch alebo zbiera lístie. Kamaráti sa s kladivom, fúrikom, hrabľami aj lopatou. V zime chodí na prechádzky na saniach, v lete trávi popoludnie v lavóriku s vodou na záhrade, na jeseň chodí s tatom kľudne každý deň na hríby. Stále niečo objavuje a má radosť z tých najväčších maličkostí, čo je pre nás ako rodičov tá najlepšia vec.
Takže áno, odsťahovať sa z mesta na dedinu asi nie je pre každého, nie je to vždy jednoduché a čaká vás veľa práce a starostí. Pre mňa to je ale jedno z najlepších rozhodnutí v živote. Do Prahy sa mi už nikdy nechce a dúfam, že sa odtiaľto nebudeme musieť raz odsťahovať. Je tu nádherná príroda, kľud, veľa vecí na objavovanie a nespočetne veľa krásnych zážitkov. A hlavne je tu moja rodina a domov, kde sme šťastní.
