Ako som sa v 37 prihlásila na Spartan Race a dala to

Mala som 37, mala som 5 ročného syna, s ktorým som bola sama, viedla som firmu a mala pocit, že už nič nezvládam…

A potom prišiel môj prvý Spartan

Možno to bola kríza stredného veku, možno iba podvedomá chuť nájsť niečo, čím sama sebe ukážem, že dokážem aj nemožné. Každopádne, keď som videla na Facebooku, že jeden z mojich známych sa zapísal na Spartan Race, prihlásila som sa tiež.

V tej dobe som tak nejako začala behať, aby som uvoľnila stres. Z 2 km trás to prešlo prekvapivo rýchlo až na 5 km (po pár vybehnutiach to ide prakticky každému, kto nemá nejaký závažný zdravotný problém), tak som presvedčila sama seba, že predsa 5 km + pár prekážok k tomu zvládnem. Na tréning nebol veľmi čas, tak som na svoj prvý pretek odišla s tým, že do toho skočím po hlave a vyskúšam si, aké to je.

Pred prvým závodom som sa kamarátov, čo už mali odbehnuté, spýtala na nejaké tipy. Trochu ma zneistila ich odpoveď: „Poriadne si zaviaž topánky, nech o ne neprídeš.“ Pár minút po štarte som tú radu pochopila – v prvom bahne už tenisky pár ľudí lovilo..

Môj prvý pretek mal 18 prekážok. Niektoré som zvládla ľavou zadnou, pri niektorých mi pomohli rady kamarátov pred závodom. Veľmi odporúčam sa o Spartanovi s niekým, kto ho už bežal, pobaviť – ušetrí vám to dosť síl. U tých ostatných prekážok som sa trápila pekne dlho, než som si priznala, že ich naozaj neprekonám a išla som miesto toho urobiť 30 angličákov. Prvých pár sérií bolo celkom v pohode. Ale keď budete robiť svoj 105. angličák, verte, že si budete pekne nadávať za to, že ste netrénovali viac.

Celý závod bol pre mňa jedna veľká horská dráha emócií a posúvania fyzických aj psychických hraníc. Bežať je jedna vec, podliezať, preliezať, podliezať… je vec druhá. K tomu šplh na lane, prekonávanie 4 m vysokých stien, rúčkovanie, plazenie sa pod ostnatým drôtom v bahne, nosenie vriec s pieskom alebo hod oštepom a ďalšie disciplíny.

Došlo mi, že toto sú veci, ktoré som ako dieťa zvládla ľavou zadnou a teraz moje fyzické možnosti zlyhávali. A v tomto ma Spartan Race neuveriteľne nakopol: začať naozaj makať na svojej kondícii a merať si ju na prekážkach.

Okrem behania som pridala aj posilňovanie, pretože chýbajúca sila v rukách bolo to, čo ma zradilo na prekážkach a pri angličákoch.

O rok neskôr: neuveriteľný druhý závod aj so synom

Deň pred odchodom na druhý pretek mi „vybuchlo“ stráženie syna a ja som volala kamarátom, že pardón, ale nemôžem s nimi ísť. Odpoveď? Zober ho tiež, prihlásime ho na detského Spartana. Prokop mal vtedy šesť. :-)

Pri mojom štarte mi došlo, že aby som stihla ten jeho, mám dosť obmedzený čas. Bol začiatok mája, pekná zima a nás hneď na začiatku preteku nahnali do ľadovej vody až po krk – to moju morálku na začiatku práve nezdvihlo. Ale mala som pred očami svojho milovaného malého chlapca, ktorého predsa nemôžem sklamať a nestihnúť jeho štart. A to bol môj hnací motor počas celého preteku. Jeho štart som stihla a ja som sa so svojím časom dostala do prvej stovky žien!

Do prvej stovky žien z počtu 1 700. A človek si uvedomí, ako veľmi je to o vašej hlave. Nepremýšľala som nad tým, či je prekážka ťažká alebo nie. Či na ňu mám alebo budem musieť robiť angličáky. Šla som do toho naplno, veľmi som nepremýšľala, či to zvládnem alebo nie, či to bude bolieť alebo nie. Aj tých 120 angličkákov, ktorými som sa počas preteku „odmenila“, mi tentokrát neprišlo až takých hrozných. Jednoducho som verila, že ten štart stihnem.

Od tej doby som makať neprestala, úplne ma to pohltilo. Začala som pravidelne cvičiť jógu, chodiť do hôr a zabehla som už niekoľko polmaratónov (21 km). Ide to jednoducho aj okolo štyridsiatky a neskôr, verte mi. :-) Nikdy nie je neskoro, ide iba o to skúsiť to. A nezáleží na tom, či máte 25, 40 alebo 50. Nezáleží na výsledku. Spartan Race je zážitok, ktorý stojí za to si dopriať. :-)

Prečo to všetko robím?

Vetu „To pochopíš v cieli“, ktorú som počula na úplnom začiatku, je úplne trefná. V momente, keď preskočíte v cieli oheň a máte to za sebou, ste vyčerpaný a šialene zablatený, ale na krk dostanete medailu „finisher“, vám dôjde, čo všetko ste práve zvládli a pochopíte, o čom ten závod je.

Je to o adrenalíne. Posúvaní svojich limitov. O vašej hlave – pretože to, či to zvládnete alebo nie, je iba tam. Pokiaľ si chcete dokázať, že niečo zvládnete, bežte na Spartan. Nezabije vás to, ani pokiaľ pred tým veľmi netrénujete (i keď s tréningom je to samozrejme lepšie; spomeňte si na tie moje angličáky). Na konci budete špinavý, úplne hotový, siahnete si na dno – ale veľmi pravdepodobne TO DÁTE.

Spartan pre mňa znamená neuveriteľnú atmosféru, solidaritu (pretože si pretekári navzájom na prekážkach pomáhajú) a smiech (pretože pri niektorých situáciách sa jednoducho nedá nesmiať). A pre niektorých znamená aj strach (z výšok, z toho, že niečo nezvládneme). Je to skrátka o VÁS. Šla by som do toho znova už len s tým, že si to idem ešte aspoň raz v živote zažiť.

Spartan Race mi dal:

• Silu. Ako psychickú, tak aj nakopnutie k vybudovaniu tej fyzickej.
• Vieru v samú seba. Uvedomila som si, že každý je schopný dokázať neuveriteľné veci, stačí to nevzdať.
• Spomienky a zážitky, ktoré by som inde nezískala.
• Oveľa jednoduchšie prekonávam samú seba a svoje hranice. Pretože viem, že to ide. Nie iba na pretekoch.

Pár rád ako zvládnuť Spartan Race:

• Dohodnite sa s niekým, nech beží s vami. Možno sa na trase rozídete, ale to, že vás niekto pred štartom a pri závode podporuje, dosť pomáha.
• Vezmite si veci na prezlečenie. V areáli sú sprchy a šatne a určite nechcete ísť domov mokrý a od bahna. Pretek býva dobre organizovaný a miesto na odloženie vecí tam je.
• Vezmite si oblečenie, pri ktorom vám nebude prekážať, že si ho zničíte. Napríklad o ostnaté drôty…A pamätajte na to, že je tam dosť vody/bahna, takže zvoľte materiál, ktorý rýchlo uschne.
• Dôležitá je tiež pevná obuv; trasa je väčšinou na nerovnom, nestabilnom povrchu.
• Zapíšte sa na neskoršie vlny (štarty). V tých prvých väčšinou bežia tí ambicióznejší. Na druhej strane, trať po nich ostane už trochu rozbahnená.
• Uvedená dĺžka trasy je väčšinou orientačná a počítajte s tým, že je to o niečo viac. (Môj prvý Šprint na 5 km bol nakoniec 7,5 km)
• Pokiaľ veľmi nešportujete, začnite najskôr 2x týždenne behať. A cvičte: za mňa najlepší a najjednoduchší cvik, ktorý môžete doma robiť – plank.

Pokiaľ si stále nie ste istý, či do toho máte ísť, tak tento článok berte ako znamenie, že máte! V cieli totiž pochopíte prečo. :-)