Potme a v panike už je neskoro. Volajte nás na pomoc oveľa skôr, apeluje náčelník horskej služby

Kvôli akým úrazom a problémom najčastejšie vyrážate do akcie?

Od začiatku roku to boli predovšetkým pády a pošmyknutia peších turistov. Snehová pokrývka nebola okolo Silvestra dostatočne vysoká, takže ľudia chodili po šmykľavých chodníkoch. Riešili sme poranenia končatín, vykĺbené členky. V poslednom čase nás trápi blúdenie bežcov, pretože do hôr vyrážajú ľudia, ktorí by normálne na bežky nešli. Vydávajú sa aj mimo značené turistické cesty a stratia orientáciu.

Čo by ste týmto návštevníkom začiatočníkom poradili ako základné zásady pohybu v horách?

Nevydávať sa tam, kde to nepoznám, mať nabitý mobilný telefón a v ňom nainštalovanú aplikáciu Záchranka. Tá nám dokáže veľmi pomôcť. V prípade núdzového volania vďaka nej zistíme aj stav batérie telefónu a lokáciu s presnosťou na niekoľko desiatok metrov.

Predpokladám, že mobily a nové technológie vám veľmi uľahčili prácu v teréne.

Všetko nevyriešia, v prípade vybitia mobilu sa nikam nedovoláte. Navyše národný park je rozľahlý a sú v ňom miesta, kde nie je signál.

Čo teda radíte k tomu?

Každý turista by si mal naštudovať predpoveď počasia zhruba na tri dni dopredu. Z toho sa dá odhadnúť, či bude snežiť, či bude mráz, a tomu prispôsobiť túru. Na stránkach horskej služby zadávame každé ráno počasie, výšku snehovej pokrývky, odporúčania, výstrahy, čo sa týka lavínového nebezpečenstva. Tie sú dôležité predovšetkým v Krkonošiach a Jeseníkoch. Človek by nikdy nemal byť v teréne sám. A ak už áno, mal by informovať svojich blízkych o plánovanej trase a čase, ktorý plánuje vonku stráviť. Tí potom prípadne môžu zalarmovať horskú službu alebo políciu. V takom prípade je ale dôležité, aby človek nemenil trasu a cieľ cesty.

Čo ľudia často podceňujú?

Znalosť svojho zdravotného stavu a kondície. Ľuďom to nedá, je pekné počasie a naplánujú si dlhšiu túru, ako sú schopní zvládnuť. Veľakrát riešim prípady, kedy človek nie je zranený, ale je taký vyčerpaný, že nie je schopný sa vrátiť k vozidlu.

A čo chyby vo vybavení?

Áno, zradiť vás môže aj banálna maličkosť, napríklad zle navoskované bežky alebo nevhodné viazanie. Aj pre takéto veci môže v konečnom dôsledku ísť o holý život. Samostatnou kapitolou je potom oblečenie. Je potrebné myslieť na to, že počasie sa môže zmeniť z minúty na minútu. Nutné je teda mať náhradné oblečenie. Aby bol človek schopný prežiť, kým ho nájdeme.

Ako postupovať, keď sa človek stratí?

Hneď odoslať núdzové volanie alebo SMS v aplikácii Záchranka. V nej je možnosť priamo kontaktovať horskú službu v oblasti, kde sa nachádza. Ľudia, ktorí zablúdia za svetla, si hovoria, že to nejako zvládnu, ale keď sa začne stmievať, spanikária. A to už býva neskoro, pretože čas záchrany sa výrazne predlžuje s tmou. Nie je hanba zavolať a povedať: “Mám problém, stratil som sa.” Sme schopní človeka navigovať aj telefonicky podľa orientačných bodov.

Je niečo, čo sa pri výjazdoch neustále opakuje a už vás tá chyba trochu štve?

Asi tá, ktorú som spomenul. Človek máva pocit hanby, že sklamal a často volá až v nočných hodinách. V drvivej väčšine to končí dobre, ale mohlo sa to vyriešiť inak, keby zavolal skôr.

Ocitli ste sa niekedy sám v ohrození života v horách?

To nie. Ale pri orkáne Kyrill v roku 2007 prakticky všetky české hory pretvoril vietor. Nemalo sa tam chodiť, ale napadol sneh a všetci sa museli ísť pozrieť na Šumavu, ako to tam vyzerá. Návštevníci nedodržovali pokyny a zákazy. Na miesta, kam sme sa predtým dostali v rádoch desiatok minút, to naraz trvalo v rádoch hodín. Orientačné body úplne zmizli, porasty boli nestabilné, padalo to pod vplyvom snehu. Zásahov bolo niekoľko a tí ľudia vystavovali záchranárov veľkému nebezpečenstvu. To som bol vždy rád, keď sme sa vrátili z akcie naspäť.

Vaša práca je nebezpečná a náročná. Je ťažké hľadať nových členov?

Teraz sa azda blýska na lepšie časy, do našich radov zase prichádzajú mladí a kvalitní záujemcovia. Vstup je celkom zložitý a dlhý. Záujemca musí mať dobrý zdravotný stav aj kondíciu, byť perfektný lyžiar, skialpinista, bežec a lezec. Kým sa človek dostane do našich radov, tak prepotí veľa tričiek. Ľudia to často vidia v ružových farbách, avšak kým splnia podmienky, tak ich to odradí. Ale väčšina tých, čo sa hlásia k nám, sú odhodlaní a urobia pre to všetko.

Ako dlho trvá, kým sa zo záujemcu stane profesionál?

Ja som bol dobrovoľným členom pätnásť rokov, kým som sa stal zamestnancom. Profesionálnych členov je zhruba stovka, čo na šesťtisíc kilometrov štvorcových hôr nie je veľké číslo. Najskôr musí záujemca splniť všetky fyzické previerky a zohnať si dvoch ručiteľov z našich radov, ktorí za neho a za jeho skúšky ručia. Ak všetko zdarne  absolvuje, zloží sľub a dostane odznak, slúži ako dobrovoľník služby a každoročne plní previerky. A čaká, kým sa uvoľní miesto namiesto niekoho, kto ide do dôchodku, alebo končí z iného dôvodu.

Odpočiniete si v priebehu roku?

Už tak päť šesť rokov platí, že sezóna prakticky nekončí. Možno pár dní po zimnej sezóne, kedy robíme údržbu techniky a pripravujeme sa na jar a leto. Hluchý tiež býva koniec októbra a november, kedy prebieha výcvik a fyzické a zdravotné previerky. Inak fungujeme 365 dní v roku, 24 hodín denne.

Kedy máte viac práce? V zime, alebo v lete?

Pred dvadsiatimi rokmi bola hlavná sezóna tá zimná. Na Šumave ale v posledných rokoch býva viac úrazov v lete. V zime sa totiž ľudia – za normálnej situácie – pohybujú v organizovaných areáloch. V lete sa rozpŕchnu po celom území, takže musíme obsadiť všetky stanice.

A pribúda zásahov?

V posledných pár rokoch to rastie geometrickým radom vo všetkých českých horách. Sú to tisíce a tisíce úrazov. Otvárajú sa bikeparky, singletrailové trasy, ľudia jazdia na elektrobicykloch, čo je nový fenomén z hľadiska úrazov. Tie ťahajú do hôr aj starších ľudí a neskúsených cyklistov, ktorí si naraz trúfnu na väčšie vzdialenosti.

V horskej službe ste viac ako 25 rokov. Stále vás vaša práca napĺňa?

Skôr ako práca je to poslanie. V službe sme prakticky nonstop a keď máme voľno a idem si zabehať, na skialpy, na lyže, tak nejdem naľahko, ale s lekárničkou, telefónom a pripravený pomôcť. Niekedy je tej práce veľa, ale nemenil by som.