Z úspešnej športovkyne dobrovoľnou single matkou. Otca dieťaťa som vyberala z katalógu, spomína Zuzana Bergrová

Tušili ste vtedy v reprodukčnej klinike, do čoho sa to vrháte?

Toľko vecí ma v materstve zase neprekvapilo. Mám okolo seba mamy malých detí a nie som naivná, aby som si to predstavovala ako prechádzku ružovým sadom. Fyzicky je to veľmi náročné, ale čakala som, že to bude „záhul“. Prekvapením pre mňa boli skôr tie každodenné drobnosti. Že vlastne nemáte s kým zdieľať pekné chvíle a na koho zavolať: “Pozri, aký je teraz rozkošný!” Občas by bolo fajn dieťa uspať, prísť dole, dať si s niekým pohárik a prebrať to. Hovorí sa, že zdieľaná radosť je dvojnásobná, a je to pravda. To mi ale dopredu nenapadlo.

Prečo ste sa rozhodli počať dieťa s pomocou darovaných spermií?

Viedla k tomu celkom kľukatá cesta. Bola som s partnerom, ktorý ďalšie deti nechcel. Pre mňa ale bolo dôležité rozšíriť populáciu o ďalšieho človeka, toho svojho. Už sa mi chýlil vek a čo sa týka trvanlivosti ženských orgánov, bolo to celkom nahnuté (Zuzana Bergrová otehotnela v 35 rokoch – poz. red.). Než sa spoliehať na to, že niekoho stretnem a bude to ideálny otec, vydala som sa touto cestou. Nechcela som, aby mi ušiel vlak. Nedokázala som si predstaviť, že budem v päťdesiatke sedieť doma mrzutá, že to nevyšlo.

Boli v hre aj iné možnosti?

Na výber ich zase toľko nie je. Môžete ísť na diskotéku a urobiť si dieťa s niekým neznámym… Na to úplne nie som. Navyše nie je zaručené, že je ten človek zdravý. Asi by sa našli kamaráti, ktorí by sa obetovali, ale keď sa nad tým zamyslíte do detailov, tak tam je veľa možných ťažkostí. Dotyčný má potom nárok na vaše dieťa a aj keď je to teraz najsamlepší kamarát, môžu z toho byť nepríjemnosti. Jediná možnosť, ktorá sa ponúkala, ak by som zajtra nestretla princa na bielom koni niekde v električke, bola táto.

Viete niečo o otcovi dieťaťa? Na svojom blogu píšete, že je to medik.

Myslela som si, že si napríklad vyberiete z nejakej databázy, ale v skutočnosti dostanete obchytaný „ponukový lístok“. Na každom papieri nájdete údaje jedného darcu. Výšku, váhu, farbu vlasov a očí, vzdelanie, povahu a záujmy.

Takže ste si pre malého vlastne vybrali otecka z katalógu?

Dávala som si lepky k svojim kandidátom a nachádzala lepky od predchádzajúcich párov. Bolo to zábavné. Doktorka mi potom ale povedala: “Ak ešte vydržíte, teraz tu bol taký sympaťák, medik…” Všetci darcovia prechádzajú zložitým konaním a mnohými pohovormi. Tak som si povedala, že na ňu dám, pretože ho osobne poznala.

Váš blog sleduje tisíc a pol prevažne žien, matiek. Viete o tom, že by ste nejaké inšpirovali?

Som až prekvapená, koľko známych aj neznámych žien sa mi ozvalo s podobným plánom. Asi šesť žien mi napísalo, že som ich inšpirovala a jedna kamarátka teraz podstupuje rovnaký proces. Nakoplo ju, že je to jednoduchšie, ako to vyzerá.

Samotné oplodnenie možno áno, výchova už asi tak nie. Uvažujete aj nad tým, že vášmu dieťaťu bude možno raz chýbať mužský vzor?

Samozrejme bude, ale na druhej strane chýba tatino obrovskému množstvu detí, ktorým sa rodičia rozišli. Alebo majú otca, ktorý sa k nim nespráva pekne. Snažím sa, aby mal syn okolo seba dobré mužské vzory, čo s mojím počtom priateľov nie je problém. A máme skvelého starého otca. Tatino chýbať možno bude, ale syn sa mohol narodiť do oveľa horšej situácie.

Veľa ľudí sa bude asi aj čudovať, že ste si dobrovoľne vybrali niečo, čoho sa ženy obávajú. Často radšej zostávajú v nefunkčných vzťahoch, ako by boli na dieťa samy.

Predpokladám, že s partnerom zostávajú hlavne kvôli zázemiu finančnému, domovu. Ja som si to naplánovala a zvážila, či mám finančnú rezervu, kde bývať a kamarátov, ktorí mi v núdzi pomôžu. Síce som v rovnakej situácii, som samoživiteľka, ale plánovaná, uvedomelá, nemusím mať strach z toho, že nebudem mať budúci mesiac na jedlo.

Určite, peniaze asi budú hlavným dôvodom, ale sú predsa aj ďalšie situácie, kedy je jeden rodič jednoducho málo.

Tá obava je samozrejme na mieste, nikto vás nevystrieda, keď ste večer unavená, nikto vás neodvezie do nemocnice s úrazom… Ale dá sa to zvládnuť. A to musím povedať, že mám náročný prípad! Je asi len jedna výnimka – keď ochoriete. To je naozaj zlé. Som teraz po chorobe, ktorá ma poriadne zložila. Všetci asi poznáme situáciu, kedy nám je zle, máme štyridsiatky a zvládneme len zaliezť pod perinu a pustiť si seriál. Ja aj takto chorá musím vstávať o piatej ráno, variť a starať sa o dieťa. Žiadna pani na stráženie nepríde, keď ste infekčná a máte horúčku.

Vidíte vo svojej netradičnej rodine aj pozitíva?

Odpadá dohadovanie sa o výchove, životnom štýle, či budeme spať s bábätkom v jednej posteli… Neriešite, kto kedy pôjde von, pretože vy jednoducho von nejdete. Keď vidím páry, tak riešia aj veľa vecí vzťahových. To mi odpadá, mám priestor si to robiť, ako potrebujem. Ak niekto váha, či by to zvládol, tak by som mu rada odkázala, že ak má materiálne zázemie, tak to dá.

A čo vaše okolie? Nepočúvali ste “dobre mienené” rady, že vedľa seba potrebujete chlapa?

Od rodiny som nepočula jediný váhavý hlas a všetci ma podporili, že to zvládneme. Ale známi, hlavne muži mi hovorili: “A nie je to lepšie vo dvojici?” Čo na to povedať?! Samozrejme, že by to bolo lepšie! Prečo sú takí neempatickí, že mi niečo takéto musia pripomínať?

O svojej životnej voľbe hovoríte veľmi svojrázne, vtipne a niekedy poriadne ostro. Aj v tomto rozhovore budeme musieť pár výrazov vyškrtať. Kam chcete svoje písania blogu Plody dna posunúť?

Mám predbežnú dohodu s vydavateľstvom na vydanie knihy. Teraz len nájsť čas a dotiahnuť to do konca.

Máte za sebou športovú a marketingovú kariéru, teraz sa venujete dieťaťu. Čo vám príde ako najväčšia drina?

Šport je strašná drina fyzicky, človek musí makať, ísť cez bolesť, únavu, vydržať neuveriteľné veci, ale keď máte nastavenú hlavu, tak sa to dá zvládnuť. Materstvo je zase neuveriteľne náročné na psychiku. Je samozrejme aj fyzicky vyčerpávajúce, ale máte nádhernú motiváciu to zvládnuť, pretože sa staráte o dieťa, ktoré milujete nadovšetko, má to najvyšší životný zmysel. Takže mi vlastne ako najväčšia drina príde práca. Je to hlavne prostriedok na zarobenie peňazí. Keď vás baví, je to síce príjemný bonus, ale predovšetkým vás živí. Mala som v práci obrovský záhul, bolo toho na mňa veľa a som rada, že už nemusím riešiť nečakané telefonáty, že sa niečo pokašľalo.

V jednom svojom príspevku ste písali, že nemáte rada otázku o ďalšom dieťati. Prečo vám to vadí?

Nejde o to, že by sa dotýkala len mňa. Príde mi nevhodná voči komukoľvek. Môže si ju možno dovoliť najbližšie okolie, ale pýtajú sa na to aj ľudia, ktorých stretnete niekde na ulici. Asi všetci poznáme niekoho, komu sa nedarí počať a otázka na dieťa mu môže ublížiť. A keď sa na to niekto spýta mňa, keď som sama s ročným dieťaťom, tak mi to príde ešte hlúpejšie ako pri inej rodine. Nemám na druhé dieťa ani pomyslenie.

Keby ste znovu stáli pred rozhodnutím, za akých okolností počať svojho syna, vybrali by ste si rovnakú cestu?

Nie som presvedčená o tom, že keby som počkala, za rok by sa stal nejaký zázrak a stretla som životného partnera. Aj keby áno, tak by som v tomto čase bola ešte len tehotná, možno ani to nie. Zvážila som všetky pre a proti a konečná odpoveď je áno, urobila by som to úplne rovnako.