Súrodencov si nevyberáme, jedného dňa prídu svet a už ich máme na celý život. Prekvapení bývajú najmä rodičia, ktorí sami vyrástli ako jedináčikovia a nezažili „rušné“ detstvo. Potýčky medzi súrodencami majú podľa odborníkov vo vývoji detí dokonca významné pozitíva. Vďaka nim sa učia presadzovať a obhajovať svoje miesto v živote, a aj keď občas vyzerajú nebezpečne, v drvivej väčšine vôbec neznamenajú, že sa deti v skutočnosti nemilujú.
Za vzťahy medzi súrodencami môžu do veľkej miery rodičia
Rodičia môžu vzťahy medzi súrodencami vylepšiť aj veľmi pokaziť, a to už od útleho detstva. Prvý problém býva nezvládnutá komunikácia pri príchode ďalšieho súrodenca na svet, ďalším veľkým problémom býva porovnávanie a dávanie jedného súrodenca druhému za vzor. Ďalej rozmaznávanie mladšieho a „zmorálňovanie“ staršieho, od ktorého chceme, aby mal rozum a správal sa k mladšiemu pekne, hoci ten mladší býva niekedy pekný kvietok, provokuje a beztrestne využíva svoje zvýhodnené postavenie.
Pozor si dajte aj na využívanie prílišnej pomoci – samozrejme, že staršie dieťa môže občas mladšie postrážiť či inak pomôcť, ale v žiadnom prípade by to nemala byť jeho trvalá úloha. Starostlivosť o deti je starosťou rodičov.
Narodenie súrodenca ‒ zaťažkávacia skúška
Veď si to predstavte: Žijete si ako v bavlnke, rodičia i starí rodičia sú nadšení z každého vášho kroku a činu a zrazu sa objaví votrelec, ktorý všetku pozornosť strhne na seba. V niektorých rodinách zle zvládnutý príchod súrodenca môže pokračovať v nedobrých vzťahoch medzi súrodencami aj v dospelosti.
Vzťah medzi súrodencami sa začína budovať už pred príchodom mladšieho dieťaťa na svet. Spoločne so starším dieťaťom môžete pripravovať výbavičku, navštevovať známych s bábätkami, aby staršie dieťa vedelo, čo môže očakávať. Je úplne prirodzené, že si päťročné dieťa predstavuje, že keď sa mu narodí vysnívaný súrodenec, už to bude kamarát, s ktorým sa bude hrať. Vôbec nie je pripravené na to, že táto situácia nastane až o niekoľko rokov. Aj po narodení súrodenca by rodičia mali prvorodenému dieťaťu venovať pozornosť a zaujímať sa o to, čo robí a čo si myslí, aby sa necítilo príchodom mladšieho súrodenca odstrčené.
Ideálny vekový rozdiel neexistuje
Niekedy si rodičia myslia, že chyba je vo vekovom rozdiele medzi súrodencami. Ale tu žiadne pravidlá neplatia. Je pravda, že čím je vekový rozdiel menší, tým si deti spolu lepšie rozumejú, pretože ich zaujímajú rovnaké aktivity. Ani uvažovanie detí sa príliš nelíši (nikto nemá tzv. navrch). Medzi súrodencami s trojročným až štvorročným odstupom už panuje určitá hierarchia, staršie chce byť dominantné. Vekový rozdiel päť a viac rokov už vytvára špecifické súrodenecké vzťahy, pretože každé z detí zaujíma niečo iné a do istej miery každé žije svojím vlastným životom. Staršie býva často považované za racionálnejšie, ktoré by malo ustúpiť, čo sa mu však vôbec nemusí páčiť.
Na pohlaví záleží
V rodine s dvoma alebo viacerými chlapcami sa pripravte na väčší hluk a intenzívnejšie súperenie. V rodine s dievčatami zase častejšie dochádza k hádkam a sporom. Ale žiadne pravidlo neexistuje, lebo každé dieťa je iné: práve tak ako existujú bojovné dievčatká, ako existujú aj chlapci, ktorí radi debatujú. U detí s menším vekovým odstupom je súperenie väčšie, pretože obe bojujú o dominanciu; tam, kde je vekový rozdiel väčší, je dominancia prirodzene daná vekovým odstupom. Ak máte chlapca a dievča, správajú sa skôr ako dvaja prvorodení. Ak je mladšie dievča, môže staršieho brata obdivovať a chlapec sa zase vďaka sestre lepšie naučí rozumieť ženskému svetu.
Kedy zasahovať a kedy nie?
Hádky a bitky riešte samozrejme ihneď, záleží na ich intenzite. Niekedy môžu byť konflikty medzi súrodencami užitočné, je to príprava na reálny život. Deti sa učia vyjadriť svoje potreby, niesť zodpovednosť za svoje správanie, brániť sa, aj tolerovať odlišný názor. Pri tom všetkom by im rodičia mali pomôcť. Hádky či bitky by nikdy nemali prerásť hranicu, keď si deti začnú ubližovať.
Pozornosť treba venovať najmä tomu, keď sa úlohy nemenia a jedno dieťa je vždy v úlohe agresora a druhému sa neustále ubližuje. Ak sa deti naučia dohodnúť samy, bude sa im táto schopnosť v živote hodiť ‒ budú lepšie zvládať situácie, keď sa budú musieť vymedziť medzi rovesníkmi, riešiť konflikty, rešpektovať druhých. Monitorovať komunikáciu medzi súrodencami treba priebežne počas celého detstva, a to aj v čase puberty. Dôležité je nepodceňovať fyzickú, ale ani psychickú agresiu!
A bude pokoj!
Ak nejde o skutočne závažný prehrešok, jednotlivé excesy nemá zmysel zdĺhavo vyšetrovať. Deti do desať rokov nevedia rozlíšiť realitu a fantáziu. Mladší súrodenci si často nahrádzajú fyzický hendikep manipuláciou či vymýšľaním. Rodičia, ktorí svoje deti dobre poznajú, dokážu odhadnúť, čo sa mohlo stať a čo nie. Ostatne, ani nejde o určenie viny v jednotlivých prípadoch, ako skôr o to, že deti by mali vedieť, kde sú ich hranice, že si nesmú ubližovať. Keď už nič nepomáha, deti sa stále dohadujú a zdá sa, že sa tak skoro nedohovoria, je ideálne ich rozdeliť. Každé zamestnať niečím iným, v inej miestnosti, a po chvíli sa im zase zacnie po spoločníkovi.
Vlastní příklad je nejlepší
Pokud děti denně vidí, jak rodiče nejdou pro nadávku daleko a i ty nejmenší rozpory řeší křikem či fyzickým násilím, připadá jim, že je to zcela v pořádku. Vždyť jinou rodinu a řešení sporů neznají. Učení probíhá obousměrně, i děti nás mohou přimět k zamyšlení nad tím, zda jsme přístupní domluvě a hledání kompromisu. Děti se nejvíce učí pouhým pozorováním při běžných činnostech v rámci rodiny. Nejméně se učí pokyny a příkazy, zvlášť když tyto jsou v přímém rozporu s tím, co denně vidí.
Ak deti denne vidia, ako rodičia nejdú po nadávku ďaleko a aj tie najmenšie rozpory riešia krikom alebo fyzickým násilím, pripadá im, že je to úplne v poriadku. Veď inú rodinu a riešenie sporov nepoznajú. Učenie prebieha obojsmerne, aj deti nás môžu prinútiť k zamysleniu nad tým, či sme prístupní dohode a hľadaniu kompromisu. Deti sa najviac učia pozorovaním pri bežných činnostiach v rámci rodiny. Najmenej sa učia pokynmi a príkazmi, zvlášť keď sú v priamom rozpore s tým, čo denne vidia.
7 tipov na záver
- Deti neporovnávajte. Každé dieťa je iné. Chváľte a karhajte ich osamote.
- Nenúťte súrodencov, aby sa delili o svoje veci. Aby mladší neustále nededil hračky a oblečenie po staršom. Tým len zvýšite rivalitu medzi nimi.
- Buďte nestranní, vypočujte si všetky strany sporu. Nenúťte staršieho, aby bol za všetkých okolností ten rozumnejší.
- Nezasahujte do drobných sporov a poštuchovania. Deti by si ich mali vedieť vyriešiť samy. Zasiahnite v prípade, ak hrozí nebezpečenstvo zranenia.
- Venujte sa aspoň občas každému z detí individuálne. Nech si užije to, čo chce naozaj robiť.
- Nenúťte súrodencov, aby sa mali radi. V šiestich rokoch nemôžu pochopiť, že o dvadsať rokov si budú oporou.
- Špecifická situácia nastáva, ak je jedno z detí postihnuté či naopak, veľmi talentované. Tam platia všetky uvedené pravidlá o to viac.
