Práve čítate

Pomoooc, moje dieťa sa reže. Čo s tým?

2690  
Zdieľať: 

Pomoooc, moje dieťa sa reže. Čo s tým?

Sebapoškodzovanie určite nie je takým ojedinelým problémom, ako by sa mohlo zdať, a objavuje sa ako u dievčat, tak aj u chlapcov. Prvotnou reakciou väčšiny rodičov je zdesenie, pocit, že ste niečo zanedbali a strach, čo bude ďalej. To všetko je úplne prirodzené, dôležité však je, ako k tomu pristúpite ďalej.

18. 11. 2018 4 min. čítania Veronika Křepská
Pomoooc, moje dieťa sa reže. Čo s tým?

Najčastejšie sa prejavuje reznými ranami na predlaktiach, píšťalách alebo stehnách a používané predmety sa rôznia. Nie je to len žiletkami, ktoré asi na myseľ prídu ako prvé, ale nožmi, nožnicami, hranami papiera, črepinami, kružidlami a ďalšími ostrými predmetmi. Vo všeobecnosti povedané ide o opakované a zámerné ubližovanie si, ktoré nemá za cieľ vedome si ukončiť život. Sebapoškodzovanie nemusí znamenať nič hlbšie a môže to byť jednorazové vyskúšanie niečoho zakázaného. Ale častejšie dieťa niečo trápi a nevie, čo s tým.

Varovné signály


Signálov je veľa, ale niektoré z nich sa môžu prejavovať tak, že dieťa je veľmi uzatvorené, nekomunikatívne, zhoršil sa mu prospech, nosí dlhé rukávy aj v teplom počasí alebo si dáva pozor, aby ste ho nevideli bez oblečenia.

Čo teda robiť, keď zistíte, že sa vaše dieťa sebapoškodzuje?

V kľude sa porozprávajte

Aj keď je to pre každého rodiča emočne náročná situácia, skúste sa s dieťaťom porozprávať v kľude. Nekričte, nevyčítajte a určite dieťa netrestajte. Spýtajte sa ho, čo sa deje, či ho niečo trápi a pokiaľ nechce hovoriť s vami, ponúknite mu možnosť porozprávať sa s niekým iným z rodiny, prípadne s odborníkom. To, že niektoré veci dieťa nechce preberať s vami, neberte ako zlyhanie. Môže to pre neho byť príliš ťažké napríklad preto, že vás nechce sklamať.

Snažte sa ho radšej pochopiť ako sebapoškodzovanie zakazovať

Áno, táto rada sa môže na prvý pohľad zdať zvláštna, ale sebapoškodzovanie nejde jednoducho zakázať. Vo väčšine prípadov v tom ani samo dieťa nechce pokračovať, ale nevie, ako na to. Je to forma tzv. copingovej stratégie, teda jeden zo spôsobov zvládania stresu. Je síce nevhodný, ale pre dieťa z rôznych dôvodov funkčný a skoncovať s ním zo dňa na deň nie je reálne.

Spomeňte si na svoje dospievanie

Kým vám hlavou pobežia myšlienky o tom, že vaše dieťa má všetko, aby bolo šťastné a spokojné, a preto nemá najmenší dôvod sa uchýliť k niečomu takému, spomeňte si na svoje dospievanie. Na starosti, ktoré vám prišli neriešiteľné, čo vás zraňovalo, v čom ste si nevedeli rady. Porovnajte si tiež dobu, v ktorej ste vyrastali vy a v ktorej vyrastajú dnešné deti. Nové technológie veľa uľahčujú, ale napríklad sociálne siete môžu často vytvárať nové výzvy a prekážky. Spomenúť si na vlastné dospievanie vám pomôže vcítiť sa do toho, čo môže prežívať vaše dieťa.

Napíšte si spoločne pre a proti

Tak ako každá činnosť, ktorú robíme a nemôžeme sa jej zbaviť, aj sebapoškodzovanie má svoje pre a proti. Najčastejším dôvodom sebapoškodzovania je krátkodobý pocit úľavy, kvôli ktorému je také ťažké sa ho zbaviť. Dieťa si totiž často uvedomuje, že sebapoškodzovanie celkovo prospešné nie je, ale práve bezprostredná úľava vytvára ilúziu toho, že pomáha. Okrem toho má však sebapoškodzovanie veľa negatívnych dôsledkov. Vymyslite ich spoločne čo najviac a porovnajte pozitíva aj negatíva. Nespochybňujte kladné dôsledky, pretože tam naozaj sú. Na konci si porovnajte, čo prevažuje.

Ponúknite alternatívy

Podobne ako keď sa fajčiari odúčajú svojmu zlozvyku s pomocou nikotínových náplastí, tak aj pri sebapoškodzovaní je treba na to ísť postupne. Hlavne pokiaľ už trvá dlhší čas v rozsahu niekoľkých mesiacov. Je možné namiesto ostrého a nebezpečného predmetu použiť rúž, červenú fixku, ceruzku, alebo kocku ľadu a postupne znižovať citlivosť. V prípade, že sebapoškodzovanie netrvá tak dlho, alebo už sa podarilo jeho prejavy zmierniť, je vhodné si spísať zoznam aktivít, ktoré môžu pomôcť. Keďže sebapoškodzovanie prináša krátkodobý pocit úľavy, hľadajte spôsoby, ktoré úľavu poskytnú, ale bez negatívnych dôsledkov. Môže to byť kreslenie, maľovanky, kreatívna tvorba, možnosť niekomu napísať, alebo zavolať, ísť sa prejsť, zahrať si hru, počúvať hudbu, nahlas zakričať, trhať papier a veľa ďalších. Nebojte sa ani zdanlivo bláznivých aktivít, hovorte aj o tom, čo pomáha vám. Zoznam môže byť pripnutý na viditeľnom mieste, prípadne napísaný v telefóne, aby ho dieťa malo stále pri sebe. V prípade, že príde nutkanie na sebapoškodzovanie, môže najskôr skúsiť všetky ostatné alternatívy. Akútna túžba potom často vyprchá.

Obráťte sa na odborníka

Aj napriek tomu, že s dieťaťom na probléme pracujete doma, je vhodné sa obrátiť na odborníka, ktorý má so sebapoškodzovaním skúsenosti. Prvým kontaktom môže byť školský psychológ, ktorý vám buď pomôže sám, alebo vás odkáže na iných kolegov – klinických psychológov alebo psychoterapeutov.

Nemajte výčitky

Sebapoškodzovanie môže mať veľa dôvodov. Áno, rodina a problémy v nej sú jedným z nich, môžu za tým však byť aj ťažkosti v škole, s kamarátmi, nahromadené emócie, vzťah k sebe, problémy s komunikáciou a veľa ďalšieho. To, že sa vaše dieťa sebapoškodzuje, nemusí vôbec znamenať, že ste zlyhali vo výchove. Dospievanie je jednoducho náročné obdobie s mnohými nástrahami. Ale ako každý problém, aj sebapoškodzovanie sa dá úspešne riešiť. Dajte dieťaťu najavo, že ho máte radi, je pre vás dôležité a ste pripravení mu pomôcť.

Čítajte tiež

ďalšie články