Práve čítate

Príkrmy: vie to dieťa najlepšie?

5818  
Zdieľať: 

Príkrmy: vie to dieťa najlepšie?

Prechod detí na „naozajstné jedlo“, to je azda jedna z najdiskutovanejších tém, čo sa materstva týka. Začína sa to odlišnými názormi na čas, kedy je vhodné začať, pokračuje cez to, čím vlastne dieťa kŕmiť a končí pri metóde, ako vlastne tie príkrmy zavádzať.

16. 4. 2019 4 min. čítania Jana Duffková
Príkrmy: vie to dieťa najlepšie?

Kým sa nám narodil Tonko, ani mi nenapadlo, že jedlo môže byť taká veda. :-) Počas prvého polroka sa na vás začnú hrnúť rôzne prístupy: niečo hovorí pediatrička, niečo príbuzní, niečo sa píše v knihách a iné je zase populárne medzi ostatnými mamičkami.  A samozrejme sa každý tvári, že len takto je to správne.

V zásade sú dva rôzne smery: mixované a tabuľkovo zavádzané príkrmy, a na druhej strane voľný prístup, kedy necháte ochutnávanie na dieťati a tak nejako „na prírode“. Ja som vyskúšala oboje. A pretože zdieľaných skúseností nie je nikdy dosť, tu je tá moja.

Príkrmy majú rôzne podoby. Prostredná fotka je samozrejme pre zábavu. :-) | Foto: Jana Duffková

Kašu a potom piškóty? Nechceme

Mali sme šťastie. Darilo sa a Tonko bol od narodenia plne dojčený, mal veľký apetít a zhruba v 6. mesiacoch začal prejavovať záujem o naše jedlo. Preto som sa na kontrole spýtala doktorky, čo si myslí o tom, aby som už synovi dala niečo ochutnať. Bola jednoznačne za. Odporučila začať jemnou kašovitou stravou, niečo, čo nebude dráždiť detské bruško, najskôr zeleninu, potom ovocie. Začať obmedzovať dojčenie a keď sa jedlo trochu zabehne, nahradiť večerné dojčenie kašou. Každú novú vec skúšať tri dni a pozorovať, či nevznikne nejaká alergická reakcia a potom skúsiť niečo ďalšie. Po mesiaci pridať mäso a až bude čas na lepok, roztlačiť do ovocia piškóty.

Piškóty. Pokiaľ toto slovo nepadlo, zneli pre mňa všetky „tabuľkové“ odporúčania logicky a vôbec mi nenapadlo čokoľvek rozporovať, pretože naša doktorka je skvelá a vždy mala podobný prístup ako ja. Ale piškóty? Nedáva mi zmysel ako jedno z prvých jedál dávať niečo, čo obsahuje tak veľa cukru.

Môj tip: Lepok môžete zaradiť aj v zdravšej verzii. My sme ho do jedálnička zaradili napríklad formou malého množstva kuskusu alebo cestovín.

A to ma vlastne priviedlo k tomu, aby som sa zaujímala aj o alternatívy. Opačný prístup ako kašičkovanie má BLW (Baby Led Weaning), ktorý mi bol sympatický – aj preto, že sa zhoduje so základmi palea, ktoré je mi blízke. Nedáva dieťaťu nič, čo by mu nedal aj pediater zo starej školy, ale úplne mení formu aj načasovanie.

BLW – čo to vlastne je?

Pokiaľ si nie ste čímkoľvek istý, určite sa obráťte na pediatra. Tento článok iba popisuje moju osobnú skúsenosť, ale posledné slovo by mal mať lekár.
  • S jedlom sa nezačína v presne stanovený vek dieťaťa. Jedlo mu ponúknete vo chvíli, kedy oň prejaví záujem, nikam ho netlačíte. Vychádza sa z toho, že každý má vlastné tempo vývoja.
  • Nezačínate systematicky ukončovať dojčenie, dieťaťu ho nechávate tak, ako samo potrebuje – naopak, dojčenie je stále hlavným zdrojom. Aj vďaka tomu neriešite, koľko naozaj dieťa zjedlo „príkrmu“.
  • Nepodávate kašičky (ani žiadnu kašu na noc, ako je často odporúčané), nekŕmite lyžičkou. Vlastne nekŕmite vôbec, pretože dieťa skúša jesť samo.
  • Nemusíte začínať zeleninou a až neskôr ovocím. Ponúkate to, o čo je záujem (s ohľadom na to, čo je pre bábätko vhodné vzhľadom k jeho veku).
  • Dieťaťu podávate pokrmy v surovej alebo tepelne upravenej forme, krájate jedlo tak, aby sa dobre držalo v rúčke.
  • Ochutnávanie môže prebiehať napríklad v náruči, na brušku na podlahe a u sediacich detí samozrejme v stoličke. V ľahu na brušku je veľmi diskutovaný variant a radšej pripomínam, že takéto ochutnávanie by určite malo byť robené pod dohľadom, ako ale všetky iné situácie, kedy má malé dieťa v ruke jedlo a pitie. Pokiaľ vám však tento variant nesedí, určite ho skúšať nemusíte. Z mojej osobnej skúsenosti je to pre dieťa, ktoré ešte nevie sedieť, ale už by chcelo ochutnávať, prirodzená poloha. Tonko takto nejedol v pravom slova zmysle, skôr jedlo skúmal (a to bol môj zámer).
  • BLW často prináša aj strach z toho, že dieťaťu zabehne. A zabehne. Iba sa to učí. To ale nie je až taký dôvod pre obavy, pretože deti majú dobrý dávivý reflex a dokážu si s tým väčšinou poradiť (samozrejme je potrebné, aby boli pod dohľadom a v prípade potreby zakročiť).

Tak my to teda skúsime

Prvý týždeň príkrmov dostával Tonko mixovanú zeleninu, ako mi odporučila pani doktorka. Popasoval sa s tým celkom dobre a po pár dňoch s veľkou chuťou zvládol zjesť aj celú misku. Ja som si zatiaľ „naštudovala“ kadečo, aby som mala inšpiráciu a hlavne pochytila tipy od skúsenejších mamičiek. Všetko mi to dávalo zmysel, pôsobilo to prosto prirodzene a jednoducho.

Foto: Jana Duffková

A tak Tonko dostal svoje prvé batátové a tekvicové hranolky (pripravené na pare). Moje očakávania boli asi veľmi idylické. Takže keď som videla, že všetko len rozbabral a ten jediný kúsok, čo si dal do pusy, ho skoro udusil, bolo to rozčarovanie. Veď predtým mal takú chuť do jedla a dokonca s radosťou aj niečo zjedol! Nehádzala som flintu do žita, skúšala som ďalej, s ovocím, zeleninou, surovým aj vareným… ale oveľa lepšie to nebolo. Tonko sa s jedlom hral, všade ho rozbabral a nahádzal, na záver sa niečím zakuckal a potom stratil záujem. Bolo mi to ľúto, pretože som mala pocit, že aj jeho samotného štve, že sa z toho veľmi nenaje.

Najesť sa a preskúmať

Po pár dňoch som „vymäkla“, zase sme mixovali a Tonko nadšene jedol z lyžičky.  A nakoniec sme našli príjemný kompromis. Stále bol dojčený, dostával mixované jedlá, ktoré mu chutili a bez problémov ich spapal, ale užíval si aj dobroty do ručičky, ktoré skúmal a ochutnával podľa vlastných pravidiel.

Foto: Jana Duffková

Večerné kaše sme nikdy nezaradili, pretože verím, že možno síce potom bábätko celú noc krásne spí, ale na úkor bruška, ktoré je „natlačené“ a trávenie dostáva na frak. Nikdy sme neriešili, či už je vhodný čas na ovocie, všetko dostával tak nejako priebežne a nikdy nenastal problém, že by neskôr odmietal zeleninu, pretože nie je taká sladká ako ovocie.  Skrátka, našli sme si vlastnú cestu, niekde uprostred medzi BLW a „tabuľkovou metódou“.

Čo je ale dôležité – poznám veľa mamičiek, ktoré so svojimi deťmi zvládli aj ťažšie začiatky BLW a postupne zaradili „dospelácke jedlá“ touto cestou, a tiež mám okolo seba veľa takých, ktoré deti kŕmili len z lyžičky a večer im uvarili kašu. Ani jedno podľa mňa nie je správne alebo zlé. Vždy je to totiž najlepšie tak, ako sa s tým konkrétny rodič a jeho potomok cíti dobre. A o tom to je. Nájsť si ten vlastný spôsob a byť v pohode :-)

Autorka píše o jedle a materstve na janaduff.cz.

Čítajte tiež

Pomoooc, moje dieťa sa reže. Čo s tým?
Pomoooc, moje dieťa sa reže. Čo s t…3554
Ženské cvičenie, ktoré mi vyriešilo bolesti chrbta a vám možno zlepší intímny život
Ženské cvičenie, ktoré mi vyriešilo bole…2282
Rozvojové hračky vyrobíte aj z toho, čo máte doma
Rozvojové hračky vyrobíte aj z toho…8553
ďalšie články