Víno patrí k univerzálnym alkoholickým nápojom. Univerzálnym aj čo sa týka ročného obdobia ‒ v lete, odetí len v ľahkých šatách, sa radi osviežime pohárom vína na terase, najlepšie s výhľadom na more, v zime si zasa, zachumlení do kabáta vo vysokohorskej krčme, radi ohrievame ruky držiac šálku horúceho koreneného vareného vína. Víno možno konzumovať nielen rôznymi spôsobmi, ale aj v rozmanitých kombináciách. Snáď ku každému jedlu existuje druh vína, ktoré sa k nemu alebo doň chuťovo najlepšie hodí. Pri jednom varení (ak priebežne neupíjame) alebo pri lekármi odporúčanom jednom pohári vína denne však často dochádza k situácii, že väčšia časť vína vo fľaši ostane. Ako dlho otvorené víno vydrží? Možno jeho skazenie nejakým spôsobom spomaliť? A kam s fľašami určenými na domácu archiváciu, aby vydržali až do „špeciálnych príležitostí“?
Teplota a temnota
Jedným z rozšírených, ale nefunkčných pravidiel skladovania vína, je rozdielna teplota podľa farby. Tieto zásady však platia pre podávanie vína, keď je žiaduce, aby biele vína boli chladnejšie a červené mali zasa izbovú teplotu francúzskeho hradu (existujú malé odlišnosti podľa pôvodu a charakteru vína), inak človek nemá šancu získať predstavu o ich skutočnej chuti. Keď však hovoríme o skladovaní, tam platia viac-menej paušálne zásady pre všetky druhy vína bez rozdielu typu a farby.
Prvá zo zásad je: čím chladnejšie, tým lepšie. Nie však pod nulou, keď dôjde až k zamrznutiu. Asi najlepšie by bolo mať pre dlhodobé skladovanie vína špeciálnu chladničku na vínne fľaše. Tereza označuje za ideálne prostredie na skladovanie vína pivnicu, aj kvôli jej temnote. Špeciálnu pozornosť treba venovať ultrafialovému a slnečnému žiareniu, ktoré spôsobuje oxidáciu, rozklad farbív, vyparovanie aromatických látok a ďalšieho dôležitého obsahu. V každom prípade je pivnica pre víno stabilným prostredím, ak dodržiavame zásadný predpoklad, že s vínnou fľašou až do konzumácie vína už nemanipulujeme. Vo víne tak dostanú priestor látky ďalej rozvíjajúce jeho chuť. Niektoré zaniknú, ďalšie sa zúčastnia na tvorbe nových zlúčenín, víno sa celkovo harmonizuje.
Uskladnenie vína podľa typu
Viac priestoru umožňuje uložiť fľaše do vodorovnej polohy, čo je ďalšia často nedodržiavaná zásada skladovania. Víno vo vodorovnej polohe má tak možnosť dotýkať sa korku, veľmi dôležitého pre dlhšie uchovanie neotvoreného vína. Korok totiž dobre izoluje, takže k vínu sa nedostane vzduch, ktorý má v podobe bublín pomerne deštruktívny vplyv na archiváciu. Aj preto sa oplatí už pri výbere vína hľadieť na typ uzáveru. Klasické vína zo supermarketov majú často obyčajný skrutkovateľný kovový uzáver, lebo sa nepredpokladá ich dlhé skladovanie. Dĺžka skladovania závisí aj od typu a kvality vína. Niektoré neotvorené vína nie je dobré skladovať viac ako rok ‒ napríklad vína akostné, rosé a šumivé. Na archiváciu sú naopak vhodné vína s vysokým extraktom, väčším množstvom aromatických a minerálnych látok, kyselín a alkoholu, vďaka čomu vo fľaši nevznikne žiadny patogén ‒ obsah alkoholu zachová tekutinu zakonzervovanú. Vďaka tomu víno môže ďalej rozvíjať svoje chuťové spektrum.
Uzáver
V prípade krátkodobého skladovania už otvorených fliaš je jedným z variantov opätovné využitie pôvodného korku, ktorý zaistí životnosť niekoľko ďalších dní, maximálne vraj päť dní v chladničke, tvrdí Tereza. Ťažké aromatické červené vína, napríklad bordeaux, môže odštupľovanie prevzdušniť a vytvoriť v nich nové chute. Niektoré z nich sa dokonca zámerne prelievajú – dekantujú. . Biele vína vydržia bohužiaľ kratší čas. V súčasnosti však už existuje hneď niekoľko typov rafinovaných uzáverov. Niektoré iba izolujú, zatiaľ čo gumené vákuové, dokážu odsať z fľaše vzduch a víno tak „odstrihnúť“ od prívodu kyslíka, a tak podstatne predĺžiť jeho život. Vzduch vo fľaši je totiž pre víno na rozdiel od džinu vždy nepriateľom.
