Prostredie Ostravy mi je pomerne dobre známe, ale do mliečneho baru som zavítala prvýkrát. Neviem ako vy, ale ja si pod mliečnym barom predstavím ružové koktaily, naberané šľahačkové tortičky, biele kudrlinky a kandizovaný cukor všade navôkol. Naproti tomu na mňa prostredie tohto mliečneho baru pôsobilo pekne, moderne a priateľsky. Priateľská bola aj obsluha kaviarne, ktorú v súčasnosti tvorí celkom 14 ľudí a z toho 10 so zdravotným postihnutím.
Majiteľka mliečneho baru Olga
Olga Rosenbergerová pochádza z Ostravy, kde aj vyštudovala gymnázium a človek by čakal, že nasledovalo štúdium, ktoré ju viedlo k odboru podnikania a kaviarní, ale opak je pravdou. V období komunistického režimu nebolo každému umožnené študovať vysokú školu, a tak namiesto ďalšieho štúdia začala Olga pracovať v drevárskej dielni ako pomocná pracovná sila. Vysoká škola prišla na „program dňa“ (pre v tom čase už dvojnásobnú mamičku) až po revolúcii.
Po štúdiách Olga cestovala, najmä do Francúzska a Talianska, kde sa stretávala s činnosťou organizácií, ktoré sa venovali práci s postihnutými. Prístup „rokovania ako so sebe rovnými“ sa Oľge natoľko zapáčil, že sa po návrate do Čiech spojila s niektorými občianskymi združeniami a v roku 2006 založila asociáciu TRIGON.
Mliečny bar a sociálny podnik v jednom
Vďaka práci v asociácii, kde sú, okrem iného, telesne postihnutí pripravovaní na prácu, videla, ako málo príležitostí majú títo ľudia na zohnanie budúceho zamestnania. Preto prišla s myšlienkou otvoriť sociálny podnik a zobrať tak situáciu do vlastných rúk – okrem prípravy telesne postihnutých na prácu sa rozhodla im pracovné miesta rovno vytvoriť. „Raz keď som išla takto po námestí, tak som si spomenula, že sme s mamičkou chodili do mliečneho baru a že sme tam chodili veľmi rady na koktaily. V roku 2010 tu nikto koktaily nepredával. Tak som si povedala, že nadviažem na určitú tradíciu a navyše, je to dobrý podnikateľský zámer.“
Nasledovalo spísanie, schvaľovanie projektov a zháňanie priestorov i financií, ktoré trvalo celý rok. Mliečny bar si našiel svoje miesto až v roku 2011. Cez rôzne ťažkosti s hygienou, pamiatkarmi i rekonštrukciou sa ho nakoniec podarilo otvoriť a to aj vďaka tomu, že na jeho realizácii sa podieľalo nezištne veľa ľudí, vrátane študentov.
Zamestnanecké výhody sú samozrejmosťou
Zamestnanci mliečneho baru majú vždy možnosť voľby, kde budú ten deň pracovať, záleží, ako sa práve cítia. Či budú obsluhovať a komunikovať so zákazníkmi alebo radšej strávia pracovný deň v kuchyni pri príprave dezertov.
Raz ročne pre nich pani Rosenbergerová usporadúva stáž u zahraničných partnerov vo Francúzsku alebo Taliansku, kde sa učia piecť nové dezerty alebo sa dostávajú do prostredia talianskych reštaurácií, aby sa zdokonalili v obsluhe. Raz mesačne sa všetci schádzajú na tímovom stretnutí, kde sa rozprávajú o tom, čo sa im podarilo alebo naopak, čo sa im nepáči. Vďaka striedaniu zmien majú šancu vidieť sa všetci pospolu a vytvárať naozajstný tím, pretože tímová spolupráca je obzvlášť tu veľmi dôležitá.
V dnešnej dobe je o pracovné miesta v mliečnom bare taký záujem, že sa uvažuje nad otvorením ďalšieho takého priestoru v Ostrave s väčšou kuchyňou, ktorý by ponúkol nové miesta. Pani Rosenbergerová išla do tohto nápadu s nádejou, že ak to bude fungovať, bude tým motivovať aj ďalších zamestnávateľov, aby vytvárali takéto miesta.
Vo dverách stretnete len pozitívne naladených zákazníkov
Zákazníkov baru nemožno škatuľkovať, nájdete tu od mamičiek s deťmi (ktoré majú možnosť hrať sa v kútiku pre deti), po staršie dámy, ktoré si radi vyjdú na „kávičku“ do mesta. Ak by vás zaujímalo, ako zákazníci mliečny bar hodnotia, tak vedzte, že je tam k dispozícii kniha, ktorá slúži pre odozvu zákazníkov a musím povedať, že pozitívnejšie a vrelšie čítanie som už dlho v ruke nemala. Všeličo vypovie aj spätná väzba od zamestnancov. „Samozrejme musíte byť vytrvalí, musíte vedieť, čo chcete. Keď potom vidíte spätnú väzbu od ľudí, ktorí tu pracujú, tak to je asi to najlepšie.“
Môj prvý rozhovor nemohol byť na lepšom mieste. Už dlho som nestretla niekoho tak inšpiratívneho, milého, vrelého, dobrosrdečného a odhodlaného ako je pani Oľga Rosenbergerová. Jej slová „človek musí vedieť, čo chce a tá práca vás musí baviť“ mi znie v ušiach ešte dlho po tom, čo som mala tú možnosť ju stretnúť.
