Sociálne siete dnes používa väčšina z nás. Ako zistíme, že s nimi máme problém?
Dobrým ukazovateľom závislosti môže byť čas, ktorý digitálnym technológiám venujeme, ale aj kompulzivita, teda nutkavosť nášho správania a to, či kvôli sociálnym sieťam zanedbávame svoje povinnosti a obmedzujeme voľnočasové aj spoločenské aktivity. Ak sa nemôžeme dočkať, kedy zase budeme pri telefóne, tablete, počítači či hernej konzole, a prestávame robiť to, čo nás v minulosti tešilo, vyhýbame sa priateľom a radšej trávime čas doma ako v spoločnosti, mali by sme spozornieť a začať premýšľať, ako niečo zmeniť alebo či si nechať pomôcť od odborníkov.
Je dnes detí, ktoré sú na sociálnych sieťach závislé, viac ako kedysi?
Kým v roku 2018 ich podľa medzinárodnej štúdie HBSC bolo zhruba 5 %, v roku 2022 sa toto číslo zvýšilo na 8 %. Štúdia sa zameriava na virtuálne správanie detí a dospievajúcich vo veku 11 – 15 rokov a opakuje sa raz za 4 roky. V roku 2026 nás teda čaká ďalšie porovnanie. Znepokojivé čísla ale môžeme vidieť aj inde. Medzi deťmi v rovnakej vekovej kategórii sa našlo 6 % takých, ktoré pri obrazovke akéhokoľvek typu trávia aj 7 a viac hodín denne.
Ako by sa mali rodičia k digitálnej závislosti svojich detí postaviť?
Ak má rodič podozrenie, že jeho dieťa je na digitálnych technológiách závislé, je potrebné, aby začal konať. Na prvom mieste je komunikácia. Nastavte dieťaťu zrkadlo a povedzte mu, že jeho čas strávený vo virtuálnom priestore je mimo normu. Dieťa môže mať tendenciu vo svojom správaní trochu zahmlievať a presviedčať vás, že čas strávený na telefóne či počítači nie je taký vážny. Na mobil potom môže chodiť potajme a obchádzať nastavené pravidlá. Odporúčam odložiť emócie bokom, tie v tejto chvíli nikomu nepomôžu. Dieťaťu nič nevyčítajte, porozprávajte sa o tom, čo prežíva a ako sa bez virtuálneho sveta cíti. Chce to postaviť sa k situácii pragmaticky.
Akákoľvek závislosť sa u detí rozvíja rýchlejšie. Ich nervová sústava ešte nie je dostatočne zrelá, zároveň majú nižšiu sebakontrolu a menej rozvinutú racionalitou.
Pomáha zákaz mobilov?
Jediným účinným riešením je regulácia, teda to, že dieťa svoj čas vo virtuálnom priestore obmedzí. Ak totiž začína byť závislé, nevie tento čas regulovať samo. V súčasnosti existuje celý rad možností a aplikácií rodičovskej kontroly, môžete tiež pravidelne vypínať Wi-Fi pripojenie alebo sa pokúsiť navrhnúť dieťaťu iné možnosti, ako tráviť voľný čas. Myslite ale na to, že dieťa, ktoré odpojíte od sietí, prechádza veľkou vnútornou tenziou a potrebuje sa zabaviť. Rodič by v tomto ohľade mal byť aktívny a tráviť s dieťaťom viac času. Osobne by som neodporúčala mobil a sociálne siete deťom úplne zakázať, tým ich totiž úplne odpojíme od sveta, v ktorom sa stále pohybujú ich vrstovníci.
Koľko času na sociálnych sieťach je už príliš?
Národné monitorovacie stredisko pre drogy a závislosti považuje u násťročných za rizikové viac ako 4 hodiny používania mobilu denne. Takto dlho pritom na sociálnych sieťach trávi čas zhruba 22 % dospievajúcich vo veku 15 – 19 rokov.
Ako u detí predchádzať závislosti na sociálnych sieťach?
Predísť sa jej pravdepodobne nedá, môžeme sa ale aspoň zamerať na to, aby sme znížili riziko, že vznikne. Všetko to začína v raňajšom detstve. Čím neskôr vystavíme dieťa mobilnej, počítačovej či inej obrazovke, tým skôr si rozvinie chuť žiť v reálnom svete. A ak rodičia dieťaťu prístroj do ruky vložia, mali by byť pri tom a vysvetľovať, čo sa na obrazovke deje. Svojim deťom zároveň ideme príkladom, aj keď o tom netušíme. Ak rodina funguje tak, že každý je na svojom telefóne a nikto s nikým nekomunikuje, nemôžeme sa čudovať, že dieťa robí to isté.
Je dôležité naučiť dieťa mať potešenie zo skutočného života, kamarátov, zážitkov s rodinou a pomôcť mu nájsť záľubu v športe, vede či umení. Vďaka tomu potom bude virtuálny svet používať len ako nástroj, nie ako možnosť úniku od sveta, v ktorom sa necíti dobre.
Čo deťom sociálne siete dávajú?
Od svojich detských klientov väčšinou počúvam, že sociálne siete používajú, pretože sa nudia. Niektorí sa do virtuálneho sveta zase schovávajú. Často sú to menej sebavedomé deti a násťroční, ktorí nemajú kamarátov a cítia sa izolovaní. Z výskumov tiež vyplýva, že chlapcov uspokojuje skôr hranie hier a dievčatá zase sociálne siete. Z toho je zjavné, čo ktorému pohlaviu rôzne digitálne platformy poskytujú. Chlapci prežívajú virtuálny svet plný dobrodružstva, vzrušenia, boja a hrdinstva. Dievčatá zrejme mávajú väčšiu potrebu komunikovať medzi sebou a prezentovať sa tak, ako chcú. V porovnaní s touto slobodou je pre nich reálny svet trochu šedivý a nudný. V tom virtuálnom príde pocit uspokojenia hneď, keď to potrebujeme.
Výskumy tiež ukazujú, že sociálne siete stoja za radom dnešných psychických ťažkostí.
Áno, sociálne siete ovplyvňujú, ako vnímame svet, aj ako hodnotíme sami seba. Deti a dospievajúci, ktorí majú s používaním virtuálneho priestoru problémy, v dotazníkoch 2 – 6-krát častejšie ako ich vrstovníci uvádzajú, že zanedbávajú voľnočasové aktivity, zle spia a jedia, v škole dostávajú horšie známky a menej času trávia s kamarátmi a rodinou. U dospievajúcich klientov sa tiež často vyskytujú úzkostné poruchy, ADHD, depresie, samovražedné myšlienky, agresivita a užívanie návykových látok.
Dá sa ale bez sociálnych sietí vyrastať?
V západnej civilizácii určite nájdeme komunity či rodiny, ktoré digitálne technológie odmietajú. Sú to však malé ostrovčeky v rieke, ktorá sa valí nezadržateľne a s čoraz väčšou silou. Skôr sa musíme zmieriť s tým, že digitálne technológie sú automatickou súčasťou nášho sveta. A že s príchodom AI je potrebné myslieť na náš hodnotový systéma a aj na dôraz na to, čo je výsostne ľudské a dôležité, čo je hmatateľné a nedá sa nahradiť. A zároveň prijať skutočnosť, že sociálne siete môžu byť aj na úžitok. Určité profily a stránky môžu malých aj veľkých užívateľov zábavnou formou edukovať, priblížiť im športové aktivity a vonkajšiu zábavu, o ktorých by sa inak nemuseli dozvedieť, a teda ich vytiahnuť von. Dôležité je svojim deťom (i sebe) nastaviť limity, venovať im čo najviac pozornosti a baviť ich rovnakou mierou, ako to dnes vie technológia.
Miesta, kde vám aj vašim deťom pomôžu so závislosťou nielen na sociálnych sieťach:
Linka detskej istoty: pomoc pre deti, dospievajúcich aj dospelých v mene detí. Jej Linka Pomoc.sk poskytuje špecializované poradenstvo aj pre oblasť problémov, ktoré prinášajú nové technológie – internet, sociálne siete, mobil a pod. 116 111
IPčko: internetová linka dôvery pre mladých ľudí, ktorí sa ocitli zložitých životných situáciách.
Chuť žiť: bezplatná linka pre všetkých, ktorí sa trápia s poruchami príjmu potravy, sebaprijatím, jedlom či bodyshamingom, ako aj pre ich blízkych. 0800 221 080
Vyhľadat môžete aj adiktologickú poradňu, detského psychológa, detského psychiatra či pedagogicko-psychologickú poradňu.
Informácie spomínané v článku vychádzajú zo Zprávy o digitálních závislostech v České republice 2023.
Jana Růžičková vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovy. So svojimi klientmi rieši depresie, úzkosti, osobné krízy, vzťahovú problematiku alebo aj stresové situácie a vyhorenie. Venuje sa dospelým, dospievajúcim aj deťom. Pôsobí v Prahe.