Kde bolo, tam bolo, žil kedysi dávno v Hamburgu muž menom Max Herz – a ten mal zvláštne povolanie. Ako 15-ročný odišiel zo školy a začal sa zaúčať v centre obchodu s kávou. Tam sa naučil rozlišovať rôzne druhy kávových zŕn, pražiť ich a vôbec, porozumieť umeniu tejto voňavej suroviny. Ako degustátor a kontrolór kvality mal v popise práce jedinú vec – testovať kávu, ktorá do jedného z hlavných európskych prístavov prúdila z celého sveta. Pričuchnúť, pováľať na jazyku, vypľuť, ohodnotiť…
Tomuto povolaniu snov urobila škrt cez rozpočet až druhá svetová vojna.
Šťastie praje odvážnym
Len si to predstavte. Máte 40 rokov (Max sa narodil v roku 1905), živíte rodinu a mesto okolo ešte tlie. Celý doterajší život ste sa venovali jemnému umeniu, po ktorom zrazu vôbec nie je dopyt – umeniu chutí a vôní. Zostáva vám len rekvalifikovať sa na robotníka alebo… začať podnikať. Max Herz sa rozhodol, že to len tak nevzdá. Hneď ako to bolo možné a povojnová situácia sa trochu upokojila, nahromadil všetky svoje znalosti a skúsenosti a pribral k sebe skúseného obchodníka Carla Thiling-Hiyryiana. V roku 1949 spolu zakladajú zásielkový obchod s kávou. Otvoriť si v rozbombardovanej a rozdelenej krajine obchod so superluxusným tovarom, navyše s obmedzenou trvanlivosťou… to už chce poriadnu porciu odvahy a sebadôvery.
Funguje to!
Keď sa v roku 1949 páni Herz a Tchililng-Hiyryian rozhodli posielať svoju kávu poštou, bolo to niečo nevídané. Na kávičku sa vtedy chodilo buď do kaviarne, alebo k obchodníkovi, ktorý kávu starostlivo odvážil z veľkého vreca. Možnosť objednať si malý balíček sa však ukázala ako skvelý ťah – pravdepodobne aj preto, že ste pri tom nemuseli riešiť potravinové lístky a čeliť skúmavým pohľadom susediek. („Kde na to asi tá rodina vzala peniaze?“)
A pán Herz si svojich zákazníkov a zákazníčky vážil. Zo začiatku im písal osobné listy s poďakovaním, neskôr mu napadlo (ktovie, možno práve po rozhovore s manželkou) zabaliť zrnká do niečoho praktickejšieho. Rozhodnete sa pre dózu, v ktorej si káva udrží vôňu? Alebo skôr látkové vrecko, ktoré stačí rozpárať a je z neho utierka? A ono to fungovalo. V krajine, kde bolo všetkého málo, sa dobrá povesť značky Tchibo šírila od domu k domu – asi ako keď dnes niečo propaguje influencer s miliónovou sledovanosťou. :-)
Viete, že…
… názov Tchibo pochádza zo slov Tchiling a Bohne? Carl Tchiling-Hiyryian bol arménsky obchodník, ktorý sa stal pravou rukou Maxa Herza v začiatkoch firmy. Bohne zase nemecky znamená zrnko. Spojením ich počiatočných písmen vznikol názov, ktorý firma hrdo nesie už 70 rokov.
Kvitnúce päťdesiate roky
Sú ľudia, ktorí vidia prekážky, a potom tí, ktorí vidia príležitosti. Pán Herz bezpochyby patril medzi tých druhých. Kým niekto iný by sa chudoby zľakol, on začal premýšľať, ako svojim zákazníkom spríjemniť život tak, aby pre svoje zrnká nemuseli inam. A pretože ku káve často patrí aj dobré čítanie (minimálne ja si teda pri káve čítam veľmi rada), už v roku 1952 začína vydávať aj vlastný lifestylový magazín. No búrlivý rozkvet tým rozhodne nekončí.
Spomienky na voňavú prácu a úcta k ľuďom priviedli Maxa na novú myšlienku. Čo tak využiť znalosti a zázemie a otvoriť kamenný obchod spojený s kaviarňou? Takou, v ktorej by si svoju šálku mohli dopriať aj obyčajní ľudia?
Priala by som si cestovať v čase a byť pri tom, keď sa v roku 1955 otvoril prvý Tchibo obchod. Vôňa čerstvo praženej kávy sa otvorenými dverami niesla ulicou a lákala okoloidúcich. Navyše, ku každému zakúpenému balíčku čerstvých zrniek ste si mohli vypiť šálku kávy na účet podniku. Alebo si len sadnúť a čierny zázrak ochutnať za 20 fenigov (zatiaľ čo o ulicu vedľa vás vyšla rovnaká dávka kofeínu – no s pochybnou čerstvosťou – pokojne aj na štvornásobok). A že to malo úspech? Tým si môžete byť istí. Balíčky kávy mizli okamžite po doplnení tovaru.
Keby sa pán Herz pozeral len na čísla, bol by úplne spokojný. Podniku sa skvele darilo, pribúdalo zamestnancov aj pobočiek. On sám však mal, ako sa na chlapa patrí, ešte jeden sen. Ako skúsený znalec sa rozhodol stvoriť najdokonalejšiu kávovú zmes na svete – a podarilo sa. Sám pán majiteľ vybral 9 rôznych druhov zŕn, každý druh zvlášť nechal upražiť tak, aby vynikli jeho vlastnosti, a až potom ich zmiešal dohromady. Na tú dobu to bol nevídaný, náročný a zdĺhavý postup. No vyplatil sa. Zmes Gold-Mocca sa stala vlajkovou loďou značky Tchibo a popravde, aj dnes, v dobe najrôznejších kávových trendov, stále stojí za to.
Pokojné šesťdesiate
Čas nezastavíš. Niečo rastie a kvitne a niečo iné vädne. A tak zatiaľ čo sa v Nemecku otvárala jedna pobočka Tchibo za druhou, prišli aj chvíle lúčenia. V roku 1965, v 60. rokoch a so 400 kamennými pobočkami Tchibo za chrbtom, Max Herz umiera. Myslím, že káva nikdy nebola taká čierna a horká ako v ten deň. Život však ide ďalej.
V roku 1965 prosperujúcu firmu preberajú prirodzení a osvedčení nástupcovia – najprv najstarší syn Günther a neskôr synovia Michael a Günther. Čo si budeme hovoriť, prísť na miesto inovatívneho a všetkými milovaného otca muselo byť dosť náročné, mladí Herzovci to však zvládli so cťou. Pod ich vedením sa z mladej značky Tchibo stala seriózna a dobre zavedená firma. Firma, ktorú Michael Herz vedie dodnes.
Dizajn pre všetkých
Dvadsaťpäť rokov od konca vojny sa západné Nemecko zmenilo na nepoznanie. Svet si do vlasov vplietal kvety a len dobrá káva mu k spokojnosti pomaly prestávala stačiť. Lenže, ktorým smerom sa vydať?
Inšpiráciou sa nakoniec stala firemná tradícia. Čo takto v obchodoch predávať aj tovar, ktorý s kávou súvisí len okrajovo? Ideálne taký, čo práve fičí, ale všade si naň treba vystáť dlhú frontu!
A tak sa stalo, že kým otec Max sprístupnil bežným ľuďom skvelú kávu, jeho syn Günther im sprístupnil bytový dizajn. Stolíky na raňajky do postele, kanvičky, riad…
Biznisové osemdesiate
Do 80. rokov tak Tchibo vstúpilo štýlovo – so širokými ramenami a silným ťahom na bránku. Káva? Jasné. Prajete si zrnkovú alebo modernú instantnú? Idete za nami do obchodu? Nie je čas strácať čas – kým si vypijete svoju dávku voňavého nápoja, nakúpite si rovno aj všetko ostatné, čo k trendy životnému štýlu patrí. Súpravu golfových palíc, šperky, obliečky, poistenie… alebo dokonca aj auto, v spolupráci so značkou FIAT. A že nemáte čas čakať, až zapíska kanvica či vysedávať po kaviarňach? V roku 1985 Tchibo uvádza na trh prvý automat na espresso. Len v prvom roku sa ho predalo cez 200 000 kusov.
Napokon, rýchly a stále otvorenejší svet si žiada nielen stály prísun „nejakej kávičky“. Chce si vyberať okamžite, podľa momentálnej chuti. V roku 1987 tak prichádza na trh značka Privat Kaffee. Ste skôr manažér, ktorý potrebuje super silný „preberák“, alebo si len chcete dať niečo ľahké k popoludňajšiemu dezertu? Od tejto chvíle sa nemusíte pýtať na čas praženia a mať vedomosti o odrodách a pestovateľských oblastiach. Jednoducho si vyberiete podľa označenia, od veľmi jemnej až po veľmi silnú chuť. No a pokiaľ máte radi limitované edície, ich základ vznikol práve tu.
Nové trhy, nové výzvy
Až do konca 80. rokov bolo Tchibo predovšetkým „tou značkou zo Západu“. S pádom Berlínskeho múru a nasledujúcimi udalosťami sa značke otvorili dvere aj na východ. Do tých krajín, v ktorých sa ešte stále pila zmes Standard, namletá v spoločnom mlynčeku v samoobsluhe, zaliata „na turka“ vriacou vodou. A aj keď sa podobnému zaobchádzaniu nevyhli ani modré balíčky Tchibo, dobre si pamätám, akým cenným darčekom bola Tchibo káva ešte v 90. rokoch. A to sme ani netušili, že už od roku 1991 má značka svoju predajňu v Prahe.
Vstup na československý trh v roku 1991 a o rok neskôr aj na maďarský trh, akoby vliali značke do žíl novú energiu. Energiu, ktorá viedla k ďalšej expanzii nielen na východ, ale, pre mňa úplne prekvapivo, na západ. Napadlo by vám, že v Prahe bude niečo skôr ako v Londýne? Mňa teda nie. A ahaho! Dnes má Tchibo pobočky v desiatich európskych krajinách, v Turecku aj v Rusku.
Jeden svet, jedna rodina
Tak, a sme skoro tu. Letopočet začína dvojkou a mne asi najviac vŕta hlavou, ako je možné, že od roku 2000 uplynulo viac ako 8 rokov. So svetom sa toho stalo toľko, že hoci mám 30 rokov, stále mám pocit, že som sa narodila na inej planéte. Tchibo tento rok oslavuje 70. narodeniny, do penzie sa však rozhodne nechystá. Naopak. Rovnako ako kedysi pán Max Herz, aj dnes sa všetky otázniky snaží vnímať predovšetkým ako príležitosti. Že v oblastiach kávového priemyslu občas lieta veľa triesok z vyrúbaných pralesov? Čo keby sme sa zamerali na podporu a odber kávy od tých, ktorí sú fér? Že sa svet topí v plaste a nerecyklovateľnom odpade? Čo keby sme sa vrátili k udržateľným obalom a namiesto predaja veci požičiavali?
Nakoniec – neviem, ako to máte vy. Môže sa stať, že mi raz káva prestane chutiť. No keby zmizlo Tchibo, bude pre mňa oveľa ťažšie zohnať certifikovanú bio bavlnu. A to bývam v Prahe. Aj preto prajem Tchibo k narodeninám veľa šťastia, zdravia a elánu aspoň do ďalších 70 rokov. Bez vás by svet oveľa horšie voňal a chutil.
