Technológie sú dobrý sluha, ale zlý pán, čo je najmä pre deti, ale aj pre mnohých dospelých veľmi ťažké rozoznať. Škoda, že v mnohých domácnostiach sa používanie moderných technológií zúžilo na hranie hier, hoci ich použitie je veľmi široké a napríklad v oblasti vzdelávania môžu byť veľkým prínosom.
Predškolské deti
Pretože mobily aj tablety sú pomerne nové veci, nemožno zatiaľ jednoznačne povedať, aké negatívne účinky, ak vôbec nejaké, budú mať na zdravie detí. Jedno je však isté − ak dieťa v predškolskom veku denne trávi priveľa času pri mobile či tablete, nezostáva mu už veľa času na klasické aktivity (kreslenie, hry s kockami, pohyb vonku atď.), ktoré sú pre jeho ďalší vývoj nevyhnutné.
Pri hraní na mobile či tablete sa totiž používajú len niektoré prsty, nie celá ruka, môže teda dôjsť k ochabnutiu svalstva ruky, čo sa neskôr prejaví napr. na neobratnom písaní. Vývoj dieťaťa je komplexný, motorika je veľmi úzko prepojená s rozvojom mentálnych schopností dieťaťa.
Podľa odporúčania Americkej pediatrickej akadémie by deti do dvoch rokov nemali mať prístup k mobilu či tabletu, predškolské deti pri ňom môžu stráviť maximálne dve hodiny denne. Samozrejmosťou by malo byť umiestnenie televízie či počítača mimo detskej izby.
Mladší školský vek
Pre väčšinu malých školákov sú mobily a tablety každodennou súčasťou života. Je na rodičoch, aby im vštepili základné návyky v ich používaní a ukázali im, na čo všetko sú dobré, a tiež to, že čas na tieto aktivity nie je neobmedzený a že treba byť aj vonku na čerstvom vzduchu a hýbať sa.
Tablet či počítač by nemali slúžiť len na hranie, na internete existujú zaujímavé weby plných kreatívnych nápadov, kde možno nájsť veľa vhodnej inšpirácie. Vznikajú aj weby s výukovými programami, kde možno formou hry precvičovať rôzne vedomosti a zručnosti, napr. dopĺňanie hlavných miest štátov, poznávanie vlajok, slepé mapy, kvízy o zvieratách atď.
Staršie deti a študenti
V tejto vekovej skupine už je neskoro niečo zakazovať. Deti sú už zvyknuté na spolužitie s tabletmi a telefónmi a len veľmi ťažko ich možno presvedčiť, aby svoje návyky zmenili. Zaujímavou zručnosťou, ktorá sa deťom bude hodiť na celý život, je písanie všetkými prstami, ktoré možno trénovať pomocou špeciálnych výukových programov na počítači s klávesnicou už od 10 rokov.
Stačí len pár minút denne a po zhruba troch mesiacoch dieťa získa zručnosť, ktorú bude využívať celý život. Deti v tomto veku už majú základy angličtiny, mohli by ich preto zaujať stránky rôznych kapiel, pesničky či filmy v angličtine.
Nielen deťom s rôznymi poruchami učenia sú určené portály ako www.tablexia.cz, kde nájdu počítačové hry na tréning kognitívnych schopností, či www.literacyproject.eu, kde sa vďaka financovaniu EÚ sústredilo veľké množstvo informácií pre deti aj dospelých s dyslexiou.
Závislosť?
Závislosť od počítačových hier či mobilu začína byť natoľko rozšírená, že na klinike adiktológie 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe vznikla ambulancia pre deti a dorast, kde sa venujú liečbe rôznych závislostí. Patrí medzi ne aj patologické hráčstvo a nezvládanie používania informačných technológií. Terapia je podobná ako pri iných závislostiach − psychoterapia, edukácia, niekedy aj podávanie liekov. Veľmi často sa treba zamerať na celú rodinu, pretože problém dieťaťa je len špičkou ľadovca.
Moderné technológie sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života, nevieme si bez nich predstaviť vzdelávanie ani prácu. Ale zodpovednosť za to, ako ich deti používajú, majú ich rodičia. Oni nastavujú hranice a spôsob, akým sa v rodine tieto technológie používajú. Ak s nimi sami zaobchádzajú rozumne a deťom ponúkajú zaujímavé aktivity, nemalo by hroziť, že sa pre deti stanú jedinou zábavou a spoločníkom.
Na niekoľko otázok ohľadom detí a technológií nám odpovedali aj Prof. PhDr. David Šmahel, PhD., autor publikácie Deti na internete, PhDr. Lucie Rohlíková, PhD., spoluautorka knihy Učíme sa s tabletom, a PhDr. Lenka Krejčová, PhD. z pražského DYS-centra.
Aký je ideálny vek dieťaťa, aby dostalo prvý mobil?
D. Š. : Na túto otázku nemožno jednoznačne odpovedať, lebo každé dieťa je iné a mobily majú rôzne funkcie, a v neposlednom rade to záleží aj od potrieb rodiny. Ak dieťa od prvej triedy používa obyčajný mobil (nie smartfón) pre kontakt s rodičmi, napríklad pri ceste do školy či zo školy, je to pre rodinu určite užitočné a nič by som proti tomu nenamietal. Treba však byť opatrný, ak dieťa začne používať mobil ako svoj súkromný majetok, ku ktorému má rodič len obmedzený prístup. Ak menšie deti používajú smartfóny, treba ich kontrolovať, prístup k mobilu regulovať a predovšetkým zaistiť bezpečnosť detí.
Aký typ telefónu dať dieťaťu? Moderný s možnosťou pripojenia na internet alebo klasický s tlačidlami určený len na písanie SMS a telefonovanie?
D. Š. : Sedem- až osemročné deti by určite nemali mať voľný prístup na internet. Na internete by mali surfovať s rodičmi, pričom rodič by mal mať kontrolu nad hrami a informáciami, ktoré sa k dieťaťu dostanú. Použiť možno aj rôzne programy pre mobily, odporúčam napríklad Rodičovskú kontrolu od firmy ESET.
Iný je to samozrejme pri dospievajúcich, od cca 12 rokov, ktorí už vyžadujú istú dávku (digitálneho) súkromia. Aj s nimi sa však treba pozhovárať, čo sa na internete či s mobilom robí, prečo chodia na príslušné stránky a podobne. Aj v tomto prípade treba zaistiť bezpečnosť dieťaťa, aj keď časť zodpovednosti môže byť už na ňom. Dieťa sa môže napríklad naučiť, na aké stránky nechodiť, ako sa im vyhnúť, ako spoznať podvodné e-maily a pod. Základom je vždy dôvera a otvorená komunikácia medzi rodičom a dieťaťom, napríklad aj čo sa týka on-line pornografie a podobne.
Má rodič dať dieťaťu denný časový limit na používanie technológií a hranie počítačových hier?
D. Š. : Menším deťom určite áno, u starších detí je to už sporné, záleží na tom, samotné dieťa dokáže regulovať svoj prístup k technológiám. Staršie deti by sa mali učiť samy optimálne využívať technológie a samy si ich používanie regulovať. Ak sa im to podarí, je to pre ich budúcnosť veľmi dobré. Zároveň však platí, že ak sa to deťom nedarí, mali by im rodičia pomôcť nájsť zdravú rovnováhu.
Veľa vecí sa deti naučia od rodičov, mali by sa preto rodičia kontrolovať, aby pred deťmi technológie nepoužívali príliš často?
L. R. : Občas zaradená „digitálne diéta“ je prospešná nielen deťom, ale aj dospelým. Rodičia môžu doma určiť miesta, kde sa budú vykonávať aktivity zásadne bez počítača či tabletu a plánovať čo najviac spoločných rodinných aktivít bez týchto prostriedkov (napríklad čítanie, rozhovory, spoločné hry, výlety, športové aktivity a pod.).
D. Š. : Deti sa samozrejme od rodičov učia, takže ak rodič používa technológie „primerane“, nie je dôvod na vlastnú kontrolu. Kľúčové je slovo „primerane“, lebo pre každého to znamená niečo iné. Ak rodič sedí celé dni a víkendy pri počítači, dieťa bude tento vzorec zrejme opakovať.
Možno teda povedať, že rodičia nesú vinu za závislosť dieťaťa od technológií?
L. R. : Rodičia prispievajú k vytvoreniu závislosti dieťaťa, ak opakovane využívajú tieto prostriedky na upokojenie detí (napr. na ich stíšenie počas návštevy), ak dieťaťu dovoľujú používať technológie ako odmenu a zakazujú ich za trest, a ak digitálne zariadenia kúpia, ale dieťa už k nemu ďalej nevedú , nekomunikujú s ním o tom, ako ich má používať a nehľadajú spolu s dieťaťom zmysluplné a bezpečné aktivity.
Vidíte nejaký prínos v používaní tabletov vo výučbe? Aký konkrétne? Líši sa pre základnú školu (prvý a druhý stupeň) a pre strednú školu?
L. R. : Výhodou tabletov je intuitívne dotykové ovládanie a bezdrôtové pripojenie, ktoré žiakom uľahčuje prístup k internetu a k digitálnym vzdelávacím aplikáciám bez nutnosti presunu do počítačovej učebne. Na základnej škole sa tak otvára veľmi pestrý svet nových aktivít, ktoré môže učiteľ pridať do svojho repertoáru. Na strednej škole má tablet svoju dôležitosť najmä preto, že vďaka nemu má študent rýchly prístup k informáciám na internete a zároveň možnosť archivovať si vlastné poznámky a preštudované materiály.
Používanie technológií deti do určitej miery ochudobňuje (hovorí sa o menšom kontakte s rovesníkmi, zúžení slovnej zásoby atď.), Rozvíja niektoré stránky ich osobnosti?
L. R. : Domnievam sa, že nemožno jednoznačne tvrdiť, že používanie technológií obmedzuje kontakt s rovesníkmi alebo zužuje slovnú zásobu. Faktorov, ktoré tu vstupujú do hry, je oveľa viac. Podobne je veľmi ťažké akýmkoľvek spôsobom zovšeobecňovať pozitívny vplyv technológií. Existujú aktivity s technológiami, ktoré majú preukázateľný prínos (a to aj pri rozvoji slovnej zásoby a v komunikácii s rovesníkmi) a iné, ktoré prínos nemajú, alebo sú vyslovene nevhodné. Každá počítačová hra, aplikácia, každé cvičenie či úloha s využitím technológií má svoje prínosy i riziká.
Môžete uviesť niekoľko základných pravidiel pri práci s tabletom či pri používaní mobilu?
L. R. : Predovšetkým u všetkých vekových skupín treba dodržiavať a neustále si pripomínať zásady bezpečného internetu. Čas strávený s tabletom alebo mobilným telefónom je vhodné vedome regulovať. Na mobilných zariadeniach je oveľa ľahšie než kedykoľvek predtým neustále sledovať sociálne siete a zhotovovať a zdieľať fotografie alebo videá, čo znamená obrovské riziko straty súkromia a z toho vyplývajúcu potrebu venovať čo najviac pozornosti prevencii závislosti a kyberšikany.
Dokážete odhadnúť, aké budú dnešné deti v dospelosti, keď vyrastajú zahltené technológiami?
L. R. : Aké budú dnešné deti všeobecne, to si vôbec netrúfam odhadnúť. Vo vzťahu k technológiám si treba uvedomiť, že schopnosť alebo neschopnosť ich ovládať je čím ďalej dôležitejšia pre úspešné uplatnenie na trhu práce. Medzi ľuďmi, ktorí technológie ovládajú, a tými, ktorí k nim nemajú prístup, sa otvára čoraz väčšia tzv. digitálna priepasť.
Komu moderné technológie pomáhajú?
L. K. : Moderné komunikačné technológie znamenajú obrovskú pomoc pre deti, dospievajúcich i dospelých s dyslexiou. Niektorí dokonca hovoria, že vďaka špeciálnym programom „prvýkrát prečítali knihu“. Okrem pomoci s čítaním a písaním, s ktorými sa títo ľudia trápia, im moderné technológie umožňujú rozvinúť potenciál a pracovať s informáciami v úplne inej podobe, než sme zvyknutí, keďže čítanie a písanie nám problémy nerobí. Napríklad existujú aplikácie (pre počítače, tablety i smartfóny) na tvorbu myšlienkových máp, čo motivuje k ďalšiemu učeniu.
Ktoré programy a aplikácie sa osvedčili pri práci s deťmi a dospievajúcimi s dyslexiou?
L. K. : Veľmi často a s nadšením sa využíva program Jazyky bez bariér, ktorý je určený na výučbu angličtiny. Pred niekoľkými rokmi vznikla aplikácia na tablety nazvaná Tablexia, ktorá umožňuje tréning druhostupňovým žiakom s dyslexiou. A do tretice možno uviesť jednu z najčerstvejších noviniek − on-line program Včielka, ktorý pomáha deťom s nácvikom čítania a všetkými ďalšími s tým súvisiacimi zručnosťami.
A čo nejaká inšpirácia zo zahraničia?
L. K. : Mnohým zahraničným krajinám môžeme závidieť učebnice v elektronickej podobe, ktoré môžu žiaci s dyslexiou používať v kombinácii s hlasovým výstupom z počítača. Sú to rovnaké učebnice, ktoré existujú v tlačenom formáte, až na to, že žiaci ich majú v súboroch PDF a v počítači majú špeciálny program, ktorý im texty nielen číta, ale vie ich aj rôzne štruktúrovať, umožňuje zvýrazniť a predovšetkým zväčšiť písmo alebo riadky podľa žiakovej potreby, a mnoho ďalších elektronických vymožeností.
Nedávno sa v niektorých krajinách začali vytvárať národné verzie tzv. DAISY BOOKS (t. j. digital talking books), čo je variant audiokníh, ale oveľa prepracovanejší, s mnohými ďalšími funkciami. Bude skvelé, keď začnú vznikať aj u nás.
Ak máte ďalšie otázky o vzťahu detí k technológiám, napíšte nám ich pod článok do komentárov najneskôr do pondelka 14. marca. Spolu s PhDr. Luciou Rohlíkovou vám na ne budeme postupne odpovedať. :)
