Dojčenie je prirodzený spôsob výživy novorodencov. Len čo sa dieťa spamätá z pôrodu, inštinktívne začne hľadať bradavku, niektoré dokonca vyzerajú, akoby sa plazili. Hoci už v pôrodnej sále sa prisaje väčšina detí, správnemu dojčeniu sa mamička i dieťa musia v mnohých prípadoch naučiť. A mlieko sa vo zvýšenej miere začne tvoriť druhý až štvrtý deň, hoci niekedy aj skôr. Počas tohto obdobia laktačná poradkyňa alebo sestrička v pôrodnici dojčenie matke ukáže. Bohužiaľ, nie vždy sa to deje s citom a ohľadom na dieťa i matku, navyše v hormonálnej smršti po pôrode, preto netreba strácať nádej, nevzdávať to a skúšať to stále ďalej, aj keď sa to spočiatku vôbec nedarí. Dojčiť začne nakoniec skoro každá mama.
Prospešné mlieko
Materské mlieko poskytuje dieťaťu komplexnú výživu s vyváženým podielom vitamínov, minerálov, bielkovín, tukov a cukrov. Jeho výhodou je, že je vždy a všade okamžite k dispozícii a navyše má ideálnu teplotu. Denné aktivity matka nemusí plánovať podľa toho, ako a kde pripraví jedlo pre svojho miláčika. Okrem toho materské mlieko nič nestojí a dieťaťu dáva to najlepšie. A pomáha aj vytvárať úzku väzbu medzi matkou a dieťaťom. „Len máločím si pri výchove a starostlivosti o dieťa môžete byť takí istí ako prospešnosťou dojčenia,“ tvrdí MUDr. Věra Pokorná, lekárka z novorodeneckého oddelenia v Thomayerovej nemocnici v Krči, kde funguje aj laktačná poradňa.
Zloženie materského mlieka sa líši podľa jeho druhu (fáz) i potrieb dieťaťa. Podporuje obranyschopnosť organizmu, najmä v prvom roku života. Obsahuje glukozamíny, ktoré v črevách ovplyvňujú rast baktérií lactobacillus bifidus, čo priaznivo pôsobí na trávenie bábätka. Dojčením sa podporujú aj účinky očkovania, vďaka nemu možno znížiť riziko infekcií tráviaceho ústrojenstva, dýchacích ciest i zápalu stredného ucha.
Plne dojčené deti nebývajú obézne a majú oveľa väčšiu šancu udržať si štíhlosť aj v dospelosti. „Metaanalýza niekoľkých klinických štúdií potvrdila významnú ochrannú úlohu dojčenia pred vznikom kardiovaskulárnych ochorení v dospelosti. Dojčenie chráni pred vznikom alergií, vysokého tlaku, obezity, celiakie v detskom veku a cukrovky v dospelosti. Prostredníctvom efektu tzv. nutričného programovania možno dosiahnuť prevenciu niektorých civilizačných aj iných chorôb, napríklad špecifických črevných zápalov, “ vymenúva MUDr. Věra Pokorná.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a UNICEF odporúčajú dieťa prvých šesť mesiacov živiť iba materským mliekom. Americká pediatrická spoločnosť podporuje dojčenie aspoň do jedného roka, WHO do dvoch rokov. Českí pediatri odporúčajú dávať prvé príkrmy v období od ukončeného štvrtého do šiesteho mesiaca. V tomto veku funguje tzv. imunologické okno, počas ktorého dieťa dobre znáša nové podnety a posilňuje si nimi imunitu. Dojčenie pritom pomáha a nie je nutné sa nijako obmedzovať vo voľbe potravín. Pred štvrtým mesiacom dieťa môže potraviny vdýchnuť, po šiestom mesiaci môže zasa hroziť vyšší výskyt alergií a odmietanie niektorých druhov potravín.
Prínos pre obe strany
Materské mlieko sa tvorí podľa toho, koľko ho dieťa vypije, preto je také dôležité dieťa často prikladať k prsníku, prsníky zakaždým striedať a ak dieťa z nejakého dôvodu mlieko nevypije, odsať ho a potom ho nakŕmiť z injekčnej striekačky alebo z anatomickej fľaštičky. Materské mlieko možno uložiť na 24 hodín do chladničky alebo na tri mesiace zmraziť. Pri dojčení sa vyplavuje oxytocín, hormón šťastia, ktorý potláča ovuláciu aj menštruáciu, ale neznamená to, že matka nemôže otehotnieť.
„Dojčenie znižuje riziko vzniku rakoviny prsníka. Vplyv nemá počet dojčených detí, ale celková doba dojčenia,“ dodáva MUDr. Věra Pokorná. A navyše sa dojčením chudne: prvé mesiace, keď dieťa denne vypije zhruba 150 ml mlieka na 1 kg svojej hmotnosti a je dojčené každé dve až tri hodiny, nabraté kilá miznú doslova s každým dúškom. Väčšinu detí dojčenie upokojí a uľahčí im zaspávanie, aj keď pozor, aby ste dieťa na prsník natoľko neprivykli, že bez neho nezaspí. Vy si pri dojčení môžete čítať, driemať alebo len tak premýšľať. Dojčiť možno aj v šatke.
Dojčenie nie je automatické
Najprv si na seba musí matka s dieťaťom zvyknúť a nájsť si vhodnú polohu. Niektoré deti bývajú dravšie a sajú, aj keď ešte nie je čo, iné sú lenivejšie alebo ospalšie (často aj v dôsledku novorodeneckej žltačky), a tak sa buď neprisajú, alebo po pár dúškoch zaspia. Potom nastáva známe šteklenie pod bradou a budenie na kŕmenie. „Niektoré deti pre drobné anatomické odlišnosti, ako je podjazyková uzdička alebo ustupujúca brada, horšie sajú,“ vysvetľuje MUDr. Věra Pokorná. Dojčenie môže matku spočiatku bolieť, čo väčšina matiek nepredpokladá. Vtedy treba upraviť techniku, nebáť sa opýtať laktačnej poradkyne, dôsledne dbať na čistotu, piť dostatok tekutín a túto nepríjemnú fázu jednoducho vydržať. U niekoho to trvá pár dní, u niekoho pár týždňov, ale bola by škoda dieťa kvôli tomu prestať dojčiť.
Týmto nepríjemnostiam však možno predchádzať. Medzi obvyklé ťažkosti patria ploché alebo vpadnuté bradavky, ktoré znemožňujú prisatie novorodenca. Vytvarovať ich možno tzv. formovačmi bradaviek, ktoré sa nosia na konci tehotenstva, po pôrode možno dojčenie uľahčiť v niektorých prípadoch klobúčikmi na bradavky. „Častou príčinou značnej bolestivosti bradaviek môže byť aj kvasinková infekcia, ktorou sú najviac ohrozené mamičky, ktoré trpia na podobné výtoky. V tom prípade je vhodná antimykotická liečba, ktorá uľaví od bolesti, a nebráni dojčeniu, “ dodáva MUDr. Věra Pokorná. Ak vás o dojčení čokoľvek zaujíma, alebo si chcete objednať domov laktačnú poradkyňu, pozvite si ju čo najskôr.
