Tábor – prázdninové dobrodružstvo
Čo je vlastne hlavným prínosom pobytu dieťaťa v tábore? Je vôbec potrebné, aby každé dieťa zažilo detský letný tábor? Prichádza o niečo, keď strávi prázdniny s rodičmi alebo s babičkou na chalupe či pri mori?
Prázdniny by pre deti mali byť časom hier, zážitkov, relaxu, oddychu, zmenou oproti školskému roku. Dieťa by sa malo viac hrať, uvoľniť sa, športovať a byť na čerstvom vzduchu s kamarátmi. Počas prázdnin si deti môžu vyskúšať odlúčenie od svojej rodiny na viac dní, posilniť odolnosť na záťaž, trénovať vôľu a mnohokrát aj prekonať samy seba v mnohých činnostiach, na ktoré počas školského roka nezostáva čas a nie je na ne ani príležitosť. V neposlednom rade sa učia aj prevziať zodpovednosť samy za seba. Na to je tábor vyslovene ideálny.
Dieťa sa tam veľmi prirodzene učí prekonávať prekážky, zabudnúť na svoje potreby (celý deň je v kolektíve a všetko sa netočí len okolo neho), prijať inú autoritu ako rodiča či učiteľa. Spoznáva nový chod vecí, než na aký je zvyknuté. Samozrejme, že všetky tieto zručnosti možno rozvíjať aj u babičky či s rodičmi pri mori, ale predsa len kolektív podobne starých detí ponúka iné možnosti.
Od akého veku je rozumné poslať dieťa do tábora? A na ako dlho?
Toto je veľmi individuálne, nezáleží ani tak na tom, koľko má dieťa rokov, ale ako je samostatné, odolné voči záťaži, sociálne vyzreté. Niektoré dieťa je pripravené v šiestich rokoch, iné v desiatich. Dnešné tábory bývajú rôzne dlhé, ak je dieťa malé, je lepšie začať týždenným pobytom, ideálne v spoločnosti kamarátov, ktoré dieťa pozná z krúžku či oddielu, aby nebolo vrhnuté do úplne nového prostredia bez akéhokoľvek záchytného kontaktu.
Sú deti, pre ktoré detský letný tábor nie je vhodný vôbec v žiadnom veku? Mám na mysli veľmi introvertné deti (vlastná skúsenosť), alebo aj pre nich má tábor nejaký prínos.
Určite existujú deti, pre ktoré je pobyt v tábore skôr trápením. Sú to deti veľmi introvertné, deti s poruchami autistického spektra a deti, ktoré nerady trávia organizovaný čas v kolektíve. Naopak, tábor je veľmi dobrou skúsenosťou pre deti s rôznym druhom postihnutia, často tam chodia spolu s rodičmi, takže si aspoň na pár dní môžu vyskúšať pobyt v prírode v skupine rovesníkov s rovnakými obmedzeniami. Každopádne v každom tábore sú prvé tri dni tzv. adaptačné, keď si deti zvykajú na táborový režim a odlúčenie od rodičov. V tomto čase môžu byť ľútostivé a môže sa im cnieť, čo je prirodzené a dokazuje to pevnú väzbu v rodine, dobrí vedúci však toto vedia, preto venujú deťom zvýšenú pozornosť a pristupujú k nim citlivo.
Prímestské tábory
Ako sa pozeráte na fenomén posledných rokov − prímestské tábory?
Prímestský tábor nie je tábor v pravom slova zmysle, ide skôr o voľnočasovú aktivitu, veľmi zaujímavú ponuku má napr. Národná galéria či rôzne športové kluby, kde si deti môžu vyskúšať napríklad rôzne adrenalínové športy. Určite aj tam možno trénovať pobyt v detskej skupine, samostatnosť, spoluprácu a odlúčenie od rodiny, aj keď pravú táborovú atmosféru tam deti nezažijú. Úzkostné deti tam však bývajú pokojnejšie, pretože vedia, že sa večer vrátia domov.
S angličtinou, na koňoch alebo napríklad v típí?
Má byť detský letný tábor odpočinkom, alebo je rozumné pobyt v tábore spojiť napríklad s angličtinou? Nemajú potom deti pocit, že je to pokračovanie školského vyučovania?
Detský tábor by nemal byť zameraný na výkon a rozhodne by nemal byť pokračovaním vyučovania, resp. doučovaním. Dril v letnom tábore nemá miesto. Deti by sa mali počas prázdnin hrať, odpočívať, byť s kamarátmi, zažívať rôzne dobrodružstvá. Existujú rôzne špecializované tábory zamerané na spev, hru na hudobné nástroje, počítače atď. Deti sa tam dobre bavia, pretože sa venujú činnostiam, ktoré robia rady. Na druhej strane existuje široká škála aktivít, keď deti ani nevedia, že sa niečo učia alebo si niečo opakujú, napr. písanie táborového denníka, lúštenie krížoviek, počítanie predmetov, ktoré do lesa nepatria atď.
Ako pristupujú dnešné deti k rýdzo prírodným táborom − mám na mysli pobyt v prírode, bývanie v stane, bez elektriny atď.? Láka ich to, alebo skôr odpudzuje?
Tieto tábory sú populárne a v ponuke táborov majú svoje miesto. Vyhľadávajú ich najmä deti, ktoré celoročne navštevujú rôzne tematicky zamerané krúžky (prírodovedné, turistické, experimentálne archeologické atď.), skautské, pionierske a pod. Deti tu zažívajú veľmi blízky kontakt s prírodou, v tom sú tieto tábory nezastupiteľné.
Hlavne nepodceniť výber!
Čo by malo rodičov odradiť pri výbere tábora pre deti? Čo je signálom, že organizácia či organizátori nie sú v poriadku?
Ideálne by rodičia mali posielať deti do tábora s ľuďmi, ktorých poznajú z krúžkov, ktoré dieťa počas školského roka navštevuje. Tábor je potom vyvrcholením celoročnej aktivity dieťaťa, niečím, na čo sa spolu s kamarátmi celý rok teší. Ak tomu tak nie je, odporúčam dať na referencie známych alebo iných rodičov, dôkladne sa spýtať, ako vedúci rieši rôzne problémy vrátane šikanovania, či ako v tábore pristupujú k deťom počas tzv. adaptačných dní.
Určitou nápoveďou môže byť aj ústretovosť a otvorenosť vedúcich, ich vzťah k deťom, tradícia tábora. Tábor, ktorý sa považuje len za privyrobenie si či za letnú brigádu bez vzťahu k deťom a bez primeraných vedomostí z vývojovej psychológie, môže niekedy pripraviť deťom nepríjemné situácie a zážitky. Veľmi dôležitý je výber prvého tábora, lebo ak dieťa získa zlú skúsenosť, bude už veľmi ťažké jeho názor zmeniť, a to je škoda.
Návštevy, telefonáty a listy deťom
Rodičia chcú samozrejme vedieť, ako sa deťom v tábore darí, ale mali by si uvedomiť, že ak je cieľom tábora posilniť samostatnosť dieťaťa, nie je vhodné mu niekoľkokrát denne telefonovať. Citlivé deti, aj keď sú v tábore veselé a spokojné, po telefonátoch s rodičmi niekedy zosmutnejú. Ideálne je, ak si rodičia dohovoria s vedúcimi tábora konkrétny čas, počas ktorého sa môžu na dieťa opýtať. Dieťa by malo vedieť, že ak má potrebu zavolať rodičom, môže tak urobiť prostredníctvom vedúceho v danom čase.
Ak však aj najmenšiu boliestku a konflikt dieťa rieši prostredníctvom rodičov, ktorí na mieste ani nie sú prítomní, nedáva to žiadny zmysel. Okrem toho trvalé telefonovanie narušuje táborové aktivity. V neposlednom rade by pobyt v tábore mohol byť dobrou príležitosťou odpútať sa od súčasných elektronických lákadiel. Veľmi vhodným prostriedkom kontaktu s dieťaťom sú preto pohľadnice a listy, dieťa si ich môže odložiť a vrátiť sa k nim s vedomím, že doma je všetko v poriadku. A keď dieťa napíše pohľadnicu či list, zrovná si myšlienky a okrem smútku sa mu vybavia aj prežité dobrodružstvá. A ak vám dieťa nepíše, nebuďte smutní, znamená to, že je v tábore šťastné a spokojné.
Je niečo, čo by v žiadnom prípade nemalo chýbať v detskej batožine?
Dobrá nálada. To je základ. A potom určite knižka, alebo aspoň časopisy, pastelky, blok, omaľovánky − proste niečo, s čím dieťa dokáže stráviť obedňajší oddych a byť aspoň chvíľu samo so sebou. Veľmi dôležité je, aby rodičia balili batožinu spolu s deťmi. Predíde sa tak konfliktom v tábore pri vybaľovaní batožiny, keď dieťa nepozná svoje veci, berie ich kamarátom a vzniká stres, ktorý dieťa nevie vyriešiť. Aj z týchto dôvodov by dieťa malo mať všetky veci označené fixkou na textil. Pred odchodom do tábora by sa rodičia mali zaujímať o to, aký typ batožiny majú deti mať − správna batožina pomáha udržať poriadok a prehľad o veciach.
Čo by rodičia, ktorí pošlú dieťa do tábora, určite nemali robiť?
Určite by dieťa nemali strašiť a hovoriť mu: „Veď počkaj,, tam ťa dajú do laty“. Možno je to výnimočné, ale deti u rodičov vycítia neistotu a obavy aj v inom prípade − keď ich presviedčajú, že už sú veľké a tábor určite zvládnu (priznajme si, že v týchto prípadoch presviedčame hlavne sami seba). Oveľa účinnejšie a pozitívnejšie je porozprávať dieťaťu vlastné zážitky z tábora, ako sa nám tam páčilo, aké dobrodružstvá sme tam zažili.
Nápad pre menšie deti
U dcéry sa nám pri dlhších pobytoch mimo domova osvedčila škatuľka, v ktorej je toľko cukríkov (orieškov, mandlí), koľkokrát bude dieťa v tábore spať. Každý deň zje jeden a vie, ako dlho táborové dobrodružstvo ešte potrvá.
Extra tip pre pohľadnice a listy
Môžete ich napísať a poslať vopred, aby deti dostali prvú správu z domova hneď pri príchode. Poteší ich to a pomôže im to prekonať prvé , najťažšie dni.
