Ono to môže vyzerať vlastne celkom neškodne. Zbalíte desiatu, obujete sebe aj dieťaťu topánky a vyrazíte smer hrad alebo rozhľadňa. Teoreticky vás čaká krásny den. Teoreticky.
Moja dcéra bola vždy vymýšľací typ. Prvotný elán z výletu jej vydržal tak k prvému ukazovateľu a potom už ju veľmi „boleli nožičky“. To sa jej vlastne drží aj v začínajúcej puberte. Len sa nesťažuje na nožičky, ale na príšerný životný údel.
V každom prípade zamladi som to na ňu skúšal inak a z cesty robil cieľ. Na výlet som vymýšľal a pripravoval „tajné“ hry. Od začiatku takéto výlety slávili úspechy: Pepina zvládla slušnú porciu kilometrov bez reptania a ak by bolo kam, pokojne by išla aj ďalej. Stačilo, aby ju hra zabavila.
Ak sa teda chystáte niekam na špacírku a máte doma malého frfľoša, možno sa vám pár nápadov, ktoré sme pred pár rokmi vyskúšali na vlastnej koži, bude hodiť. Upraviť si ich môžete podľa ľubovôle. Šťastnú cestu.
Rytierska výprava
Cesta na hrad (alebo kamkoľvek inam) bude jednou veľkou misiou, na ktorej sa musia plniť úlohy. Tie môžu byť úplne jednoduché, s minimom rekvizít a v náročnosti zodpovedajúcej veku dieťaťa.
Pri každej hre je dôležité vtiahnuť dieťa od samého začiatku do deja. U nás doma sa ráno v deň výletu objavila tajomná správa, kde sa písalo o rytieroch, tajnom ráde a tiež 15 úlohách, ktoré je potrebné cestou na hrad splniť. Príbeh by sa ale pokojne mohol týkať poníkov, Harryho Pottera alebo Frozen.
Úlohy boli pravdupovediac triviálne – chôdza poslepiačky, šplhanie na strom alebo stavba lesného domčeka – ale stačilo ich správne podať, vybrať vhodné miesto na plnenie a fungovali. Na konci cesty potom bola sľúbená odmena.
Je fajn pohrať sa aj s detailami, ako je spôsob doručenia správy a drobné efekty. Naša správa prišla vo fľaši a na prvý pohľad (pre dieťa) pôsobila ako starodávny pergamen s opálenými okrajmi.
Čo na hranie potrebujete?
- pergamen s úlohami
- šatku, lyžičku, loptičku (záleží na úlohách, ktoré budete chcieť plniť)
Cesta za pokladom
Miesto, ktoré poznáte a kam sa po výlete vrátite, je zároveň cieľom hry: dieťa počas výletu zbiera kúsky „mapy k pokladu“ a v cieli ho potom za odmenu môže nájsť.
Ja som si napríklad vybral chalupu, z ktorej sme ráno vyrážali a večer sa tam tiež vrátili, a nakreslil ju. Vytvorte mapu so šípkami, popiskami apod. a rozstrihajte ju na dostatočný počet kusov, aby vám vystačili na celú cestu.
Kúsky mapy potom tajne rozmiestňujte na miestach, kde sa spoločne zastavíte. Keď to urobíte šikovne, dieťa si určite nič nevšimne. Je to v podstate taká odrobinková trasa. Len nezabudnite, že kúsok mapy, kde je zakreslený poklad, musíte nechať na koniec. Aby ste nevyzradili pointu! :)
Keď nájdete všetky, tak ich zložte. Potom už môžete vyraziť hľadať poklad. A ak si k celej hre vymyslíte parádny príbeh o lúpežníkoch, čo si u vás nechali svoju korisť, ešte lepšie.
Čo na hranie potrebujete?
- mapu
- nožničky
- poklad
Tajný denník strašidiel
Jeden ošúchaný notes, ktorý ležal zabudnutý v šope, v ňom zašifrovaná správa a na ďalších stránkach príšerky a strašiaci s návodom, ako ich prelstiť. A keď sa to podarí, objaví sa poklad.
Čím bola dcéra staršia, tým tiež bola náročnejšia ako turista aj ako hráč. Aj preto sme s kamarátmi vymysleli a pripravili príšerky. Veľkú hru do lesa s trochu desivým príbehom na niekoľkých stanovištiach.
Od detí, ktorých bola tentokrát celá partička, to chcelo veľa odvahy, aj keď jednotlivé úlohy boli vlastne jednoduché (uhádnuť hádanku, nájsť lesný úkryt atď). Od nás rodičov zase pomerne veľké nasadenie ako pri obsadení všetkých rolí, tak pri motivovaní potomkov, aby sa nebáli a hru úspešne dohrali.
Príprava vážne potrebovala čas. Ale verte, že veľa starostí s prípravou sa určite miliónovo oplatila. Neexistovala návšteva, ktorej by dcéra tajný notes neukázala. A aj dnes ho má už veľká Pepi skrytý medzi svojimi cennosťami. Jednoducho zážitok na nezaplatenie.
Čo na hranie potrebujete?
- dobrý nápad a chuť pripraviť niečo navyše:)
Tip a ťap
Nakoniec maličkosť, ktorá vás ale na každom výlete zabaví na dostatočne dlhý čas. Princíp je jednoduchý: dieťa skáče tak, ako vy pískate. Teda velíte.
Na začiatku si s dieťaťom vyjasnite, že „tip“ (čítaj ako ťip :-) je ľavá noha, „ťap“ je pravá. Úlohou drobca je poskakovať presne podľa povelov, napríklad: tip, tip, ťap, tip, ťap. Je to zábava, hlavne ak na plnenie krokových variácií vždy vyberiete správne miesto. Napríklad potok, kamene alebo kaluže.
A aby vám to nebolo ľúto, môžete sa pokojne s juniorom v zadávaní povelov striedať. Mám overené, že si to obaja užijete.
Čo na hranie potrebujete?
nič, prípadne nejakú odmenu :)
Safari volá
Detská móda so zvieracími motívmi
