Kým kedysi bolo bežné šaty najskôr opraviť a tašku na nákup používať jednu dookola, aj detské izbičky na dnešné pomery “zívali prázdnotou”. Dnes sú oblečenie, hračky a jednorazové produkty také lacné a dostupné, že z ekonomického hľadiska nedáva často zmysel vracať sa do šetrnejších koľají. Ľahko sa potom ale môže stať, že sme vecami zavalení, že náš začne hnevať nadmiera odpadu a napríklad aj dopad na životné prostredie. Alebo že je ťažšie doma udržať poriadok. A čo potom s deťmi!
Výbavy pre bábätko plné zbytočností
Začína sa to azda už oznámením tehotenstva rodine. Na mini oblečenie pre nového člena rodiny sa predsa všetci tak tešili! A tak sa nám doma nakopí množstvo vecí, ktoré vlastne vôbec nepotrebujeme.
Ak si tiež neviete rady, ako odmietnuť nechcené darčeky, písali sme o tom už tu. Zároveň je internet plný zaručených zoznamov, ktoré pôsobia tak, že sa bez tých 80 uvedených položiek ani nedá o dieťa postarať.
Ako nahradiť jednorazové veci?
Veľa jednorazových vecí sa dá vyradiť od narodenia. Takto to išlo u nás:
- Vlhčené utierky – namiesto nich umývame deti rovno tečúcou vodou alebo používame nastrihaný perlan s umývacou emulziou v spreji. Utierky sa dajú jednoducho vyprať a použiť viackrát.
- Vložky do podprsenky – látkové z bambusu sú oveľa lepšie ako jednorazové. Stačí jedna alebo dve sady.
- Prebaľovacie podložky – látková sa dá zohnať s krásnymi vzormi!
- Plienky – “látkovky” zažívajú opäť boom. Je ich veľa typov, napríklad jednoduché 3v1, kde nemusíte nič moc riešiť a nekoná sa žehlenie. My sme ale tento bod nedali a zostali pri ekologických jednorazovkách. Kombinovali sme ich s bezplienkovou metódou.
- Ovocné kapsičky – občas sa nám doma objavia, ale skôr sa snažíme kupovať poháriky, keď už ide o jednorazové desiate a poruke nie je čerstvé ovocie.
- Nápoje – sú pre mňa symbolom marketingu. Jasné, keď sme v núdzi, hodia sa. Bežne si ale nosíme vlastnú fľašu – miest na doplnenie vody je všade veľa.
- Vlastný pohár na kávu – doplnok každého rodiča s kočíkom? Tak tento bod u nás nefunguje, pohárik stále zabúdam a kočík veľmi nepoužívame. Ale super vec pre kávomilov :-)
- Zoznam prianí – je ideálnym riešením pre príbuzenstvo bažiace po nakupovaní. V niektorých rodinách vraj taká dohoda funguje :-)
Rozvojové hračky? Menej je viac
Určite nie sme “bezobalová domácnosť” alebo ultra minimalisti. Premýšľať o dopade na prírodu nám ale príde prirodzené a je nám dobre v byte s málo vecami.
Pri hračkách to platí tiež, ale je ťažšie to dodržať. Sami často podľahneme sľubom ako “rozvíja motoriku”, “montessori”, “výukové” alebo “slovenské a ručne kreslené” a naraz sa nám doma povaľuje kopa krásnych, drevených alebo ručne kreslených zbytočností. A nikto sa s nimi nehrá.
Prečo mať málo hračiek?
Prečo mať doma málo hračiek dobre vystihuje napríklad blog o minimalizme zamalem.cz:
- Dieťa si hračky menej váži.
- S väčším počtom hračiek sa dieťa dokopy hrá kratší čas ako s menším počtom.
- Dieťa trávi viac času pobehovaním medzi hračkami, skúmaním, čo daná hračka robí, a menej času skutočným hraním.
- Nižšia kreativita a fantázia.
- Pre dieťa je ťažšie udržať pozornosť.
- Nerozhodnosť, s čím sa bude hrať.
- Dieťa hračky nezvláda samo upratovať.
Nie je to ale tak, že by sme vyhlásili “zákaz” nakupovaniu hračiek. Skôr to je téma, o ktorej sa môžeme doma rozprávať. Učiť deti vnímať hodnotu vecí, hodnotu ľudskej práce, kvalitu materiálu, šírku využitia jednej veci (napr. lega vs. osemdesiateho šiesteho autíčka).
8 otázok, ktoré nám pomáhajú pri rozhodovaní
Nerobíme to na 100 %, ale kým si niečo kúpime, či už je to oblečenie, hračky alebo vlastne čokoľvek ďalšie, snažíme sa pýtať:
1. Ako dlho to bude (dieťa) používať?
Pri oblečení je to jasné – chcem, aby sa dalo ešte ďalej dediť medzi ďalšími deťmi. Napr. pri topánkach viem, že jedna veľkosť nevydrží dlhšie ako pol roka, preto ich môžem kupovať z druhej ruky a budú často ako nové. Pri hračkách je tento filter najviac funkčný – hlavne keď viete, koľko je doma napríklad “suvenírov” z výletov, s ktorými sa nikto nehrá.
2. Ako často to bude používať?
A ak len málo, je naozaj treba kupovať vec novú?
3. Môžem si to od niekoho požičať?
Skvelo funguje samozrejme sieť priateľov. Ľudia majú doma toľko nepoužívaných vecí, že nevidím problém sa spýtať napríklad aj rodičov v škôlke alebo škole – hlavne ak ide o niečo, čo využijete napríklad jednorazovo. Príkladom môže byť napríklad výbava na hory.
Banka oblečenia a hračiek: Niektoré spriatelené rodiny majú “banku” vecí, ktoré si ľubovoľne požičiavajú a striedajú. Super riešenie pre skupiny, kde je viac rôzne starých detí.
4. Môžem to vymeniť?
Okrem vlastných kontaktov skvelo fungujú aj swaperské skupiny. Na Facebooku ich nájdete snáď pre každé väčšie mesto a zohnať sa tam dá výmenou za vlastné prebytky všeličo – my napríklad máme detský bicykel alebo drevený domček pre bábiky.
5. Môžem to zohnať z druhej ruky? Nechce to niekto vyhodiť?
Spolu s kamennými bazármi “idú“ vo veľkom weby ako za-odvoz.sk alebo nevyhadzujte.sk. Zoženiete tam originálne kúsky čohokoľvek, často nerozbalené. Rovnako ako pri swape je myslím jediné riziko ustrážiť si, aby človek nebral zbytočne veľa vecí len preto, že sú zdarma alebo lacné – a neničil si tak domov i život nekonečným triedením a vyraďovaním. Rovnako je dobré zamyslieť sa, či danú vec nemôžeme podediť napríklad od niekoho v rodine alebo od susedov.
Veci, ktorých sa ľudia typicky zbavujú vo veľmi dobrom stave: Vanička, teplomer, kočík, hojdačky, kresielka, ležadlá, hrazdičky, poduška na dojčenie, hračky pre batoľa, postieľka, vlastne aj všetko menšie oblečenie. :-)
6. Čo s tým urobíme, keď to nebudeme chcieť?
Od impulzívneho nákupu mi pomáha tiež predstava, či “po nás” vec bude musieť putovať do koša, pretvoríme ju, alebo ju využije niekto iný. To ma v poslednom čase vedie buď k nákupu novej a skutočne kvalitnej položky, alebo naopak sa zaradíme na “koniec” spotrebiteľského reťazca a napríklad “donosíme” niečo pokojne aj po 3 deťoch.
Neviem ako u vás, ale u nás sa väčšina hračiek okrem lega čoskoro omrzí. Keď na to máme s manželom kapacitu, raz za čas hračky prestriedame – mimo detské zraky máme veľkú tašku, ktorá slúži ako sklad. Ideálny stav je, keď je k dispozícii (napríklad na týždeň) max. šesť možností. Deti sa potom skutočne hrajú viac a vydržia pri tom dlhšie.
7. Čo urobíme s obalom?
Keď mám pokušenie kúpiť ovocnú kapsičku, pýtam sa občas sama seba, či si na seba chcem upliesť “bič” tým, že napríklad s viečkami vymyslím nejakú vhadzovačku alebo hru, aby obal nemal jednorazový účel. Väčšinou sa mi nechce :-) Takže radšej kúpim pohár. Rovnako premýšľame napríklad o obalových materiáloch.
Prečítajte si tiež: Vyrobte si s deťmi hračky z krabíc! Návod na garáž a autobus
8. Zlepší to skutočne jeho život?
Alebo vlastne – máme doma niečo ne-hračkové, čím sa to dá nahradiť? Týmto filtrom zase neprejde veľa hračiek – napodobnenín. Namiesto plastových potravín používame na hru skutočné, namiesto “akože” vysávania majú deti k dispozícii skutočný lux. Naopak funkčné zmenšeniny, ako kratšia metla alebo menší drvič na zemiaky deťom umožnia robiť viac “skutočných vecí” a týmto sitom prejdú. :-)
Minimalizmus, ideálna voľba pre leňochov
Udržateľnosť skutočne nahráva mojej lenivosti. Kým s prvým batoľaťom som mala chuť nakúpiť všetky montessori krájadlá, džbánky a tácky, teraz sa snažím život skôr zjednodušiť.
Kladiem tak menšie nároky na nás rodičov (je vysiľujúce ako upratovať, tak aj k upratovaniu deti viesť). A ešte mám pocit, že prospievam okrem všetkého ostatného hlavne deťom. Tie sú aj tak na konci dňa najšťastnejšie, keď vonku môžu vŕtať paličkou v hline:-)
