O bosých topánkach som posledné roky počula veľakrát. A myslela som si, že ich na ulici suverénne spoznám, pretože to sú určite tie, čo sa mi nepáčia. To už ale tiež dávno nie je pravda, a tak som odložila predsudky a spýtala sa barefoot nadšencov aj odborníkov, ako to s „prirodzenou chôdzou“ vlastne je.
Čo sú barefoot topánky
Táto obuv simuluje chôdzu naboso – od povrchu zeme delí vašu nohu len pármilimetrová, absolútne flexibilná podrážka a šírka topánky dovoľuje prstom roztiahnuť sa tak, ako potrebujú. Cenovo vyjdú obvykle ako konvenčné značkové tenisky.
Zástancovia bosej chôdze tvrdia, že len tak používate pri chôdzi všetky svaly, podporujete klenbu a predchádzate problémom s plochými nohami. A tie, ako vieme, ovplyvňujú držanie celého vášho tela.
Odporcovia zdôrazňujú dve veci: že pri chôdzi po rovnom tvrdom povrchu tento efekt neprichádza, a že pokiaľ sa do bosej chôdze pustí človek, ktorý má dlhodobý ortopedický problém, bez konzultácie s odborníkom si môže ublížiť. Niektoré chyby dolných končatín sa pritom môžu ozvať práve až s „bosovaním“.
„Kamarátka ma pozvala na prednášku o zdravých nohách, kde sme dostali poukážku so zľavou do obchodu s barefoot obuvou. Pustila som si potom doma pár videí a barefoot topánky si zamilovala. Teraz ich nosím už druhú sezónu, mám zimné, na cvičenie aj celoročné. Postupne likvidujem topánky z minulosti a nosím len tieto,“ hovorí Dáša (62), ktorá je z bosých topánok taká nadšená, že ich odporúča svojim kamarátkam a kolegyniam, ktoré teraz už tiež chodia naboso.
Kto sa má určite bosým topánkam vyhnúť? Odpovedajú fyzioterapeutka a ortopédka
„Chôdza v barefoot obuvi nie je vhodná pre diabetikov a pre osoby so závažnejšími neurologickými či ortopedickými poruchami. U ľahších ťažkostí v oblasti pohybového aparátu by sa mala vhodnosť nosenia posúdiť individuálne,“ hovorí fyzioterapeutka Blanka Černá.
„Konzultáciu s lekárom vrelo odporúčam,“ pridáva sa Marie Součková, lekárka a prezidentka Českej podiatrickej společnosti. Tá je osobne zástancom chôdze úplne naboso. „Ja sama preferujem, aby zdravá noha mala zdravý vývoj a dokázala dobre rozpoznať všetky nástrahy povrchu, po ktorom chodí. Pokiaľ je to len trochu možné, som zástancom chôdze naozaj naboso. Tak nechávame chodidlám úplnú slobodu a prostredníctvom senzorov naše chodidlá vnímajú nielen kvalitu povrchu, ale podporujú sa všetky funkcie nohy,“ doplňuje.
To má bezpochyby svoje čaro pri prechádzke po pláži, lúke alebo doma na koberci. Ale predstava, že hneď naboso dobiehate po dlažobných kockách na električku, už je menej príjemná.
Okamžitá výmena obuvi za barefoot vraj môže viesť k zápalom chodidla aj Achillovej šľachy. Signálom, že niečo je zle, býva bolesť. Keď bosá chôdza prestane byť príjemná, je čas prestať a dať nohám priestor na regeneráciu.
„Krátkodobé nosenie na pevnom povrchu nemusí byť katastrofou, ale celý deň už áno. Opakovaným dostupovaním na tvrdý povrch môže dôjsť aj k vzniku mikrotraum, hlavne pri rôznych deformitách nôh, čo potom nakoniec prináša viac škody ako úžitku,“ vysvetľuje ortopédka Součková. „Chôdza po prírodnom povrchu stimuluje tlakové, reflexné body. Tie fungujú po akupresúrnej dráhe a tým aktivujeme svoje vnútorné orgány, svaly a nervy,“ dopĺňa.
Bosá chôdza ako reflexná terapia a pomocník pri vývoji detí
Práve cez reflexnú terapiu sa k barefootom dostal aj Laco (35). „Pri chôdzi v prírode a po nerovnom povrchu cítite naozaj kadejaký kamienok. Navyše chodíte inak, pomalšie, vnímate každý krok. Zlepší sa vám držanie tela, ale aj vnímavosť, doslova vám to zbystrí zmysly,“ približuje svoje nadšenie z chôdze naboso. Nosí ich podľa svojich slov „všade a stále“ a nosí ich celá rodina vrátane 4-ročného syna.
Barefooty boli prvými topánkami aj dnes 2,5-ročného Šimona. Aj keď jeho rodičia bosé topánky nenosia, pre neho im to prišlo ako prirodzené riešenie. „Pre maličké deti sú v podstate dva varianty – spevnené členkové topánočky a tvrdé tenisky alebo barefoot. Prišlo mi, že keď bude mať na nohách dlahy, neprospeje mu to vo vývoji, v zapojení ďalších svalov. Deti v nich chodia často ako roboti,“ hovorí jeho matka Iva. Síce má na striedačku aj konvenčné tenisky, v jeho chôdzi nevidia rozdiel a barefootov sa vzdať nechcú. Ich výber prešiel aj konzultáciou u pediatra, ktorý – tak ako u syna Laca – pochválil pekné tvorenie klenby a celkové držanie tela.
„Veľmi záleží na tom, či má dieťa zdravú nôžku, po akom povrchu bude v barefootoch chodiť a kedy ich začne nosiť,“ reaguje lekárka Součková. „Pokiaľ je zdravé, nie je problém barefooty kúpiť, osobne ale dávam do 3 rokov prednosť obuvi s pevným vedením päty a členka, aby sa správne nastavila funkcia päty, tá je dôležitým stabilizátorom chodidla. Pevné povrchy, na rozdiel od prírodného terénu, aktivite svalov nepomôžu,“ vysvetľuje.
Začínať s barefoot obuvou by sa malo postupne
Pokiaľ vás barefooty zlákali, najlepšie pre seba urobíte, keď začnete pomaličky poľahučky. Napríklad tak, že začnete chodiť naboso doma a uvidíte, ako sa pri tom budete cítiť.
„Začal by som krátkou prechádzkou v prírode, pri dlhšej trase si radšej zoberte topánky na prezutie a vyhnite sa na začiatok dlhej chôdzi po betóne. V rámci zoznamovania s barefoot by som skúsil chôdzu úplne naboso, aby ste si to uvedomili, zažili. Keď si vyskúšate všetky varianty, môžete si sami vybrať, čo naozaj chcete,“ radí nám začiatočníkom Laco.
Nezabudnite ešte na jeden dôležitý fakt: väčšina ľudí kráča cez pätu, „prirodzená chôdza“ ale vyžaduje dostupovať na chodidlo. Aj to môže byť dôvodom, prečo prvé pokusy s barefoot obuvou nebývajú príjemné.
Keď ešte zoberiete do úvahy to, že skoro každého z nás bolieva chrbát, konzultácia s lekárom by mala byť samozrejmosťou, aby ste sa vyhli prípadnému sklamaniu alebo dokonca zhoršeniu zdravotných ťažkostí. „Aby nosenie barefoot obuvi bolo pre naše telo prínosom, je potrebné vedieť správne pracovať s nohou a chodidlom, upraviť držanie tela a naučiť sa správny stereotyp chôdze,“ dopĺňa fyzioterapeutka Černá.
