Čo by som si priala vedieť, keď som začínala s jogou

K joge ma priviedli zdravotné problémy. Na začiatku minulého roku som začala mať problémy s krčnou chrbticou a s nimi súvisiaci tinnitus, nepríjemné zvonenie a pískanie v ušiach, ktoré obyčajne nejde vyliečiť žiadnymi dostupnými prostriedkami.

K tomu si pripočítajte stres v práci (viedla som časopis a mala pod sebou niekoľko podriadených) a to, že som občas trochu nervák. Navyše som sa nikdy nevenovala žiadnemu športu, takže moja kondička nestála za nič. Koľkokrát som sa musela sama sebe smiať, keď som si kvôli stuhnutým bedrovým kĺbom nedokázala ráno ani ponožku natiahnuť.

A tak som začala s jogou. Pravdupovediac bez nejakého väčšieho nadšenia…

Aby vás joga bavila, potrebujete učiteľa/učiteľku, ktorý vám „sadne“

Keď mi motivovaná joginka začala na tretej lekcii pre začiatočníkov vysvetľovať, že tú stojku na hlave určite zvládnem, mala som chuť ju okamžite poslať do miest, kam slnko nesvieti. (Aj keby som ju možno zvládla, ale ja som sa na to naozaj necítila.)

Učiteľ je skôr „sprievodca“ a niekedy je treba prosto hľadať. Výhodu máte vo väčších mestách, kde v jednom štúdiu učí viac lektorov alebo môžete striedať aj tie štúdiá.

Ja som chvíľočku hľadala, kým som našla „svoju“ učiteľku Báru. Vďaka nej som pochopila, ako veľmi záleží na prístupe, povahe, ústretovosti aj nálade človeka, ktorý vás lekciami sprevádza. Hneď na začiatku ma potešila nielen svojím úsmevom a pozitívnym prístupom, ale tiež otázkou, ktorú smerovala na každého z nás, čo sme na jej lekciu prišli. „Tak mi povedzte, ako sa dnes máte, ako sa cítite, či vás niečo bolí, čo by sme tu nemohli napraviť…“

Na výsledky si počkáte asi 3 mesiace (ale myslím, že to za to stojí!)

Vzdať to po dvoch týždňoch alebo mesiaci s tým, že cvičenie nikam nevedie, je škoda. Mne pomohlo sústrediť sa zo začiatku na úplne drobné „úspechy“: že sa ohnem o máličko viac ako minule, že už udržím balans a podobne.

Prvé  naozaj poriadne výsledky uvidíte zhruba po troch mesiacoch cvičenia 2× týždenne.

V také množstvo pozitívnych účinkov, ktoré na mňa má cvičenie po prvom roku, som nakoniec ani nedúfala.

Tinnitus mizne, a s ním aj ďalšie zdravotné problémy. Hovorí sa, že chronické zvonenie a pískanie v ušiach je neliečiteľné. Ale iba v prípade, že nevzniká kvôli krčnej chrbtici, ako to bolo u mňa. Pravidelné, pomalé a dôsledné cvičenie mi pomohlo s tým, že tie protivné zvuky sa prestali ozývať tak často ako predtým – dokonca aj napriek strašeniu lekárov, že sa to pravdepodobne nikdy nestane!

Tiež ma prestalo bolieť koleno s dedičnou degeneratívnou poruchou a veľmi skoro som si všimla aj to, že ma už vôbec nebolí chrbát, ktorý dostával zabrať pri dlhom sedení pri počítači. Cítim sa v kondícii a tie spomínané ponožky naťahujem s prehľadom :-) Zhruba po troch mesiacoch som si všimla, že už nemám ruky ako handrová bábika, a unesiem oveľa väčšiu záťaž ako kedysi.

Začala som z lekcií odchádzať s nádherne ľahkou hlavou. Môj priateľ mi po niekoľkých mesiacoch cvičenia povedal: „Odkedy chodíš na jogu, si kľudnejšia.“ A to bol v mojom prípade takmer zázrak. S tým súvisí aj to, že prestávam v práci skákať myšlienkami z jednej veci na druhú.

Každému vyhovuje iná forma jogy – tú „svoju“ spoznáte, pokiaľ odchádzate spokojný

Keď z lekcií odchádzate ako zbitý pes, je jasné, že pri joge dlho nevydržíte.

Skúste hľadať, kým sa po lekciách nebudete cítiť dobre, pretiahnuto, uvoľnene a mať dobrú náladu. „Vedieť po lekcii o niektorých svaloch“ býva normálne, ale nie tak, aby ste druhý deň neboli schopný zísť schody. :-) Nie je od veci ani poradiť sa s učiteľom, čo by pre vás prípadne bolo lepšie.

A niekedy, ako to bolo u mňa, iba potrebujete iného učiteľa.

Lekciu je lepšie užiť si v kľude (a tešiť sa na ňu)

Je to jedna zo zásad, ktorá mi cvičenie dosť spríjemnila: začala som chodiť s predstihom 5–10 minút. Keď som pribehla vybudená priamo z práce a ukľudňovala sa až v priebehu lekcie, časť z nej mi utiekla, akoby vôbec nebola. Z toho je akurát zbytočne zase ten pocit, že cvičenie je na nič.

Ja som si pred cvičením, hlavne zo začiatku, ešte znovu zopakovala, prečo to vlastne robím, a ako veľmi sa teším na ten pocit po cvičení.

Keď sa naučíte, čo znamená ktorý pokyn, lekcie vám dajú oveľa viac

Úplní začiatočníci samozrejme stále sledujú, čo to je ten „pes hlavou dole“ a „pozícia bojovníka dva“, takže si lekciu nemôžu užiť úplne naplno. Je potrebné sa s tým zmieriť: hneď ako som pokynom porozumela a mohla cvičiť kľudne celú lekciu so zatvorenými očami, joga ma začala oveľa viac baviť. Takže vydržte. :-)

Legíny a tričko sú naozaj najlepšie

Nemám rada tesné oblečenie a legíny u mňa určite nepripadali do úvahy. Ale aj ja som nakoniec zistila, že čím menej záhybov oblečenie na jogu má, tým pohodlnejšie sa v ňom joga cvičí. Tričko by malo byť také tesné, aby vám to bolo príjemné, ale pri pozíciách hlavou dole sa nezhŕňalo.

Na relaxačnú jogu je fajn zobrať si napríklad aj mikinu, dlhšie nohavice a ponožky s voľnou gumou, aby vám v pozíciách, kde sa krv sťahuje do centra tela, nebola zima.

Pokiaľ by ste si mali kúpiť len jednu vec, odporúčam investovať do športovej podprsenky – nemusí vám držať prsia tak pevne ako napríklad tá na behanie, skôr by mala byť mäkká a pohodlná a pokiaľ je to možné bez kostíc, ktoré dokážu celé cvičenie znepríjemniť. Ja mám radšej podprsenky s prekríženými ramienkami, pretože mám istotu, že sa mi v žiadnej pozícii nebude nič zošmykovať z ramien.

5 otázok pre moju lektorku Báru

Svojej lektorke Báře Vlasákovej som položila ešte pár začiatočníckych otázok.

Čo by mal podľa teba spĺňať ideálny lektor jogy?

Ideálny lektor vám predovšetkým musí ľudsky sadnúť. Každý sme iný a každý potrebujeme trochu niečo iné. Ja osobne vyberám takých učiteľov, ktorí sú empatickí, lekciu prispôsobujú možnostiam a schopnostiam účastníkov, a hlavne im ide na prvom mieste o zdravie všetkých zúčastnených.

Na čo sa zamerať pri výbere lekcie?

Sú veľmi rozmanité druhy jogy od veľmi dynamických až po úplne relaxačné. Na začiatku je dobré povedať si, aký mám cieľ, možno aký mám zdravotný problém, s ktorým sa chcem v joge popasovať. To je z dlhodobého pohľadu. Ale každý deň je iný, a tak je dobré sa sám seba spýtať, ako na tom som práve v tejto chvíli a čo práve dnes potrebujem. U žien by som sa určite riadila menštruačným cyklom a rešpektovala, že v dynamickej fáze som aktívna a v menštruačnej fáze, fáze rozjímania, potrebujem nabrať silu a odpočívať.

Máš nejaké tipy, ako v joge vytrvať a neprestať, aj keď „som práve dnes po práci unavená“?

Pokiaľ sú vaše lekcie veľmi veľká drina, začnú vás čoskoro desiť. Je dobré si uvedomiť, čo je pre vás v tejto chvíli tak akurát. Ak na druhý deň nemôžete strčiť kľúč do zámku, tak sa vám trasie ruka, vybrali ste si príliš náročnú lekciu. Za krátky čas vás to začne frustrovať a vzdáte to.

Nájdite si takého lektora a takú lekciu jogy, na ktorú sa budete tešiť ako na zákusok, ako na odmenu v pracovnom týždni a potom, aj keď ste práve unavený, unavená, pôjdete radi, pretože viete, že si tam oddýchnete, naberiete silu, pustíte myšlienky bežného dňa z hlavy a pripravíte sa na ďalší pracovný deň. Lekcie sú pre vás inšpiráciou, zoberte si z lekcie napríklad len jeden cvik, ktorý vám pomáha práve s vašou bolesťou a venujte mu doma alebo v práci pár minút. Mnoho cvikov sa dá dobre praktizovať aj v sede na stoličke. Joga nie je len o tom, čo odcvičíte na podložke, ale o tom všímať si, čo potrebuje vaše telo, aby sa vám v ňom dobre bývalo. Vnímať, ako stojím, sedím alebo idem.

Je lepšie cvičiť ráno, alebo večer?

Každý sme iný, je ťažké povedať, či cvičiť večer, alebo ráno. Cvičte v čase, ktorý vám najviac vyhovuje. Nestresujte sa tým, že si napríklad poviete, že je dobré cvičiť ráno a potom sa budete trápiť tým, že musíte vstať skôr.

Ako často a ako dlho by mal človek chodiť na jogu, aby videl výsledky na tele aj na duši?

Starostlivosť o zdravie, do ktorej podľa mňa joga patrí, je cesta na celý život. To je, ako keby sme premýšľali nad tým, či je nutné čistiť si zuby po celý život, či by to nestačilo robiť rok a potom to vydrží až do konca života. Keď si vyberiete vhodnú lekciu, už po tej prvej budete cítiť, že to pomohlo, a to je tiež najlepší dôvod, prečo ísť na lekciu znovu.

Určite sa dá už po prvej návšteve vnímať, ako z človeka spadol stres a že niektoré tuhosti povolili. Povedala by som, že po 3 mesiacoch sa vytvorí už celkom pekný zvyk a v tele sa pomaly začínajú diať veci, budovať tie správne svaly, povoľovať rokmi stuhnuté miesta. To je tiež čas, kedy odznie veľa problémov a človek často prestane cvičiť a začne zase až vtedy, keď znovu začne niečo bolieť. Ale naším cieľom by malo byť predchádzať zdravotným problémom a cvičiť pre radosť. To je ako s tými zubami. Je lepšie si ich čistiť a predísť kazu, ako si potom zuby nechať opravovať.