Poriadok potrebujeme nielen na poličke, ale aj v hlave. Mňa k tomu doviedla joga

Vydali ste knihu o poriadku, doma aj v hlave. Takže ponúka sa hneď prvá otázka: Ste bordelárka, alebo perfekcionistka?

Skôr ako záľuba v upratovaní by som to pomenovala sklon k minimalizmu. Upratovanie ma nebaví, ale poriadok áno. Čím menej vecí, ktoré potrebujem a ktorými sa obklopujem, tým menej upratovania. Má to samozrejme limity. Doma s nami bývajú dva psy a jedna mačka, takže napríklad zvieracích chlpov máme všade až nad hlavu. Ani inak rodine poriadok nijako špeciálne nenanucujem, iba potrebujem mať nejaký vlastný priestor, ktorý si urovnám po svojom. Snažím sa azda len inšpirovať dobrým príkladom, napríklad pokiaľ ide o obmedzovanie zbytočného odpadu alebo etickým prístupom ku konzumácii mäsa.

Verím tiež, že mať urovnané záležitosti vo všeobecnosti vedie k prehľadu a nadhľadu.

Aká bola vlastne vaša cesta k tomu, že píšete knihy o vzťahu k vlastnej spokojnosti, o joge, poriadku v duši?

S jogou som sa prvýkrát stretla na vysokej škole, bol to najjednoduchší spôsob, ako si splniť povinný telocvik. Nebola to vyložene láska na prvú, ale postupne som zisťovala, že mi pomáha, lieči ma, som vďaka nej pružná a vyrovnaná. Od cvičenia postupne prirodzene cesta viedla k objavovaniu jogovej filozofie, jogového prístupu k životu, potom k minimalizmu a pozitívnej psychológii.

Ovplyvnilo ma určite aj to, že som nejaký čas prežila vo Švédsku, tamojšia starostlivosť o prírodu, prístup k životu aj úsporný dizajn, a Grécku, kde čas plynie trochu iným tempom. Lektorský jogový certifikát som si urobila približne pred desiatimi rokmi, teda zhruba v rovnakom čase, kedy som nabrala odvahu publikovať prvé texty na blogu. Asi to všetko spolu nejako súvisí, moje texty sú jogou preniknuté. Pár rokov potom si blogu všimlo nakladateľstvo a keď prišla ponuka na publikovanie knihy, bola som pripravená a nezaváhala som.

Vaša prvá kniha, Pravidla pozitivního sobectví, vyšla pred piatimi rokmi. Prečo práve táto téma?

Pravidla pozitivního sobectví vychádzajú z úplne prvého blogu, ktorý som kedy publikovala. Dodnes mám pocit, že tento text jednoducho musel von, akoby len prešiel cezo mňa. Ako k tomu prišlo som približne pred rokom dokonca popísala priamo pre Tchibo Blog. Sama sa k nemu občas vraciam, pripomínam si jednotlivé pravidlá, snažím sa nimi riadiť. Niekedy mi to ide lepšie, niekedy horšie. Skôr ako pravidlá sú to odporúčania v desiatich životných oblastiach, ktorými je dobré sa zaoberať a upraviť si ich podľa svojho. Názov je provokatívny zámerne, aby upozornil na to, že nie je dobré na seba zabúdať, ale určite nenabáda k sebectvu ako takému.

O zdravom sebectve hovorí Jeho Svätosť Dalajláma, je v samotných základoch našich kultúrnych koreňov (miluj blížneho svojho ako seba samého), písal o ňom napríklad psychológ Erich Fromm, so sarkazmom sebe vlastným ho odporúčal napríklad Oscar Wilde a dnes sa s ním v článkoch aj diskusiách stretávame ako so sebaláskou. Zakiaľ skutočné sebectvo znamená žiť svoj život na úkor ostatných, pozitívne sebectvo znamená starostlivosť o seba samého s okolím v súlade. Podobne ako v lietadle musíte v prípade problémov nasadiť kyslíkovú masku najskôr sebe a až potom pomáhať ostatným, tak aj svojim blízkym a celému svetu budete prospešnejší v dobrej kondícii, pohode a vyrovnaná.

Jedným z bodov vašich “sebeckých” pravidiel je aj to, že človek nemôže venovať pozornosť všetkým katastrofám, ktoré sa vo svete dejú, že má preto filtrovať negatívne správy. Nestane sa z neho ale potom ignorant? Áno, narážam teraz na klimatickú krízu a to, že nečinnosť je jej najväčší problém.

Filtrovať neznamená ignorovať. Ak budete sledovať všetky zlé správy, budete ľahko zahltená a paralyzovaná. A budete tiež lavírovať len po povrchu, bez skutočného porozumenia. Dobré je mať všeobecný prehľad a potom si navyše vybrať tému, ktoré je vám blízka, ktorú poznáte viac do hĺbky a – predovšetkým – na ktorú máte dosť síl. Deje sa veľa zlého, ale sú tu aj dobré správy.

Pokiaľ sa napríklad zaujímam o to, ako naša spoločnosť zaobchádza so zvieratami (čo raz naši potomkovia budú, ako dúfam, považovať za vyložene barbarské a zaostalé), snažím sa preniknúť pod povrch, porozumieť tiež vlastným možnostiam a všímať si aj dobré príklady. Aj keď nie som dokonale dôsledná, oveľa viac zvažujem dôsledky každého svojho rozhodnutia práve v tejto oblasti. Podieľam sa na probléme aj tým, aké si napríklad objednám jedlo v reštaurácii alebo aké potraviny kupujeme domov. Nezvládnem napríklad riešiť klimatickú krízu, to zase nechávam na iných, ale aj tým, ako sa správam napríklad v oblasti spotreby mäsa, paradoxne pomáham riešiť aj ju. Ide jednoducho o to sa správať zodpovedne, zvažovať dôsledky svojich činov. Pokiaľ nechcete alebo nezvládnete riešiť problémy celého sveta alebo štátu, začnite napríklad pekným prístupom k svojmu najbližšiemu okoliu, k svojim susedom. Aj malé krôčiky sa pri riešení veľkých ťažkostí nakoniec spočítajú.

Poriadok vo vlastnej hlave, teda mysli a duši, je podstatný základ, ale musí stáť tiež na zdravom tele, zdravých vzťahoch s blízkymi ľuďmi aj zdravom vzťahu k širšiemu okoliu.

Po pozitívnom sebectve ste napísali knihu o Pořádku nejen v hlavě…

Pořádek nejen v hlavě na Pravidla pozitivního sobectví vlastne voľne nadväzuje. Je to minimalizmus v praxi. Zozbierala som a vyskúšala najrôznejšie odporúčania a tipy, ako si upratať a narovnať nielen priestor okolo seba, ale tiež svoje vzťahy, telo a hlavne myseľ. Je to východiskový bod, ktorý pomôže niekomu začať, aj keby napríklad len zistil, čo všetko sa dá upratovať, a že také upratovanie nie je ani tak o vymetaní prachu, ale predovšetkým o prístupe k životu. Za dôležité považujem upozorniť na to, že nikdy nikomu priamo neradím, to mi ani neprináleží. Delím sa o skúsenosti, zážitky a odkazujem na ďalšie zdroje informácií. Inšpirácia jogou je tu samozrejme viditeľná na každej stránke. Pokiaľ by som mala uviesť konkrétne príklady, tak to sú napríklad odporúčania každý deň aspoň chvíľu meditovať, venovať sa pravidelne nejakému športu, dostatočne spať aj odpočívať, správať sa v rámci možností ohľaduplne, udržovať si nadhľad a za každých okolností konať s rešpektom.

A čo všetko sa teda podľa vás dá upratať? Duša, telo, dom, vzťahy? A čo je najdôležitejšie? Keby mal človek niečím začať alebo mal málo času, ako si vybrať to najpodstatnejšie?

Poriadok vo vlastnej hlave, teda mysli a duši, je podstatný základ, ale musí tiež stáť na zdravom tele, zdravých vzťahoch s blízkymi ľuďmi aj zdravom vzťahu k širšiemu okoliu, pretože všetko so všetkým súvisí. To najpodstatnejšie je naozaj začať od seba. Na chvíľu sa zastaviť a premýšľať, čo vlastne chcete a potrebujete “upratať” a prečo, odkiaľ tá potreba pramení a čo by z nej malo vzísť. Postupovať s rozvahou. Aj vtedy, keď si prajete zmeniť niečo okolo vás, vo vašom okolí, je nutné začať od seba a preskúmať vlastné pohnútky. Niekedy totiž naozaj stačí len zmena uhla pohľadu a udalosti sa dajú do pohybu.

Neporiadok každý vnímame inak, ale jeho dôsledkom je vždy nepohoda

Je neporiadnosť a neorganizovanosť vlastne vždy negatívna vec? Nie je to dusivé pre niekoho, komu to nie je vlastné?

Chaos nemusí byť zlý, pokiaľ je súčasťou nejakého procesu alebo toho, čo máte rada, ale neporiadok prekáža a obmedzuje. Len ho jednoducho každý vnímame inak. To, čo je neporiadok pre vás, pre iného byť nemusí, a naopak. Dôsledkom neporiadku, či už obrazne alebo doslova, je nepohoda. A tá sa potom odráža vo všetkom, čo robíte, v každom rozhodnutí, v každom čine aj pláne. Obmedzuje vás. Každý by si mal nájsť sám, čo mu vyhovuje, a ani poriadok nebude každý vnímať rovnako. Kreatívny chaos môže byť doslova v poriadku úplne rovnako ako psie a mačacie chlpy, keď je súčasťou toho, čo milujete. Ani okolo malých detí nebudete mať stále upratané a je to úplne v pohode.

Neporiadok začína tam, kde sa vy sama cítite nepohodlne, kedy vnímate nesúlad alebo napätie. Kedy vám prosto daný stav vecí alebo záležitostí z nejakého dôvodu nevyhovuje. To je impulz s tým niečo robiť.

Ale nie vždy je človek stopercentne pánom všetkého vo svojom živote. Čo keď sa napríklad v domácnosti stretnú dva odlišné typy ľudí, poriadkumilovník a chaotik? To určite veľa párov pozná, čo s tým?

To, čo popisujete, máme priamo doma, takže sa učím tolerancii za pochodu. Odporúčala by som asi predovšetkým nikoho do upratovania, či už doslovného alebo v prenesenom zmysle, nenútiť. Ani druhému človeku nič neorganizovať a hlavne nevyhadzovať. Skôr sa pokúsiť dohodnúť na tom, že určitý priestor bude len jeho, určitý zase len váš, ktorý si zariadite po svojom, a potom ten spoločný, kde sa pokúsite o kompromis. Na veľkosti takého priestoru nezáleží, môže to byť vlastná izba (napríklad pracovňa), ale tiež len stôl v rohu miestnosti. S tým, že nebude vždy všetko podľa vás, je dobré sa dokázať tiež zmieriť a prijať to s gráciou.

Moja babička mávala takzvanú parádnu izbu. Miestnosť s kreslom a vitrínami, kde bolo všetko naleštené, bez prachu, dovnútra sa smelo len bez papúč – alebo najlepšie vôbec. Je to bežné, poznáte to tiež? A čo to podľa vás znamená, je to nejaké “miesto, kde je všetko v poriadku”? Kam sa človek, ktorý má k poriadku výrazne silný vzťah, chodí ukľudňovať?

Možno to bol práve ten priestor, ktorý si potrebovala vaša babička upraviť po svojom. Pokiaľ to zvyšok rodiny rešpektoval a podporoval, určite ju to ukľudňovalo. Hovorí sa, napríklad vo feng-šuej, že byt alebo dom je odrazom duše. Vonkajšie okolnosti môžeme ovplyvniť len do určitej miery, takže mať usporiadaný vlastný priestor dáva okrem iného pocit určitej kontroly nad situáciou alebo životom. Možno tiež poznáte ten pocit, že keď už človek nevie kudy kam, pomôže mu poriadne si doma upratať, povymetať rohy, vyvetrať a podobne. Je to dobrý začiatok. Len by to nemalo skončiť iba pri tom, ale pokračovať až k podstate a príčinám ťažkostí, k jadru veci. Niektoré knihy vás naučia, ako si napríklad upratať skrine, a je to dobrá inšpirácia. Ale je to vždy len začiatok.

Čo pripravujete teraz? Bude nová kniha na ďalšiu novú tému?

Kníh už je na svete celkovo šesť a čoskoro vyjde siedma. Je to aj tým, že stále kombinujem svoju profesiu a písanie vo voľnom čase, takže dve z nich sú odborné. Inak okrem Pravidel pozitivního sobectví a Pořádku nejen v hlavě vyšiel tiež Kreativní diář (ktorého spoluautorkou je Blanka Novotná), o plánovaní času a splnených prianiach, a Jógový zápisník. Hlavne Jógový zápisník mi urobil veľkú radosť, je poňatý ako jogové meditačné koráliky. Obsahuje 108 najdôležitejších pojmov z jogy a ajurvédy, jednoducho podaných, doplnených otázkami na zamyslenie a voľným priestorom na vlastné poznámky. Bolo naozaj veľmi neľahké tieto základné pojmy vybrať a hlavne zrozumiteľne, stručne a pritom stále fakticky správne vysvetliť. Rada si ho aj po čase prečítam. A kniha, ktorú so spoluautorkou Luciou Van Koten práve dokončujeme, azda poteší každú ženu, ktorej záleží na životnom prostredí aj vlastnom zdraví a pritom sa o seba rada stará a chce sa páčiť. Medzitým už vzniká ďalší text, s ktorým mi pomáha Zuzana Šidlichovská.

Na spoluprácu s úžasnými a inšpiratívnymi ženami mám ale inak veľké šťastie a som za to naozaj vďačná. Na ženské siete, komunity a priateľstvo nedám dopustiť, majú – teda my ženy spoločne máme – veľkú silu.