Autorka zbiera pôrodné príbehy na JakSeRodi.cz.
Pôrod. Téma, ktorá bezpochyby príde na pretras vo chvíli, keď sa stretnú aspoň dve detné ženy, z toho jedna tehotná alebo s čerstvým bábätkom. Na pôrod má každý (azda okrem prvýkrát tehotných žien) svoj hlasný názor. Ale keď sa s rastúcim bruchom ticho spýtate, čo teda konkrétne radia – odpoveď je väčšinou v štýle „To zvládneš,“ alebo „Na to rýchlo zabudneš.“ A to nie sú úplne užitočné rady.
Mňa osobne už za pár týždňov čaká druhé kolo a pravdupovediac, aj keď už za sebou jeden pôrod mám, pristupujem k celej problematike s maximálnym rešpektom a pokorou. Ktoré informácie a rady mi pomohli minule, o čo sa opieram tentoraz a čo určite odporúčam každej nastávajúcej mamičke?
Nasledujúci článok je môj OSOBNÝ pohľad na pôrod, strach z neho a ako ho odbúrať. Rodila som a znovu budem rodiť v Českej republike, článok sme v redakcii pre slovenské vydanie konzultovali so slovenskou pôrodníčkou.
Čo je to vlastne ten pôrod
Čisto terminologicky vzaté je pôrod proces, pri ktorom prichádza na svet plod starší ako 24 týždňov, počítané od poslednej menštruácie. Môže byť spontánny alebo indukovaný (vyvolávaný), vaginálny aj operatívny. Môže to byť otázka minút aj dní.
Už z toho výpočtu asi tušíte, že to nie je žiadny jednoznačne daný proces operácie typu slepého čreva alebo sadrovanie zlomenej kosti. Každý pôrod je iný. Tak ako je iná každá žena, tak ako je iné každé dieťa – a tak ako sa líšia okolnosti, kedy nastane pôrod. Stačí sa spýtať ktorejkoľvek mamy troch a viac detí. Nikdy nevstúpiš do rovnakej rieky.
„Prirodzený“ pôrod?
Hlboko si vážim každú ženu, ktorá sa odhodlá k tomu stať sa matkou, bez ohľadu na to, ktorú cestu si zvolí. Aj preto, podľa vzoru NY Times, nechcem používať termín „prirodzený pôrod“.
Verím, že každá žena má právo zvoliť si svoju cestu. Rodiť tak, ako sa cíti najbezpečnejšie – či už to bude kompletná lekárska starostlivosť v špičkovo vybavenej pôrodnici, alebo intímny zážitok v domácom prostredí. Každá z nás to má inak a ranné materstvo je samo o sebe dosť náročné aj bez toho, aby sme si vzájomne vyčítali spôsoby, ktorými sme svoje deti priviedli na svet.
Bohužiaľ, táto premenlivosť, spolu s dávnou smrteľnou riskantnosťou celého procesu (ktorá v nás podvedome stále zostáva), nezapadá do modernej doby. Sme zvyknutí vedieť a mať veci pod kontrolou. Spoliehame sa na vedu, štatistiku, meranie a váženie, sme zvyknutí na to, že recepty a postupy fungujú univerzálne. Tak nejako čakáme, že keď splníme všetky podmienky, dostaví sa žiaduci výsledok. A ono to tak úplne neplatí. Vieme síce, aké hormóny sú zodpovedné za ktorú fázu, čím pôrod spomaliť a čím ho vyvolať, máme prístroje, ktoré sledujú životné funkcie, štatistické modely, ktoré na základe vložených dát vopred upozornia na riziká. Máme nástroje, lieky, postupy, špecializácie. A pritom všetkom si vlastne nie sme tak celkom istí napríklad tým, ako veľmi sa na spontánnom vaginálnom pôrode podieľa samotné dieťa.
Strach je najväčší nepriateľ
Jedna z vecí, ktorú o pôrodoch vieme určite, je, ktoré hormóny ich najvýznamnejšie ovplyvňujú. Zakiaľ oxytocín, hormón lásky, pôrod spúšťa, adrenalín, hormón strachu a stresu, ho spomaľuje až zastavuje. V praxi to znamená, že „vyvolávací sex“ môže celkom dobre fungovať. A že pokiaľ vytiahnete svoju rodiacu mačku z pelechu a budete na ňu kričať, mačiatok sa dočkáte až za ďalších pár hodín (pokiaľ to zviera vôbec prežije).
Strach jednoducho k pôrodu NEpatrí a je to aj logické. Hormóny prechádzajú cez placentu a pupočník aj k bábätku – a len skutočný blázon by sa chcel narodiť do situácie bezprostredného ohrozenia života.
Našťastie máte pred sebou celé mesiace tehotenstva sa so svojimi strachmi stretnúť a dať im posledné zbohom.
Ako na to?
Nepridávajte si zbytočné starosti
Neviete, čo vás počas pôrodu čaká? Prečítajte si technické publikácie a na prípadné detaily sa spýtajte odborníka. Učebnica biológie pre stredné školy alebo zodpovedajúca kapitola v historickej knihe Naše dieťa (z roku 1964) sú postačujúce. Hlavne nečítajte mamičkovské fóra, ktoré sa len tak hemžia desivými historkami.
Cítite všeobecnú úzkosť? Skúste ju neživiť: poproste okolie, aby vás neobťažovalo desivými správami „o konci sveta“. U mňa to napríklad znamená ignorovať čokoľvek súvisiace s politikou, vojnami alebo klimatickou krízou. A radšej ani neotvárať periodiká a weby, ktoré sa vyžívajú v popise rôznych ľudských tragédií.
Podeľte sa o svoj strach
Bojíte sa? Povedzte to. Partnerovi. Rodičom. Gynekológovi. Kamarátke, ktorá už má deti, tehotnej známej. Psychoterapeutovi. Koučke. Podeľte sa o svoje obavy. Možno zistíte, že tento konkrétny strach nie je váš. Že sa pôrodu bojíte preto, že váš súrodenec prišiel na svet s veľkými komplikáciami. Možno zistíte, že problémom je len nedostatok informácií (a že svoju mačku do útulku kvôli toxoplazmóze fakt dávať nemusíte). Možno prídete na to, že potrebujete zmeniť niečo vo svojom živote, napríklad presťahovať sa do väčšieho bytu. Jednoducho – hovorte o svojich obavách tak dlho, až sa stanú maličké a bezzubé – alebo sa pokúste prísť na to, ako všetky prekážky vyriešiť ešte skôr, ako sa razantne zaguľatíte.
Vyberte si, na koho hodíte zodpovednosť
Z rozhovorov aj písaných príbehov ostatných rodičiek si odnášam jedno: v pohode a kľude rodia tie ženy, ktoré majú „na koho hodiť zodpovednosť“. Je jedno, či to ponecháte osudu, svojmu telu, bábätku, Bohu, pôrodnej asistentke alebo lekárom. Vyberte si team, ktorý za vás bude kopať a ako vám tehotenský čas dovolí, budujte si k dotyčnému čo najsilnejší vzťah. Taký, aby ste v momente, kedy to príde, mohli s kľudom zatvoriť oči a starosti o to čo, ako a kedy odložiť spolu s nohavičkami. A cítiť sa v bezpečí a dobrých rukách.
Tešte sa
Prebite negatívne emócie pozitívnymi. Vymyslite si, čím sa za pôrod (a šestonedelie) odmeníte. Zamestnajte svoju hlavu peknými vecami. Chystajte mini oblečky. Upleťte bábätku dečku, vyrobte mu kolotoč nad postieľku. Vycizelujte obsah pôrodnej tašky do posledného dizajnového detailu. Ja som si vyšívala „pôrodný župan“, plietla bábätku overal na cestu domov a posledné dva mesiace pred prvým pôrodom zháňala vhodné biele čipkované šaty, v ktorých by som mohla rodiť. Kľudne sa smejte. Mne to pomohlo tešiť sa a prekonať obavy z neznáma. A to je to hlavné. :-)
Čo naozaj potrebujete do výbavičky?
Pamätám si všetky tie komentáre: „A máš už toto? A tamto?“ a z druhej strany: „To vôbec nevyužiješ!“ Pre všetky nové mamičky som dala dokopy zoznam toho, čo na prvé týždne stačí.
Ísť k pôrodu bez obáv považujem za úplný základ. Psychika jednoducho robí, hlavne pri vaginálnom pôrode, naozaj veľa.
Tu je malý zoznam častých obáv a ich „riešení“.
Bojím sa…
… že to bude veľmi bolieť
Ako prvú si treba položiť otázku, čo považujete za bolesť. Prvá doba pôrodná, to sú sťahy s cieľom otvorenia pôrodných ciest. Osobne by som ich prirovnala k mnohonásobku menštruačných kŕčov. Veľmi nepríjemné. Intenzívne. To áno. Na druhej strane, pri spontánnom pôrode vás telo rýchlo začne zásobovať dávkami hormónov, ktoré bolesť utlmí. Dokonca pri tom možno, ako ja, zaspíte. (Je to fakt dobrá droga.)
Okrem oxytocínu vám z nechemických prostriedkov môže pomôcť kľudné dýchanie, krik, chodenie po miestnosti, sprcha… alebo čokoľvek iné. Ide len o to si to dovoliť a nechať okolie, aby si svoje rozpaky riešilo samo so sebou.
V pôrodnici vám môžu ponúknuť rajský plyn (záchvaty smiechu a všetko vyzerá ako zábava), prípadne epidurálnu anestéziu. Má to však drobný háčik. Chemické prostriedky otváranie spomaľujú. Preto ich pôrodníci spravidla aplikujú až s nástupom druhej doby pôrodnej, teda samotného tlačenia.
…že mi urobia nástrih hrádze, budem mať popôrodné zranenia a následné problémy so sexom
Ja sama som sa epiziotómie šialene bála, pretože som bola varovaná, že vedie k strate schopnosti orgazmu. (Je to hoax.) Každopádne som si našla pôrodnicu a s ňou kompatibilnú pôrodnú asistentku, ktorej som povedala, že si nástrih neprajem za žiadnych okolností – a pre istotu som to tiež napísala do pôrodného plánu. (V Českej republike je v posledných rokoch možná prax „vlastnej“ pôrodnej asistentky; ak má zmluvu s danou pôrodnicou, môžem si ju k pôrodu „priviesť“. Na Slovensku je možné si vopred požiadať o prítomnosť konkrétnej pôrodnej asistentky.)
Epiziotómia ma teda minula, ale bez zranení to nebolo.
Nástrih hrádze najmä u prvorodičiek je ochranou pred vážnejším zranením. Tlak hlavičky dieťatka na tkanivo je totiž taký obrovský, že môže spôsobiť natrhnutie hrádze až po konečník, a niekedy sa nevyhne ani črevu, a potom bude hojenie tejto rany prebiehať oveľa dlhšie a zložitejšie. Pôrodník robí asi centimetrový nástrih vhodným smerom, teda nie na konečník, len v prípade aktuálnej potreby podľa priebehu pôrodu a to na vrchole kontrakcie, keď hlavička napína hrádzu a popri kontrakcii ho rodiaca žena zväčša ani nepostrehne. Ak však máte výhrady proti nástrihu, môžete si prianie nevykonať nástrih zaradiť do pôrodného plánu, ktorý predložíte svojmu pôrodníkovi.
Pokiaľ sa chcete vyhnúť aj prirodzene vzniknutým trhlinám, odporúča sa pred pôrodom pitie malinového čaju, pravidelná masáž hrádze (ručné rozťahovanie), prípadne tréning s Aniballom (niečo ako nafukovacia loptička, ktorú skúšate vytlačiť). Počas pôrodu môže asistentka hrádzu nahrievať a chrániť. Vy sama potom môžete zvoliť prirodzené pomalé tempo s minimálnym tlačením len na vlne kontrakcie – jednoducho to nesiliť. Ale pokiaľ sa vaše dieťa rozhodne narodiť s rukou pred tváričkou, je to asi všetko jedno.
…že urobím hanbu, znečistím im to tam, budem mimo a budem sa hanbiť
Hanbíte sa byť úplne bezbranná a totálne odhalená pred svojím mužom? V tom prípade ho k pôrodu neťahajte alebo mu dôsledne prikážte, aby vám stál „pri hlave“. Personál pôrodnice neriešte vôbec.
Čo sa znečistenia týka, pôrodné sály sú vymyslené tak, aby bolo všetko umývateľné a personál je pripravený. Môže sa stať, že ste rovnako ako ja citlivá na oxytocín a neudržíte v žalúdku ani dúšok. Plodová voda si kľudne odtečie až počas tlačenia. Dokonca nemusíte ani podstúpiť klystír – aj na to sú pôrodné asistentky pripravené a pravdupovediac o takej drobnosti vám ani nepovedia, že sa stala.
A to „bytie mimo“ – kedy inokedy v živote je čas správať sa bez zábran? Na jačanie, vreskot, plač a rev sú v pôrodniciach zvyknutí. Sú zvyknutí aj na „hysterické“ záchvaty, neprimerané reakcie… jednoducho na všetko. Pokiaľ ste citlivá a viete, že vás potreba sebakontroly môže obmedziť, zoberte si k pôrodu dulu alebo sa vopred dohodnite s vybranou pôrodnou asistentkou, prípadne partnerom. Títo ľudia, vybavení pôrodným plánom a inštrukciami, sa môžu stať vašimi hovorcami a ochrancami.
A nakoniec: vo fakultných pôrodniciach chodia k pôrodom študenti medicíny. Pokiaľ je vám táto predstava nepríjemná, odmietnite to.
Aké je šestonedelie?
Pre každého iné. Prečítajte si skúsenosti Kačí z blogu Smooth&Cooking.
… že budem len „kus mäsa“, pasívna pacientka, že mi urobia niečo, čo si nebudem priať
Ja sama som vraj bola porodená tak, že lekár mojej mamičke obomi rukami skočil na brucho. Takže aj táto obava bola mojou témou. Čo s tým?
V prvom rade, môžete si starostlivo vybrať tak, aby obávané zákroky nerobila – a uistiť sa, že nie sú ako povinné uvedené v „obchodných podmienkach“. Môžete si pripraviť pôrodný plán alebo zoznam pôrodných prianí a ten odovzdať pri nástupe. Ale oba dokumenty sú pre pôrodnicu nezáväzné. Keď to situácia umožní, môžete si vybrať aj ktorý pôrodník a pôrodná asistentka budú pri vašom pôrode.
A čo je asi dôležitejšie – môžete odmietať zákroky a podpísať tzv. reverz. Bohužiaľ, pokiaľ je dieťa vo vašom tele, musíte všetky papiere podpisovať vy sama, čo je medzi kontrakciami fakt niečo.
Vo chvíli, kedy je dieťa na svete, má podpisové právo (len naň) aj jeho otec. Ten môže bábo všade sprevádzať a môže aj nesúhlasiť s jeho vyšetreniami. Ale platí to len pri otcovi, zákonnom zástupcovi dieťaťa. Pokiaľ vás k pôrodu sprevádza napr. kamarátka či vaša mama, máte smolu.
…že psychicky nezvládnem hospitalizáciu na šestonedelí
Vitajte v klube. Hlavným dôvodom pre hospitalizáciu matky a dieťaťa po bezproblémovom fyziologickom pôrode je predovšetkým screening dieťaťa, ktorý sa robí na 4. deň po narodení. Niektoré pôrodnice však mamičkám a deťom bez zdravotných komplikácií umožnia odísť domov skôr, napr. už po 48 hodinách, ak prijmú podmienku priniesť dieťa na uvedený screening v dohodnutý deň. Vyhľadajte si teda pôrodnicu, ktorá ponúka takúto možnosť.
…že mi pôrod budú vyvolávať
Priemerné donosené bábätko sa narodí presne 280 dní po začiatku poslednej menštruácie. Ehm. Ako štatistik dodávam, že priemerná dĺžka tehotenstva nerovná sa najčastejšia. Ale západná medicína je postavená na dátach a tak očakáva, že svoje dieťatko porodíte medzi týždňami (dňami) 36+0 a 41+6.
K tomu je fajn dodať, že posledný mesiac tehotenstva bábätko v bruchu predovšetkým naberá podkožný tuk. A čím väčšie dieťa, tým väčšie riziko, že to nepôjde tak ľahko, že sa pôrod skomplikuje… no, a tomu sa chcú lekári vyhnúť. Preto by ženy s tehotenskou cukrovkou (vyššia pravdepodobnosť väčšieho dieťaťa) nemali prenášať a veľkosť a vývoj bábätka sa intenzívnejšie sleduje. Pôrody sa ale preventívne vyvolávajú skôr pri bežnej cukrovke, kedy si tehotná žena musí pichať inzulín. Vrelo preto odporúčam zistiť si, ako to je vo vašom prípade, ak máte cukrovku.
Ako už som ale písala vyššie, termín je otázka priemeru a nič nehovorí o realite. Hlavne pokiaľ ste otehotneli ihneď po vysadení antikoncepcie alebo je váš cyklus dlhší ako 30 dní, je „termínové koliesko“ nepresný nástroj. Relevantné môžu byť aj informácie o tom, ako rodili vaše najbližšie ženské príbuzné – matka a sestry. V niektorých rodoch sa rodí skôr, inde zase výrazne neskôr. Pokiaľ ste ten druhý prípad, povedzte to svojmu gynekológovi. Len on môže skontrolovať vek a veľkosť plodu pomocou ultrazvuku a termín prípadne posunúť – pokiaľ sa teda vo vašej ani partnerovej rodine žiadni obri nerodia.
A nakoniec, a to už je pre niekoho na hranici „ezo“, sa môžete pokúsiť so svojím bábätkom dohodnúť. Z výskumu vieme, že na spustení spontánneho pôrodu má väčší podiel dieťa ako matka. Takže pokiaľ tomu veríte, môžete drobca skúsiť ukecať, aby k vám prišiel radšej skôr ako neskôr.
Mimochodom, existujú rôzne nezaručené vyvolávacie techniky. Niekto skúša sex, iný umýva okná, ďalší chodí po schodoch alebo pije bylinky. Gynekológovia sa zase pôrod snažia privolať tzv. Hamiltonovým hmatom, čo v praxi znamená zámerné odlúčenie dolnej časti vaku plodových obalov od krčka maternice počas vaginálneho vyšetrenia. Tým sa spustí vylučovanie hormónov pomáhajúcich skracovaniu krčka maternice a naštartovaniu správnej pôrodnej činnosti. Hormonálna tableta v pôrodnici je až to posledné riešenie.
Aké je šestonedelie?
Pre každého iné. Prečítajte si skúsenosti Kačí z blogu Smooth&Cooking.
…že bude bábätko v nesprávnej polohe
Polohu bábätka môžete riešiť, ale pravdepodobne ju nedokážete ovplyvniť. Niekto hovorí, že funguje „ukecávanie“ a iný verí tomu, že sa dieťatko dokáže pretočiť ešte cestou do pôrodnice. U niekoho nezaberú ani cviky a vonkajšie otáčanie v pôrodnici. Osobne preto odporúčam neupínať sa na vaginálny pôrod a skôr si hovoriť, že pokiaľ sa bábätko neotočilo hlavou dole, asi na to má svoj dôvod. Nie je to vaše zlyhanie.
Vlastne podľa všetkého existuje len jediná dokonale ideálna poloha bábätka pri pôrode – a to s rukami pozdĺž tela, tvárou smerom k chrbtici matky. Čo je vzhľadom k variabilite možností natočenia a „zabudnutia“ končatín a umiestnenia pupočníka vlastne dosť vzácny stav. Nám matkám nezostáva nič iné, len to všetko zveriť vyššej sile a využiť možnosti, ktoré moderná medicína ponúka. Skúsený vyškolený personál, hmaty a chmaty, nástroje, prístroje… jednoducho, preto obvykle nerodíme samy a bez pomoci.
…že to nezvládnem
Súčasná medicína je skvelá v tom, že pôrod zvládne skutočne ktokoľvek. Mamičky po transplantáciách, veľké aj malé, silné aj slabé. Dokonca aj ženy po mozgovej smrti. Pokiaľ o sebe pochybujete, zverte sa do rúk odborníkov a oni vaše dieťatko porodia za vás. Potrebná bude len vaša fyzická prítomnosť a súhlas s medicínskym postupom.
…že sa niečo zlé stane
Nestane. Máme nízku novorodeneckú úmrtnosť. Špičkové nemocnice, monitoring, lekárov, odborníkov, inkubátory… Takže nestane. A zakážte si o tom čítať.
A pokiaľ by sa snáď niečo nepodarilo dokonale, vy to aj tak neovplyvníte. Môže za to tá vyššia sila, ktorú ste si zvolili ešte v tehotenstve. Bodka.
…že to bude inak, ako si predstavujem
Tak na to zoberte jed. K pôrodu je fajn ísť nielen bez strachu, ale aj bez akýchkoľvek očakávaní. Kurzy, joga ani meditácie vám nezaistia, že sa bábo otočí do ideálnej polohy, že všetko bude dokonalé a presne podľa plánu. Na druhej strane, aj na to sa dá pripraviť. Ale o tom v ďalšom diele.
Všetko pre najmenších vyberiete na Tchibo.sk
Pokiaľ práve vyberáte výbavičku pre bábätko, zariaďujete izbičku alebo si chcete urobiť radosť niečím pekným na seba (aj s tehotenským bruškom), nakuknite do ponuky na Tchibo.sk, určite vás potešíme!