Na Tchibo Blogu sa pýtame mamičiek, čo ich naučilo materstvo. Tu je pohľad Terezy, ktorú poznáte z Facebooku Dítě jmeném Kuba a z rovnomennej knižky.
Často sa ma niekto pýta, či sme s Kubom sami. Áno, sme, od začiatku. Tatino si pre neho chodí, máme spolu dobré vzťahy a na všetkom sa dohodneme. Ale inak sme sami. Žijeme v Hradci v zložení ja, päťročný Kubo a naša 15,5 rokov stará labradorka Seibn. Mnohokrát sa ma niekto pýtal, ako to teraz všetko stíham – dieťa, psa, prácu (som PR manažérka na voľnej nohe), charitu, cestovať, písať… Viete, ono to na sociálnych sieťach môže veľakrát vyzerať ružovo, ale často je to niečo za niečo. Bolo veľa nocí, kedy som nezažmúrila oko a sedela pri PC a pracovala. A to nie je sťažnosť. To je len konštatovanie holého faktu.
Kým som sa stala mamou, mala som pocit, že neustále nestíham, že nemám čas a vôbec mám toho veľa. Z dnešného pohľadu: času som mala veľa, len som s ním nevedela pracovať. Potom prišiel Kubo a začal ma učiť. :-)
Často je to niečo za niečo
Prvé 3 roky bol so mnou Kubo doma, potom začal chodiť do škôlky – hlavne preto, aby bol s ďalšími deťmi, aj keď časovo mi to samozrejme pomohlo. Ak som ho tam ale nechcela dávať na celý deň (jeho škôlka funguje od 6:30 do 18. hodiny) a večer ho „odhodiť“ k rozprávke či odseknúť „bež sa hrať“, musela som priorizovať. Áno, vystriedalo sa pri ňom pár tiet na stráženie, pretože to veľakrát s mojou prácou inak nešlo (keď som musela ísť na nejakú akciu, tlačovú konferenciu apod.), ale inak sme boli spolu. Od rána do večera a od večera do rána. Výmenou za niečo iné, čo tým pádom muselo ísť v prioritách nižšie alebo preč.
Niečo za niečo: slobodná mamička, ktorá sa veľa venuje dieťaťu, to jednoducho musí nahnať inde
Som žiarivým príkladom toho, že je možné byť tehotná len päť mesiacov. :-) Teda, aby som to uviedla na pravú mieru – že som tehotná, som zistila na začiatku piateho mesiaca (áno, je to možné :-)). No a pretože sme s Kubom sami, snažila som sa pred pôrodom „nahnať“ financie, keďže som absolútne netušila, čo ma čaká. Pracovala som, čo sa dalo; termín som mala v stredu a ešte vo štvrtok som sa odviezla autom do Prahy na dôležité súdne pojednávanie klienta a 2 v 1 sa aj vrátila. :-) A začala znovu hneď týždeň po pôrode. Bol to niekedy masaker, veľký tlak na fyzickú aj psychickú stránku, ale dali sme to.
Niečo za niečo: poriadok, alebo spoločné aktivity?
Keď sme s Kubom spolu (nie je v škôlke alebo ho niekto nestráži), snažím sa mu venovať naplno: neodháňať ho, neodsekávať mu, tvoriť s ním. V praxi to znamená, že som sa ho snažila vždy ku všetkému púšťať, aby si mohol veci ohmatať. Takže so mnou upratoval, varil, piekol… Či mi potom pečenie trvalo raz tak dlho? No jasné! Či bol potom VŠADE bordel? Samozrejme! Je to prosto cena, ktorú „platím“ za to, že Kuba zapájam aj do „dospeláckych“ vecí.
Niečo za niečo: občas sa musíte vzdať koníčka
Svoj koníček (cestovanie) som musela na nejaký čas opustiť, predovšetkým kvôli starostlivosti o našu psiu seniorku, ktorá je značne časovo aj finančne náročná. A prišli Kubove koníčky. Futbal, plávanie a parkour. Takže väčšinu roku lietam z jedného tréningu na druhý a robím mamataxi. :-) Teraz už je aspoň vo veku, kedy nemusím byť na tréningu prítomná, takže buď niekde sedím a snažím sa niečo urýchlene vytvoriť do práce alebo letím na nákup či niečo zariadiť. Jednoducho… priority. :-)
Niečo za niečo: deň naplánovaný na minúty, keď toho chcem stihnúť tak veľa
Vymyslela som si toho na seba veľa. Okrem toho, že som sa rozhodla naplno venovať Kubovi a zároveň všetky peniaze, ktoré potrebujeme, musím zarobiť sama, je pre mňa dôležitá aj charita (organizujem pomoc pre detské domovy, azylové domy a detské oddelenia v nemocniciach). Aby som to všetko zvládala, tak sa mi prosto občas stane, že niekedy nespím. A inak tiež nerobím tie veci, ktoré by som možno robila rada, ale už sa mi nikam nevošli, napríklad nepozerám telku alebo nechodím na kávy s kamarátkami. Keď už niekam idem, takmer na 100 % mám so sebou PC alebo aspoň telefón a pracujem. :-)
Materstvo ma naučilo hlavne to, že život je naozaj otázka priorít, ako sa hovorí. A ja sa rozhodne nesťažujem. Mám veľmi rada svoj život, milujem svojho syna, som šťastná, že môžem robiť prácu, ktorá ma baví a neskutočne ma napĺňa, že môžem pomáhať ostatným. A keď v medzičase stihnem aj niečo napísať, tak je to fajn – aspoň pre mňa. :-)
Niečo pre našich najmenších
Oblečenie, hračky a ďalšie potrebné vecičky pre deti nájdete na Tchibo.sk
