Prvá pomoc deťom: So záchranárom o tom, čo zvládnete sami a kedy je vhodné volať pomoc

To mladšie z mojich dvoch deti má dnes dva roky. A pretože je to naozaj veľmi živé dieťa, ktoré neustále niekam padá, chytá, čo nemá, a zje všetko, čo sa mu dostane do ruky, rozhodla som sa zistiť, čo by som vlastne ako zodpovedná mama mala o prvej pomoci malým deťom vedieť.

Obrátila som sa preto priamo na profesionálnych záchranárov zo Záchrannej služby hl. m. Prahy, konkrétne na vedúceho Vzdelávacieho a výcvikového strediska, Mgr. Davida Peřana DiS., s ktorým sme prebrali napríklad to, kedy volať linku 155, ako zabezpečiť domácnosť, alebo ako si správne vybrať kurz. O to, čo som zistila, sa teraz s vami podelím. :-)

Poznáte zásady prvej pomoci pre dospelých? Výborne! Od detskej sa totiž príliš nelíši

Základné princípy prvej pomoci sú pre všetky vekové kategórie rovnaké a rozdiely sú hlavne v tom, z akých príčin niektoré ťažkosti vznikajú (napr. u dospelých sa častejšie objavujú problémy so srdcom).

Ak teda základy zdravovedy a prvej pomoci poznáte, máte na polovicu vyhrané.

Najčastejšie vyráža záchranka u detí k drobným úrazom, naopak oživovanie a zástava dychu sú pomerne vzácne.

Strach, že sa môjmu dieťaťu stane smrteľná nehoda, pozná snáď každá mama – úplne iracionálne príde najneskôr hneď po pôrode, a súdiac podľa mamičiek v okolí, nezmizne nikdy.

]

Medzi najčastejšie dôvody výjazdov zdravotnej záchrannej služby k deťom patria drobné úrazy, ako sú zlomeniny, pády, úrazy hlavy apod. Potom sú tu aj desivé situácie ako stavy dušnosti (napr. laryngitída) alebo ochorenia s vysokými teplotami, ktoré môžu viesť až k tzv. febrilným kŕčom.

„Pomerne bežné sú bohužiaľ aj obareniny, ku ktorým často vysielame aj vrtuľník.“

– Mgr. David Peřan, DiS., ZZS HMP

Základné princípy prvej pomoci pre jednotlivé vyššie uvedené príklady sa môžeme dočítať v rôznych odborných publikáciách. Každý úraz alebo choroba sa ale od prípadu k prípadu trochu líšia a hlavne – keď to neriešite denne, aj tak informácie skôr zabudnete, a keď sa niečo stane, nedokážem si predstaviť, že by som si listovala v učebnici, čo mám robiť práve teraz. Keď ide o zdravie detí, nehanbite sa hneď volať na linku 155. Nikdy vás neodpálkujú, práve naopak.

155 je najlepšie vytočiť vždy, ak si s ochorením alebo úrazom sami neviete rady

Určiť jednoducho a prehľadne situácie, kedy je 100 % na mieste volať na číslo 155, bohužiaľ nie je možné, pretože v hre je vždy veľa rôznych faktorov. V podstate by ale rodičia mali zavolať vždy, keď sami nevedia, čo si majú s úrazom alebo akútne vzniknutou chorobou počať. Naopak rady, ktoré vygooglite, nemusia byť vždy správne. Na internete totiž často nájdeme namiesto odborných rád skôr domnienky, alebo subjektívne skúsenosti niekoho iného, založené na ojedinelých prípadoch.

Situácie, kedy je určite na mieste vytočiť linku 155:

• závažné úrazy, ako sú zlomeniny dlhých kostí, alebo úrazy so silným krvácaním
• stavy dusenia a dušnosti
• poruchy vedomia, vrátane pádov a úrazov hlavy, kedy nastala strata vedomia

Samotné zavolanie na linku 155 nemusí nutne znamenať výjazd sanitky

Na linke vám v prvom rade poradia, ako ďalej postupovať. Nie vždy hneď posielajú sanitku, často stačí, keď poslúžia ako „priateľ na telefóne“.

Aké informácie je dobré mať pripravené vo chvíli, keď vytáčate 155

1. Presnú adresu (mesto, ulica, číslo domu), vrátane poschodia alebo prístupovej cesty
2. Ku komu voláte pomoc (celé meno a vek)
3. Aké sú jeho aktuálne ťažkosti

Nechajte sa operátorkou viesť a nikdy nezaveste ako prvý!

Čo by ste určite mali vedieť: ak nastane u dieťaťa zástava srdca, je okrem masáže srdca nevyhnutné aj dýchanie

Najskôr vás ukľudním: deje sa to naozaj vzácne.

Dieťa prestane dýchať obvykle v dôsledku nejakého úrazu alebo ochorenia. A na rozdiel od dospelého pacienta, ktorému by ste mali stláčať hrudník, ale dýchať len vtedy, ak ste na to vyškolený (to je aktuálne odporúčanie záchranárov), je potrebné stláčať a dýchať. Bez toho sú totiž následkyu detíoveľa vážnejšie ako u dospelých.

Ak sa v takejto situácii ocitnete, určite ihneď volajte na linku 155 a postupujte podľa rád operátorov, ktorí vám pomôžu situáciu zvládnuť. Nebojte sa, že komunikáciou s operátorom príchod pomoci na miesto akokoľvek zdržujete. Keď operátor zistí Vašu presnú adresu, sanitka je na ceste, nič sa nezdržuje a vy môžete začať pomáhať.

V zásade prebieha resuscitácia detí takto:

• Dieťa položíme na chrbát na tvrdú podložku, najlepšie na zem alebo na stôl.
• Mierne mu podložíme lopatky (napr. zloženou plienkou) tak, aby bola hlava v rovine – teda ani zaklonená, ani bradou na hrudníku.
• Teraz je potrebné vykonať umelé vdychy, kedy dieťaťu svojimi ústami prekryjeme nos aj ústa a vdýchneme objem vzduchu zo svojich úst. Vdych by nemal byť hlboký, stačí, ak sa dieťaťu mierne zdvihne hrudník. Po vykonaní 5 vdychov dieťa skontrolujeme.
• Ak nereaguje a nedýcha, je potrebné začať s oživovaním – vždy 30 stlačení hrudníka a po nich 2 umelé vdychy.
• Stláčanie robíme uprostred hrudníka, medzi prsnými bradavkami, na „tej placatej“ (hrudnej) kosti dvomi prstami (ukazovák a prostredník) alebo dlaňou jednej ruky do 1/3 hĺbky hrudníka dieťaťa. (Nebojte sa, znie to síce zložito, ale nezabúdajte, že po celý čas s vami bude na telefóne operátorka, ktorá vás bude viesť krok za krokom.)
• Takto pokračujeme, kým nedorazí záchranná služba a záchranári Vás vystriedajú „ruky za ruky“, alebo kým nezačne dieťa reagovať – plakať, kričať.

Prevencia platí aj pri úrazoch! Predídete im zabezpečením domácnosti

Ak premýšľate nad tým, či je váš byt pre dieťa bezpečný, skúste tento malý pokus: kľaknite si v každej izbe na všetky 4 a prejdite si byt po kolenách. Možno vás prekvapí, čo všetko má vaše malé dieťa v zornom uhle a predovšetkým v dosahu!

Konkrétne u nás doma týmto testom neprešlo veľa kvetináčov, ktoré stáli priamo na zemi a putovali tak „o poschodie vyššie“. Okrem toho sme tiež starostlivo prebrali spodné police v otvorených knižniciach a odstránili z nich všetko, čo by mohlo byť pre dieťa nebezpečné (alebo čo je nám drahé).

Na čo je dobré dať si pozor, aby bol váš domov pre dieťa čo najbezpečnejší

• Do všetkých elektrických zásuviek v dosahu dieťaťa vložte záslepky. Predlžovačky dajte úplne mimo dosah detí – asi si viete predstaviť, ako fajn sa za ne ťahá a čo sa stane potom.
• Na ostré rohy a hrany nábytku nalepte ochranné lišty.
• Dôkladne skryte všetky lieky, čistiace prostriedky alebo akékoľvek iné nebezpečné látky. (A radšej nikdy neprelievajte čistiace prostriedky alebo chemikálie do PET fliaš od vody a nápojov, ktoré by si dieťa mohlo pomýliť a napiť sa z nich.)
• Ideálne je upratať z dosahu dieťaťa aj bežnú domácu drogériu, ako sú šampóny, sprchové gély, žiletky apod.
• Kým dieťa podrastie, vzdajte sa radšej obrusov na jedálenskom stole. Práve pri obruse totiž hrozí, že ho na seba dieťa stiahne a spolu s ním tiež horúce nápoje alebo jedlo (toto je mimochodom jeden z veľmi častých dôvodov, prečo k deťom vyráža sanitka).
• Zistite si, čo sú zač vaše izbové rastliny a tým jedovatým buď nájdite nový domov, alebo ich umiestnite bezpečne mimo dosah dieťaťa.

V domácej lekárničke stačí mať základné vybavenie

Väčšina drobných úrazov a poranení sa dá zvládnuť so základným vybavením, teda obväzom, náplasťami so sacou vložkou aj na cievke a dezinfekciou.

Pre istotu sa hodí mať doma navyše detské antipyretiká, teda lieky na zníženie horúčky (čapíky alebo sirup), a tiež lieky na alergiu – antihistaminiká vo forme kvapiek, ktoré môžu rýchlo pomôcť pri prejavoch alergie.

Užitočné môžu byť kurzy, vyberajte ale poctivo

Kurzy prvej pomoci pre deti sú skvelou možnosťou, ako si doplniť znalosti a načerpať v oblasti zdravovedy určité sebavedomie. Na internete sa ich dnes dá nájsť množstvo. Pri výbere ale buďte opatrní a dajte prednosť kurzu, ktorý vyučuje profesionál, ktorý má s prvou pomocou reálne skúsenosti.

„Správny kurz by mal viesť zdravotnícky pracovník, ktorý prvej pomoci nielen rozumie, ale má aj praktické skúsenosti s jej poskytovaním.“
– Mgr. David Peřan, DiS., ZZS HMP

Na kurze by ste sa totiž mali dozvedieť nielen teoretické informácie, ale predovšetkým si prvú pomoc vyskúšať v praxi, ideálne aj so simuláciami reálne namaskovaných poranení. Práve praktická časť kurzu je totiž to, čo bude pre vás a vaše dieťa v prípade potreby užitočné.

PS: Veľa užitočných a naozaj relevantných informácií o prvej pomoci nájdete na stránkach Krajiny záchranárov.