Plánovanie dovolenky môže byť príjemnou predohrou, ak máte menšie dieťa. Stačí sa s partneromdohodnúť, kam chcete ísť, čo chcete zažiť, aby to bavilo a tešilo aj vašu ratolesť s ohľadom na jej vek. Ale ak ste rodičom dieťaťa v pubertálnom veku, čaká vás oveľa zložitejšie zvažovanie, ako dovolenku poňať a niektorým z vás môžu napadať rôzne obavy a scenáre:
- „Čo keď z dovolenky nebudeme nič mať? Čo ak tam Adelu budú chytať tie jej nálady a bude aj tak len visieť na mobile?!“
- „Ja to nechápem, Peter bol vždy taký milý chalan a na každý výlet s nami sa tak tešil! A teraz? Nespoznávam ho. Nielenže si zvykám na zmeny jeho výzoru, navyše mi stále častejšie odvráva, alebo sa so mnou nebaví vôbec… Bude to s ním na dovolenke lepšie?”
- „Nie sme zlí rodičia, keď s nami Adela už nechce nikam chodiť a tráviť s nami čas? Skoro akoby sa za nás hanbila… Ale môžeme ju nechať doma samotnú?“
Ak vám napadajú takéto vety, odporúčam sa na dovolenku s vaším puberťákom vopred pripraviť. Prvým krokom, ktorý vám to umožní, je pokúsiť sa porozumieť, čo a prečo sa s ním v období puberty deje a ako sa čo najlepšie postaviť k tejto dôležitej životnej etape. Nové poznatky potom môžete využiť nielen v čase spoločnej dovolenky, ale aj v každodennom živote s vaším milovaným puberťákom. Verím, že sa vám vďaka tomu podarí na dovolenke zažiť spolu príjemný čas, alebo naopak, že sa tento rok spoločnej dovolenky s ním vzdáte bez toho, aby ste mali zlý pocit, a nájdete mu vhodný priestor pre alternatívny program. Uvidíte sami po prečítaní článku.
Čo sa to s tým naším dieťaťom deje?
Väčšina rodičov, ktorí už zažili pubertu svojho dieťaťa, hovorí, že táto fáza života je doslova výzva pre všetkých zúčastnených.
Doterajšie dieťa vzhliadajúce k svojim rodičom sa z ničoho nič fyzicky začne meniť na dospelého. Navyše k vám už nevzhliada, niekedy je drzé, inokedy konfrontačné, potom zase náladové, alebo sa od vás ticho vzďaľuje do svojej izby s mobilom v ruke. Tiež môžete vnímať, že má váš potomok tendenciu sťahovať sa do seba a veľmi potrebuje svoje súkromie (napr. zatvorenú izbu). Chce sa sám rozhodovať, slobodne realizovať svoje priania a venovať sa svojim záujmom.
Toto obdobie je pre vás veľmi náročné, pre dieťa je však ešte náročnejšie… Jeho svet je naraz hore nohami a veľmi vás potrebuje, aby mohlo touto búrlivou životnou etapou prejsť zdravo a bezpečne. Nemusíte sa obávať, že je niečo zle, obviňovať seba alebo druhých zo zlyhania, je to prirodzený prerod dieťaťa v dospelého. Cez pochopenie toho, čo sa v puberte s dieťaťom deje, bude ľahšie život žiť a nie ho musieť “len prežiť“.
Čas pripraviť sa na „odlet z hniezda“
Keď sa rodičom snažím vysvetliť situáciu, hovorím, že obdobie puberty je zásadnou a prelomovou etapou. Vedie k postupnej separácii dieťaťa od jeho rodičov. Jej zmyslom a cieľom je dokázať vystúpiť z detskej role a stať sa samostatným a zodpovedným dospelým, vybaveným do svojho individuálneho života.
Paradoxne všetko, čo je v puberte pre rodičov najťažšie (drzé komentáre, kritickosť, presadzovanie vlastných názorov stoj čo stoj, odmietanie rodičov a ich autority apod.), podľa mojich skúseností obom stranám v oddeľovaní sa od seba a v získavaní samostatnosti pomáha. Cieľom samozrejme nie je pretrhnutie vzájomných väzieb, ale premena a vyrovnávanie vzťahu viac do partnerskej roviny. Dôležité je, aby dieťa od rodičov odchádzalo „nasýtené“ pocitom bezpečia, lásky, so zážitkom zdravých rodinných vzťahov a s adekvátnou dôverou v ľudí a svet okolo.
Zdajú sa vám ako drsňáci? Omyl! Pod obalom sú krehkí
V hlave a tele dospievajúceho prebiehajú náročné a búrlivé zmeny, bez ktorých vývoj nie je možný. Určite ste si všimli, že puberta je časom veľkých fyziologických zmien.
Jeho telu aj mozgu vládnu hormóny, aj v rovine nervovej sústavy prebiehajú zmeny búrlivo. Z toho vyplýva emočná labilita dieťaťa a premenlivosť jeho nálad. Rozširuje sa tiež ich záujem o opačné pohlavie, dospievajúci skúšajú nadväzovať prvé partnerské vzťahy, skúmajú sexualitu a majú prvé zamilované zážitky.
Pod povrchom sú krehkí
Dospievajúci síce navonok pôsobia „drsne“ a „odvážne“, ale pod povrchom sú krehkí: iba hľadajú sami seba, svoju hodnotu a identitu, ich sebavedomie a sebaistota kolíšu. Ako ja hovorím, potrebujú rozvíjať svoj potenciál, spoznávať, v čom sú dobrí, začínajú premýšľať o svojom budúcom zameraní, utvárajú si prvýkrát svoj vlastní svetonázor a svoje hodnoty.
Navonok sú k rodičom kritickí a vymedzujúci sa, často sú názorovo až čiernobieli, ale vnútri sú veľmi ľahko zraniteľní. Vyhnite sa preto napr. kritike alebo zosmiešňovaniu ich vzhľadu, emócií, názorov a prianí. Aj keď proti vám protestujú a prevracajú oči, veľmi potrebujú vašu úctu.
Dospievajúci svoj rešpekt k autorite presúvajú od rodičov k svojim vrstovníkom a k svojim vzorom. Prestáva na nich platiť formálna autorita, prosté príkazy, zákazy a tresty. Vypozorovala som naopak, že majú veľmi dobrú schopnosť autoritu dospelého testovať a preverovať. Aby dospelý ako autorita uspel, očakávajú úprimnú a poctivú komunikáciu, ochotu diskutovať, vzájomný rešpekt, spravodlivosť a vysvetlenie výchovných postupov.
Plánujte spoločne, to je základ šance na úspech
Puberťák vie veľa vecí, čo my dospelí neovládame. Dajte mu priestor pri plánovaní dovolenky! Ako ste si prečítali vyššie, dospievajúci sa s vami potrebuje cítiť oveľa častejšie v rovnocennej komunikačnej pozícii a potrebuje vnímať vaše uznanie toho, čo dokáže a vie. Potrebuje vedieť, že vnímate, čo si praje, o čom sníva, chce vidieť váš záujem o jeho prežívanie, názory a postoje.
Dovolenku ste doteraz určite zvykli plánovať sami a deťom ste len povedali svoje rozhodnutie. Teraz máte možnosť do plánovania zapojiť aj vášho potomka. A to vrelo odporúčam. Môžete si urobiť spoločnú rodinnú poradu o tom, kam by bolo fajn sa tento rok vybrať. Neriešte, ak najskôr prevracia oči, alebo nechce o dovolenke ani počuť. Dajte najavo, že vás jeho názor zaujíma. Chce podnikať výlety na bicykli? Alebo šnorchlovať v mori? Alebo spoznávať zaujímavé miesta? Porozprávajte sa o možnostiach, povedzte aj svoj názor a prianie.
Moja hlavná rada? Venujte pozornosť reakciám potomka, dostatočne sa ho pýtajte a dajte priestor na otázky aj jemu. Navrhujem napríklad rozdeliť si úlohy, kto bude čo plánovať. Váš potomok je na internete ako doma, pozná všetky možné aj nemožné technológie. Skúste využiť jeho schopnosti, za ktoré ho budete môcť oceniť. Požiadajte ho, aby vám pomohol nájsť napríklad výhodné letenky, ubytovanie, informácie o hoteli, o možnostiach výletov… Nechávate tak časť zodpovednosti na ňom a tým mu dávate najavo dôveru.
Navyše ho vtiahnete do deja a vzbudíte jeho záujem aj vďaka možnosti ovplyvniť náplň dovolenky, na ktorú sa bude môcť tešiť.
Chváľte vašu ratolesť za všetko, čo sa mu alebo jej podarilo. Pusťte si v tom fantáziu na špacír. Fotí rád/rada? Nech urobí fotodokumentáciu vašich spoločných zážitkov. Baví ho/ju nejaký šport? Choďte spoločne zháňať potrebné vybavenie, navyše môže vyhľadať recenzie napr. na potápačské vybavenie, trekové topánky apod. Máte doma mladú slečnu, ktorá sa zaujíma o módu? Zoberte ju so sebou na nákupy a nechajte si poradiť, ktorá sukňa k moru vám pristane a je moderná. Inak povedané, buďte hraví.
Dodržujte slovo a neberte si veci osobne
Dospievajúci je veľmi citlivý a vnímavý k tomu, či plníte svoje sľuby, či si stojíte za už vysloveným a či je váš záujem o jeho názory, priania a záujmy úprimný. Toto všetko je nesmierne cenné pre vzájomnú dôveru, dôveru vo vás aj v seba. Ak nie je táto potreba uspokojená, dospievajúci prežíva veľké sklamanie.
Ak nastavíte doma alebo na dovolenke nejaké pravidlá a hranice (a že je to naozaj nutné!), jasne, stručne a úprimne ich vysvetlite. Nebudú fungovať pravidlá a zákazy založené na výroku „jednoducho preto, že som to povedal/a!“. Dospievajúci sa na vás môže hnevať a pokúšať sa mantinely prelomiť. Buďte dôsledný, citlivo stojte za svojím vysvetlením.
Samozrejme aj najlepšie naplánovaná dovolenka môže mať svoje trhliny a šrámy. Nevieme nikdy presne, čo sa puberťákovi môže preháňať hlavou a aké svoje (často pred dospelými utajené) starosti rieši. Žiadnu jeho náladu alebo problém nezľahčujte a nekritizujte. Veľakrát nevieme, čo sa ho dotklo, alebo kde sa vzal jeho smútok či hnev. Má ale vždy svoj dôvod a je to určite oprávnený pocit, aj keď nevieme jeho príčinu.
Hádka cez Messenger s kamarátkou, ťažkosti s láskou, výkyvy hormónov, alebo „len“ niečo, čím ste potomka nechtiac rozčúlili. Problémy a starosti sú pre dieťa rovnako závažné, ako sú vaše problémy pre vás. Odporúčam pokúsiť sa byť viac empatický a menej dávať rady.“. Dajte potomkovi priestor na vyjadrenie, čo ho trápi. Ak sa vám dieťa zverí, je to prejavom veľkej dôvery a je na mieste vaša citlivá a podporujúca reakcia.
Niekedy rodičov zabolí, čo im potomok napr. v návale hnevu povie, bodne ich každá kritika, „ohnanie sa“, odmietnutie. Jediná možnosť, ako to dobre zniesť, je nebrať si to príliš osobne. Preberte to s partnerom, s kamarátkou, uľavte si, postarajte sa o seba a o svoj komfort a potomkovi to nevyčítajte. A keď potom budete v kľude, môžete mu bez výčitiek povedať, že vás niečo zranilo. Je to pre neho dôležitá spätná väzba.
Keď to naozaj nejde, nelámte veci cez koleno
Sú vzťahy také vyostrené, že spoločná dovolenka by len priliala olej do ohňa? Aj to sa môže stať a niekedy je nevyhnutné nelámať situáciu cez koleno a nechcieť „peknú“ spoločnú dovolenku za každú cenu.
Ak sú vzťahy medzi vami vypäté a vaša ratolesť by všetko bojkotovala, môžete sa rozhodnúť, že na nej nebudete trvať. Aj takéto riešenie môže mať svoju pridanú hodnotu a oddelené voľno môže byť po vzájomnej dohode oddychom pre všetkých.
Zásadné je nájsť pre dieťa alternatívny program na čas, keď budete preč. Existuje našťastie rad možností v podobe rôznych táborov, sústredení, alebo iných pobytových aktivít pre deti a dospievajúcich. Tiež môžete požiadať o dohľad nad potomkom inú blízku dospelú osobu.
Keď je potrebná pomoc odborníka
Nechať si poradiť od profesionála nie je hanba. Prečítajte si o dnešných možnostiach
Určite je na mieste naplánovať program a organizáciu času na trvanie vašej dovolenky spoločne s dospievajúcim a povereným dospelým, ktorý za vás dočasne preberie zodpovednosť. Ak potomok nie je dospelý, určite nie je dobrý nápad nechávať ho doma osamote, alebo ho počas vašej neprítomnosti pustiť niekam s vrstovníkmi. Koniec-koncov ste za neho ako rodičia zodpovední aj z hľadiska právneho a určite sa o neho nechcete počas dovolenky stále len obávať.
Pomoc! Chce ísť radšej sám s kamarátmi!
Ak chcete dospievajúcemu umožniť napr. ísť s kamarátmi na chalupu, do kempu, či na nejakú bezpečnú akciu, urobte to v čase, kedy ste doma a v dosahu pre prípadné riešenie problému.
K obdobiu puberty patrí potreba podnikať niečo sám, dostať k tomu od rodičov dôveru, ale zároveň k puberte patrí tajomstvo, potreba experimentovať a púšťať sa do „nedovolených“ vecí.
Dospievajúci potrebuje „skúšať“ byť a žiť po svojom, potrebuje cítiť, že nie je neustále strážený a podozrievaný. Podľa mojich skúseností je bezpečným, vzájomnú dôveru budujúcim spôsobom púšťať dospievajúceho „do sveta“ s vopred dohodnutými pravidlami: vedieť kde, s kým a čo bude podnikať, aké sú pravidlá priebežného kontaktu, poznať jeho najbližších priateľov a byť v prípade potreby v kontakte aj s ich rodičmi. Je tiež na mieste, aby poznal následky, ak sklame vašu dôveru.
Ako sa ako rodič vyrovnať s tým, že s nami už deti nechcú tráviť čas?
Je pochopiteľné, že pre každého rodiča je taká situácia bolestná. Rovnako ako dospievajúci, aj jeho rodič zažíva emočne náročné chvíle. Môže cítiť obavy, strach, smútok, hnev, tiež únavu z večného hľadania, ako najlepšie sa spolu dohodnúť, môže vnímať dospievajúceho ako nevďačného a „neposlušného“.
- „Robím pre neho to najlepšie a on mi to takto opláca?“
- „Dieťa má svojich rodičov ctiť! Keby som sa takto správal/a v puberte ja, to by mi rodičia dali…“
- „Tak sa snažím k nej priblížiť, ale ona ma iba odstrkuje…“
To všetko sú veľmi citlivé témy, o ktorých by som mohla napísať kľudne aj niekoľko ďalších článkov. V tomto článku je ale najdôležitejším posolstvom to, že dospievajúci potrebujú, aby s nimi rodičia obdobím puberty trpezlivo prešli a prijali ich správanie ako sprievodný jav dôležitých vývojových zmien. Skúste si spomenúť na vlastné úlety, keď ste boli v ich veku.
Dnes je navyše doba oveľa uvoľnenejšia a to sa týka aj výchovy. Každodenný nápor pochádzajúci zo sociálnych médií, obrovské množstvo informácií, podnetov, rizík, zrýchlená doba, to všetko kladie na deti a dospievajúcich vysoké požiadavky. Zároveň nie je možné ich od tohto sveta izolovať. Môžete len veriť v dieťa samotné, v jasne nastavené hranice a v to, že ste im v rámci výchovy a vzťahu dali a dávate dostatočné množstvo inšpirácie, vzorov a informácií a že ich máte v prvom rade radi.
Ak máte pocit, že sa vám situácia vymyká spod kontroly, ak je už toho na vás alebo na vaše dieťa veľa, neváhajte si povedať o odbornú podporu v podobe rodinného poradenstva či rodinnej terapie. Nie je znakom slabosti nechať si pomôcť, naopak, je to prejav zodpovedného postoja k prirodzenej vývojovej kríze a otvorenosti k získaniu nových pohľadov.
-Mgr. Irena Pokorná, špeciálny pedagóg a psychoterapeut
