Čím viac detí máme okolo seba, tým menej verím na zaručené návody. Jediný recept na deti je podľa mňa vnímať a snažiť sa ich chápať. S rozrastajúcou sa rodinou je to ale čoraz ťažšie – mať pochopenie pre každého, aj keď sú ich potreby možno v protiklade. Tak je to podľa mňa už od začiatku tehotenstva s každým novým bábätkom.
S prípravou sa môže začať pokojne hneď po oznámení radostnej správy. My sme pomoc hľadali v literatúre a skúsenostiach rodín, ktoré nám pripadajú šťastné. Nasledujúce tipy sú tak mozaikou našich skúseností, prevzatých rád a múdrostí z kníh, predovšetkým: Aha! Rodičovstvo – Súrodenci.
Mami, prečo ti rastie brucho?
Medzi našimi deťmi je len dvojročný rozdiel, a tak bol starší spočiatku dosť malý. Aj s batoľatami sa ale dá rozprávať, a tak sme postupne do prípravy vložili nasledujúce aktivity.
1. Knižky
Na trhu je ich dosť pre rôzne vekové kategórie. U nás najviac frčala “Mamička má bábätko” od nakladateľstva Svojtka&co. Po prvé preto, že rozpráva príbeh odjazdu k pôrodu očami dieťaťa tak, ako to potom reálne zažije (napr. že ho budú strážiť starí rodičia) a tiež preto, že je interaktívna a je v nej aj veľké pohyblivé červené auto :-)
Kúpte knihu z druhej ruky a upravte si ju na mieru. Prelepte tváre vašimi fotkami, upravte v texte mená… Alebo si napíšte vlastnú, ak budete napríklad rodiť doma, ambulantne, chcete vysvetliť dlhšiu rekonvalescenciu po plánovanom cisárskom atď. Čím viac to bude “vaše”, tým menej potom malý človek bude prekvapený pri akcii.
„Keď sa blíži príchod bábätka, je nutné nepodceniť prípravu. Rodičia sa na bábätko tešia, všetci o tom hovoria a dieťa, ktoré žije iba teraz a tu, nechápe, čo sa deje, čo sa bude diať. Tejto situácii nerozumie, nedokáže si to predstaviť, je zmätené. Aj keď prejavuje obdobné nadšenie ako rodičia, môže to byť len nápodoba a snaha nevybočiť a zavďačiť sa rodičom. Dieťa stráca pocit bezpečia, stráca kontrolu nad situáciou. Je preto nutné s ním hovoriť, listovať si knižky o príchode súrodencov, jeho bábätkovské fotografie… Verím, že každá mamička sa snaží príchod mladšieho súrodenca dieťaťu všemožne uľahčiť a robí to unikátne a individuálne podľa potrieb svojho dieťaťa.“ – Jana Růžičková, psychoterapeut
2. Staré fotky
Pozrite si so staršími deťmi ich fotky z pôrodnice, z tehotenstva. Povedzte im ich pôrodné príbehy, akú ste mali radosť z ich príchodu, ako prichádzali návštevy… Môžete sa tak pekne pripraviť aj na priebeh šestonedelia.
3. Súrodenecké rozprávky
Rozprávate deťom vlastné rozprávky? Začnite do nich zahŕňať aj novú sestričku alebo bračeka. Môžu to byť jednoduché situácie z ihriska alebo vychádzky do lesa. Účelom je človiečika navnadiť na všetky nové možnosti, ktoré súrodenec prinesie.
4. Spoločná návšteva ultrazvuku a bruškohovory
Už v priebehu tehotenstva sme začali s manželom hovoriť zvýšeným hlasom “za bračeka” a chalani sa tak spolu mohli rozprávať. Pokračujeme v tom dodnes a má to úspech aj v iných rodinách. Už sa ale tešíme, keď mladší začne konečne poriadne rozprávať sám.
Pochopenie pre súrodenca sa dá trénovať bruškohovormi alebo popisom pohybov dieťaťa v bruchu. Vety ako “Bračekovi sa teraz asi veľmi páčilo, ako si spieval, cítila som kopanie” alebo “Sestra má v bruchu štikútku, možno z toho, ako sa tam smiala, že ťa zase počuje” môžu súrodenca priblížiť ešte pred narodením.
5. Všetko na rovinu
S tehotenstvom prirodzene môžu prísť aj otázky “ako sa to vlastne stalo” alebo “ako sa to bábätko dostane z brucha”. Aj keď sme možno ovplyvnení prevzatým ostychom z rodiny, verím, že úprimnosť a fakty sú najdôležitejšie. A že keď sa niekto pýta, je pripravený počuť odpoveď. Snažíme sa hovoriť stručne, používať faktické označenia, neuhýbať pohľadom, neuškierať sa… Praxou sa to zlepšuje. :-)
6. Pozor na veľmi časté stráženie
Autori projektu Aha!Parenting varujú pred “tréningom” strážením rôznymi ľuďmi. Nezvykajte dieťa na separáciu tým, že ho budete často nechávať s cudzími ľuďmi. To ho len traumatizuje – takto schopnosť väzby nefunguje. Cieľom je vytvoriť vzťah s jedným človekom, ktorému bude dôverovať a ktorý ho dokáže upokojiť v čase vašej neprítomnosti. Pre mňa je dôležité, aby daný človek vedel staršieho pritúliť, prijať jeho plač, bol empatický – a dopad odlúčenia sa tak znížil na minimum. K babičke, ktorá dieťa nechá zaspávať samotné s plačom, by som ho nedala.
7. Čo najviac kvalitného času s mamou a žiadne veľké zmeny
Užiť si čas s mamou, aby mal z čoho čerpať, keď potom prídu ťažšie dni. A nepristupovať k veľkým zmenám – nová izbička, sťahovanie, odobratie cumlíka alebo iné, pre dieťa ťažké zmeny sme sa snažili s blížiacim sa pôrodom nerobiť. Jedinou výnimkou bolo odstavenie od dojčenia v 7. mesiaci, ktoré som nakoniec urobila radšej skôr, aby ho nemal syn spojené priamo s narodením bračeka.
Blížiaca sa pôrodnica a možno prvá väčšia separácia
Ku koncu tehotenstva už stúpala nervozita, ale aj posledné prípravy. Aj keď som plánovala ambulantný pôrod, teda skorý návrat z pôrodnice, boli sme pripravení aj na variant plného pobytu. Čo pomohlo?
Batôžtek k babičke – dieťa si ho samo zbalí, a tak má pri vlastnoručne vybraných veciach aspoň nejaký pocit kontroly nad neznámou situáciou.
Mať čo najviac na výber – pocit kontroly nad vlastným životom je myslím dôležitý pre každého, a tak sa ho snažíme dať dieťaťu v takej miere, ako je to možné. Deti si tak môžu vybrať napríklad z ponúkaných variantov, kto ich bude strážiť, ako to bude prebiehať, kde budú tráviť spoločný čas alebo napríklad aj ako by si priali prežiť prvé stretnutie s bábätkom.
Zaspávanie – deti nenechávame zaspávať samotné, a tak pre nás bolo dôležité nájsť cestu, ako zaspať aj inde a s niekým iným. Pomohol plyšák na zaspávanie a hlavne zaspávanie s bezdrôtovými slúchadlami.
Zaspávanie so slúchadlami sa nám hodí dodnes. Aj keď vedľa na posteli mladší bráško ešte mrkná, starší je schopný s nami v pohode zaspať. Môžeme tak byť všetci spolu a nikto sa necíti odstrčený.
Psychoterapeut radí:
Keď mamička odchádza do pôrodnice, dieťa sa môže cítiť opustené. A potom už je všetko inak. Dieťa, ktoré malo všetku starostlivosť a lásku, je zosadené z pomyselného trónu. Má teda tendenciu očakávať a požadovať rovnakú pozornosť ako doteraz. To však nie je možné. Každé dieťa si prejde pri narodení súrodenca fázou trúchlenia, fázou, kedy sa musí postupne zmieriť s tým, že situácia sa zmenila. Sú ale nástroje, ktorými sa dá toto trúchlenie zmierniť:
Čas len pre dieťa – je vhodné, aby si ocko a hlavne mamička našli pre dieťa špeciálny čas. Môže to byť pravidelne, keď bábätko spí, alebo keď ho stráži niekto iný. Môžu spoločne niečo podniknúť, niečo zažiť, či sa len v pokoji pohrať, porozprávať. Nezabúdajte na fyzický kontakt. Maznanie, šteklenie a ďalšie aktivity vyžadujúce spoločný fyzický kontakt dieťa upokojujú a prinášajú väčší pocit bezpečia.
Zapojenie do starostlivosti o bábätko – povzbudzujte dieťa k pomoci pri starostlivosti o bábätko. Keď ten šikovný braček či sestrička podajú plienku či natrú bábätko bruško, bude mať viac situácií pod kontrolou. A keď sa dieťa stáva aktívnym a samo si tú aktivitu vyberie, máte vyhrané.
– Jana Růžičková, psychoterapeut
Veľké stretnutia
Prišiel deň D a konečne sa stretnú! Či už je to doma alebo si pre súrodenca príde starší do pôrodnice, osvedčilo sa nám:
Darček od bábätka – chlapci si navzájom vymenili pri prvom stretnutí darčeky. K tomu sa ešte po 14 mesiacoch vraciame, tereňák od brata urobil dojem. :-)
Mamina náruč je pri vítaní voľná pre staršieho – snažili sme sa znížiť žiarlivosť na minimum. Času na zoznámenie s bábätkom bude veľa aj potom, ale tento moment je o znovu stretnutí nás dvoch.
Predstavenie veľkého brata – každého staršieho súrodenca je dobré bábätku “predstaviť”. Môžeme vymenovať, čo na nich máme radi, čo ich baví a čo raz môžu bábätko naučiť.
List pre rodinu – žiadosť prarodičom a ďalším návštevám o tom, čo by ste chceli alebo nechceli pri prvom stretnutí.
Ako taký list môže vyzerať? Napríklad takto:
Milá rodina, príchod B sa blíži a my by sme vás chceli poprosiť prvýkrát o pomoc s dvomi deťmi. Chceme znížiť žiarlenie súrodencov na minimum a úlohu v tom hrá aj vaša prvá návšteva.
1. Keď prídete, skúste sa prosím najskôr venovať A. Bude nadšený, že vás uvidí, a vďačný za plnú pozornosť (od nás už jej toľko mať nebude). Až keď s ním strávite trochu času, požiadajte ho, či by vám predstavil B.
2. Je dosť možné, že prvé pocity A budú zmiešané. Nezľaknite sa, keby na otázku “ako sa ti páči braček?” odpovedal niečo nečakané. Akúkoľvek čudnú odpoveď hoďte za hlavu – asi bude chcieť aj tak hovoriť len o autách.
3. Aj pre nás je už teraz ťažké nepozerať na A ako na “veľkého chlapca” – ale v skutočnosti nie je. Skúste na to myslieť. Možno by teraz chcel byť malý ako B.
4. Všetko máme a snažíme sa mať doma málo vecí. Ak by ste neodolali a veľmi chceli niečo priniesť, môžete zobrať maličkosť pre A, ktorú si rozbalí a pohrá sa s ňou, keď sa budete môcť konečne kochať bábätkom.
Ďakujeme! Veľmi si ceníme, že tu pre nás všetci ste. Máme vás radi a tešíme sa na vás, už čoskoro 4/5/6…
Už sme všetci doma
Bondig, teda kontakt koža na kožu, nefunguje len s matkou po pôrode. “Experti na bonding tvrdia, že hlavičky bábätiek produkujú feromóny, ktoré keď vdychujeme, zamilujeme sa a začíname sa cítiť ochrancom.
Čím viac sa bude staršie dieťa maznať s novým súrodencom, tým skôr medzi nimi vznikne lepší vzťah” píšu autori Aha! Rodičovstvo.
Špeciálny čas. Každý deň sa snažíme mať s každým z detí aspoň 20 minút len s jedným rodičom a plnou pozornosťou – bez telefónu alebo spiaceho brata nablízku a čisto v detskej réžii.
Očakávať kroky späť. Je normálne, že starší sa možno na chvíľku vráti vo vývoji. Pomáha mi brať to ako test dôvery a kvality nášho vzťahu. “Dovoľte mu byť bábätkom tak veľmi, ako si praje, bez pocitov hanby a viny. Doprajte mu veľa lásky a pozornosti navyše.”
Na dosah. Veľmi u nás fungovala možnosť mať bábätko stále nablízku – na zemi alebo v nízkej kolíske.
Podpora empatie. Je myslím kľúčová vo všetkých fázach. “Asi sa mu páči, keď…”, “toto ho možno bolelo”, “teraz potrebuje pomojkať…”. Čím viac sme na začiatku pomáhali staršiemu rozoznať reakcie mladšieho, tým viac ich potom chápal sám a je na ne potom schopný aj adekvátne odpovedať.
Neodpojiť sa. Občas je to fuška, hlavne s hormonálnym koktailom v krvi. Ale končím tým, čo je v mojich očiach najdôležitejšie. Nestratiť napojenie na staršie dieťa. Maznať sa, zostať aspoň hlasom “v spojení” napríklad aj pri dojčení alebo kŕmení menšieho. A pripraviť sa doma na prijatie všetkých emócií. Nechať ho pri sebe v náruči plakať tak dlho, ako len potrebuje a kým sám neprestane. Vďaka tomu získa okrem súrodenca aj istotu, že ho súrodenec nepripravil o to najdôležitejšie.
„Aj keď narodenie mladšieho súrodenca môže byť do istej miery pre dieťa frustrujúce, určitá miera frustrácie je v živote pre každého z nás užitočná. Ak dieťa túto situáciu zvládne, posilní ho to a posunie dalej.“ – Jana Růžičková, psychoterapeut
Tipy od psychoterapeuta, ako v ďalšom období pracovať so súrodeneckou problematikou:
Spravodlivosť nadovšetko – odporúčam všetko rozdeľovať pol na pol s čo najväčšou presnosťou. Keď niečo nejde rozdeliť, radšej to nedávať ani jednému dieťaťu. Deti si tiež veľmi strážia počty darčekov pod stromčekom apod.
Mamičkin obľúbenec – deti sú na to citlivé a to, že budete mať viac v obľube druhého súrodenca, môže ohroziť ich psychický a citový vývoj. Je to niekedy ťažké, ale odporúčam všetkým rodičom si tieto veci strážiť, premýšľať o nich a naučiť sa rozumieť svojim citom a vedieť ich pestovať. Vídam to vo svojom okolí a vo svojej psychologickej praxi sa často stretávam s dospelými klientmi, na ktorých menej lásky zanechalo veľké rany.
