Práve čítate

Rola babičiek vo výchove detí – ako nájsť spoločnú reč a čo najviac vyťažiť zo spoločného času

3614  
Zdieľať: 

Rola babičiek vo výchove detí – ako nájsť spoločnú reč a čo najviac vyťažiť zo spoločného času

Keď si spomenieme na svoje detstvo, väčšine z nás sa vybavia chvíle strávené s babičkou či dedom. Bývajú to zážitky plné nehy, radosti, maximálnej starostlivosti a bezstarostnosti. Keď mám tú možnosť pozorovať prarodičov so svojimi vnúčatami, cítim všadeprítomnú lásku a som dojatá. Prečo sú tieto medzigeneračné vzťahy také výnimočné?

16. 2. 2021 5 min. čítania Jana Růžičková
Rola babičiek vo výchove detí – ako nájsť spoločnú reč a čo najviac vyťažiť zo spoločného času

Historicky, kultúrne a možno aj geneticky máme zakódovanú dôležitosť týchto vzťahov. Keď ešte žili rodiny pospolu, bola starostlivosť prarodičov o vnúčatá nutnosťou a obojstranným benefitom. Spomeňte si napríklad na Babičku od Boženy Němcovej. Tieto vzťahy však ani vtedy neboli bez poškvrny. Dochádzalo ku konfliktom medzi rodičmi a prarodičmi ohľadom výchovy a prístupu k deťom. A tak to je často aj dnes. :-)

Prarodičia s deťmi trávia čas hlavne v predškolskom veku

Podľa českých aj zahraničných výskumov sa prarodičia venujú svojim vnúčatám hlavne do veku 5 rokov. Rodičia často potrebujú deti postrážiť, priviezť zo škôlky a odviezť na krúžok.

Zo spoločného času ťažia nielen deti

Svetovo uznávaný detský psychológ Zdeněk Matějček prehlásil, že „Nedovoliť prarodičom rozmaznávať vnúčatá je ochudobnením citového vývoja dieťaťa a týraním prarodiča“.

S týmto prehlásením úplne súhlasím. Deti určite veľa získavajú kontaktom so svojimi starými rodičmi. Je ale preukázané, že prarodičia z takéhoto vzťahu ťažia ešte viac. Odporúčam preto nebrániť týmto kontaktom, aj keď to pre nás rodičov môže byť veľakrát komplikované. Babičky niekedy majú tendenciu hovoriť do výchovy či prehnane rozmaznávať svoje vnúčatá. Ako týmto konfliktom medzi rodičmi a prarodičmi predchádzať si povieme až o chvíľku.

5 dôvodov, prečo sú babičky a dedovia pre naše deti takí dôležití

Určite sami nájdete veľa odpovedí na otázku, prečo sú prarodičia v živote detí dôležitými osobami. Ja by som medzi tie najpodstatnejšie zaradila nasledujúce.

1. Rozširovanie sociálnych zručností a skúseností

Prarodičia môžu byť prvými ďalšími osobami, s ktorými sa naše deti stretnú v priebehu ich života. Vďaka nim sa deťom rozširujú obzory, stretávajú sa s rôznymi výchovnými prístupmi, rozdielnymi pravidlami a inými domácnosťami a odlišnými spôsobmi komunikácie. Deti tým získavajú väčšiu pružnosť a flexibilitu pre ďalší vývoj. Sú tak odolnejšie a lepšie sa prispôsobujú novým situáciám. My psychológovia tomu hovoríme, že ľahšie vrastajú do spoločnosti.

2. Starostlivosť, láska a pochopenie

U prarodičov deti často nachádzajú veľkú trpezlivosť, pokoj, podporu. Babičky a dedovia sa nikam neponáhľajú, nechajú dieťa sa pohrať, čítajú rozprávky až do úplného zaspania dieťaťa, uvaria presne to, na čo má dieťa chuť. Fandia svojmu vnúčatku vo všetkých ohľadoch, sú pozornými poslucháčmi a dokážu dobre poradiť.

3. Pokojný prístav v období konfliktov medzi rodičmi

V situáciách, kedy to doma neklape, rodičia sa hádajú alebo dokonca rozvádzajú, je pre dieťa úľavou byť u babičky a u deda. Tu si oddýchne, príde na iné myšlienky, zažije niečo pekné a tiež tu má priestor podeliť sa o svoje obavy a strachy napríklad z opustenia jedným rodičom. Prarodičia sa v týchto situáciách stávajú radcami a „detskými psychológmi“.

4. Lepšie pochopenie staroby

Keď si dieťa vybuduje kvalitný vzťah so svojimi prarodičmi, je vnímavejšie k ťažkostiam v starobe, rastie jeho empatia a tolerancia k starším. Podľa jednej belgickej štúdie deti, ktoré majú dobré vzťahy so svojimi starými rodičmi, sú potom tolerantnejšie a zdvorilejšie k starším ľuďom.

5. Odovzdávanie bohatých životných a morálnych skúseností

Prarodičia dokážu často krásne rozprávať a sú radi za pozorných poslucháčov. Rozprávajú historky zo svojho detstva, ale dokážu dieťaťu sprostredkovať ešte staršiu rodinnú históriu. Dieťa potom prirodzene pochopí príbeh svojej unikátnej rodiny a jeho miesto v nej. Zároveň sú prarodičia morálnymi radcami a vzormi.

A prečo svoje vnúčatá potrebujú vaši rodičia?

Už sme to nahryzli v úvode – keď deti trávia čas s babičkou a dedom, prinášajú im tak hneď niekoľko dôležitých vecí do života. Pomáhajú im udržať si aktivitu, poskytujú im blahodarne pôsobiaci fyzický kontakt.

Rozvíjanie a udržiavanie kognitívnych funkcií

Niekoľko nezávislých štúdií preukázalo súvislosť medzi kontaktom prarodičov s deťmi a zlepšením kognitívnych funkcií, znižovaním miery demencie a predĺžením dĺžky života. Jednoducho povedané, ak babičky a dedovia trávia čas so svojimi vnúčatami, ich myseľ je bystrejšia, majú lepšie komunikačné schopnosti, pamäť, viac energie do života a dožívajú sa vyššieho veku. Zo štúdií však ešte vyplýva, že je dôležité množstvo stráveného času. Tu však neplatí rovnica čím viac, tým lepšie. Z výskumov je zrejmé, že cca 1 – 2 dni strávené s vnúčatami majú väčší efekt ako každodenný kontakt. Ten zvyšuje stres a znižuje výkonnosť seniora. Nie je teda dobré, keď sa z prarodičov stávajú „rodičia“. Nesvedčí im príliš veľká zodpovednosť za deti a veľká časová záťaž. Predsa len už nemajú toľko vitality a energie.

Fyzický kontakt

Okrem komunikácie a emočných vzťahov je pre staršie generácie dôležitý fyzický kontakt. Určite ste si sami všimli, že so zvyšujúcim sa vekom sa nás ľudia menej dotýkajú. Je to bohužiaľ tvrdá realita. Deti sú bezprostredné, potrebujú fyzický kontakt a úplne bez zábran ho svojim prarodičom poskytujú. Má to tak byť a babičky a dedovia z tohto kontaktu veľmi ťažia. Fyzický kontakt totiž znižuje mieru stresu, navodzuje vnútornú pohodu a emočnú spokojnosť človeka.

Rady, ako bez úrazu preplávať vzťahmi medzi rodičmi a prarodičmi

Od klientov často počúvam o tom, že sa im nedarí nájsť balans v medzigeneračných vzťahoch. Rôzne vekové kategórie majú rôzne očakávania, iný prístup. Často stačí ale málo a dospejeme k tomu, že nejde o neriešiteľné problémy.

Nestaranie sa, tolerancia a rešpekt. Prarodič by mal byť diplomat a nestarať sa príliš do výchovného prístupu rodičov. Vídam to pomerne často a jedno z toho jasne vyplýva – prarodičia aj tak prístup rodičov nezmenia. Tiež je vhodné nekritizovať partnerov, domácnosť apod. Platí to ale pochopiteľne aj pre druhú stranu. Mamičku vždy poteší skôr pochvala, že toto zvláda či robí dobre a že jej dieťa je šikovné.

Horšie sa potom reaguje na opačnú situáciu, teda kritiku, že málo dieťa oblieka alebo že dieťa nie je zdvorilé. Toto je azda najväčšie a najčastejšie úskalie, ktoré vedie k množstvu konfliktov. Pýta si to veľkú diplomaciu a múdrosť všetkých zúčastnených.

Hľadajte pozitíva a vyvarujte sa nevyžiadaných rád

Ja osobne odporúčam zamerať sa skôr na to, čo je dobré, čo funguje, ako naopak. Daný človek to často vie sám, ale nevie, ako z toho von. A nevyžiadaná rada je podľa mňa žiadna rada.

Na oboch stranách je vhodné nastaviť pravidlá. Povedať si bez emócií, čo je pre vás dôležité a o čo prosíte druhú stranu. Pochopiteľne, tých pravidiel nesmie byť veľa, aby ste sa v nich nestratili.

„Keď sa nám narodil syn, trvalo skoro rok, kým sme sa s babičkou pochopili. Ona mala potrebu nám za každú cenu odovzdať svoj prístup a kritizovala ten môj. Moje pravidlá „tajne“ nedodržiavala… a mňa toto správanie privádzalo doslova do šialenstva. Potom som jej už ani nechcela syna zveriť. Po čase sme sa ale otvorene porozprávali a ľady sa prelomili. Teraz sa vzájomne rešpektujeme a aj ja dávam babičke voľnú ruku a oveľa viac dôvery. Veď tiež chce pre svoje vnúča len to najlepšie. :-) Som rada, že sme k tomu dospeli, pretože keď vidím, ako sú ona aj jej vnuk spokojní a koľko im spoločne strávený čas prináša, úplne ma to dojíma.“ – Martina K.

role babiček ve výchově

Mamičky sa často sťažujú, že babičky deťom všetko dovolia, dávajú im príliš veľa sladkostí a všetko za ne robia. Nie všetko sa dá zmeniť, ale dajú sa pozmeniť niektoré čiastočné rozpory. Je to ale o spoločnej diskusii. Nefunguje, keď mamička povie: „ja si neprajem, aby…“ Lepšie je povedať: „Trápi ma, keď Anička je u vás veľa sladkostí, bolí ju potom bruško a je hyperaktívna. Máte nápad, ako to vyriešiť a nájsť nejaký kompromis?

A čo by som vám odporučila na záver? Podporujte vzťahy medzi deťmi a prarodičmi, ak to je možné. Keď pochopíte, čo vám všetkým prinášajú, budete sa z nich radovať a užívať si ich výhody. Nie každý má to šťastie!

Mgr. Jana Růžičková, psychológ pracujúci s deťmi aj dospelými, terapeut
www.psychologruzickova.com

Čítajte tiež

„Mami, ja chcem psa!“ – ako sa popasovať s týmto detským prianím?
„Mami, ja chcem psa!“ – ako …1309
Naše dieťa nechce do škôlky! Ako prekonať krízu?
Naše dieťa nechce do škôlky! Ako prekona…2518
Ako a prečo sa (ne)pýtať žien, kedy budú mať deti
Ako a prečo sa (ne)pýtať žien, kedy budú…7682
ďalšie články