Milujem knihy, ale zároveň ctím ekológiu a udržateľnosť. Ako to skĺbiť?

Hrdo sa priznávam. Patrím medzi knihomoľov! Síce si nevediem štatistiky, koľko kníh za rok prečítam, ale lásku ku knihám a čítaniu mám v génoch. A teraz myslím knihy tlačené, ktorých sa dá dotknúť, listovať v nich a cítiť stránky medzi prstami, pohladiť im chrbát, privoňať si k nim. Rada z nich aj utieram prach, keď už mám na nočnom stolíku z kníh vystavaný vysoký komín.

O udržateľnosti môjho čítania začínam premýšľať už pri nákupe. Aj tu podľa mňa platí „dvakrát meraj a raz rež“. Kedysi som knihy nakupovala úplne bezhlavo, dnes sa snažím kupovať len tie knihy, ktoré chcem naozaj vlastniť. A keď chcem čítať udržateľnejšie, myslím nielen na samotné knižky, ale aj na ich vydavateľov. Čím bližšie k zdroju, teda najlepšie priamo k vydavateľovi, knižky nakúpim, ak sa to dá, tým férovejšie peniaze za ne dostanú.

Prírodu, samozrejme, najmenej zaťaží, keď sa človek preorientuje na e-knihy alebo na ich audio verziu, ale ako som písala na úvod, podľa mňa na tlačenú knižku jednoducho nič nemá.

Skvelou alternatívou je verejná knižnica

Je veľa kníh, ktoré si chcem len prečítať alebo prelistovať. Po tie si chodím do knižnice.

V Národnej knižnici v pražskom Klementíne je čitateľským bonusom aj baroková študovňa, kde si nielen čítam, ale tiež sa kochám. Patrí totiž nielen k najkrajším knižniciam našich susedov, ale je aj skvostom svetového knihovníctva. Perly medzi knižnicami však nie sú len v českom hlavnom meste. Na Slovensku určite patrí medzi najkrajšie interiérové knižnice Aponyiovská knižnica v kaštieli Oponice v okrese Topoľčany, pritom po druhej svetovej vojne tu bolo namiesto kníh uskladnené obilie, a unikátna je aj knižnica so zväčša vedeckou literatúrou zo 16. – 20. storočia v kaštieli Betliar neďaleko Rožňavy.  Krásna knižnica je napríklad aj v Hradci Králové, kde vznikla revitalizáciou práčovne postavenej v roku 1908. Zaujímavú vedeckú knižnicu má zase Liberec, kde vyrástla na mieste bývalej synagógy. Knižničná sieť je na Slovensku aj v Česku hustá a obe krajiny môžeme byť na to pyšné.

Susedské zdieľanie

Tiež nikde nie je písané, že kúpená kniha sa nemôže stať putovnou.

Poznám dom, kde funguje susedské požičiavanie kníh a ja aj sama si vo veľkom požičiavam knihy so svojimi priateľmi. To má ďalšiu výhodu – ušetrím, pretože si nemusím každú knihu, ktorá ma nadchne, hneď kupovať, keď už ju niekto v okolí má.

Ako naložiť s knihami, ktoré už naozaj nechcete?

Aj napriek tomu, že sa snažím nad počtom kníh premýšľať, kupujem si ich veľa. A ani tá najzázračnejšia knižnica sa nedá nafukovať donekonečna.

Občas se musím s těžkým srdcem s nějakým výtiskem rozloučit. Naštěstí přibývá možností, jak s vytříděnými knihami důstojně naložit. Tady jsou 3 základní tipy:

1. Knižná búdka, teda verejná knižnička

Knižná búdka je jedným z najnovších spôsobov, ako knihu poslať ďalej. Stačí ju odložiť na miesto na to určené, odkiaľ si ju môže zdarma odniesť niekto ďalší. Verejných knižničiek (napríklad aj na staniciach, v parkoch, na námestiach) neustále pribúda, budujú ich samotné knižnice, mestá alebo aj sami čitatelia. Či má vaše mesto vlastnú Knižnú búdku, skúste preveriť na webstránkach mesta alebo na sociálnych sieťach. Navyše, ak u vás takýto verejný bibliobox nie je , môžete sa do jeho vybudovania pustiť sami! Základným pravidlom Knižných búdok je, že požičanú knihu vrátime, alebo vymeníme za iný kus, ktorý by mohol potešiť ďalšieho čitateľa.

2. Antikvariáty, Burza kníh alebo Čarovná polička

Okrem tradičných „kamenných“ antikvariátov, prípadne dobročinných obchodov, môžete knihu ponúknuť na predaj napríklad na Facebooku v rámci rôznych skupín. Osobne mám v rámci Slovenska dobrú skúsenosť s Čarovnou poličkou alebo Burzou kníh NONSTOP.  Sú to online trhoviská, kde je možné dať prečítané knihy ďalej do obehu a dostať za ne aj nejaké to euro. Sama som tu zohnala knihu svojho detstva od Jaroslava Foglara, ktorú som chcela dať prečítať synovi, ale aj som tu predala knižky, ktoré som si už nechcela druhýkrát prečítať alebo už neboli pre mňa aktuálne. V oboch skupinách komunikujete s predávajúcim alebo kupujúcim priamo vy, do vášho „obchodu“ nikto nevstupuje, ale členovia oboch skupín zdieľajú medzi sebou informácie o nezodpovedných predajcoch, nakupujúcich, tak si viete preveriť hodnovernosť vášho potenciálneho „obchodného partnera“.

3. Tam, kde kniha urobí radosť

Ak viem o niekom, komu knižka z mojej knižnice urobí radosť, pekne mu ju zabalím pod stromček, k sviatku alebo napríklad len tak. Ak už vaše deti vyrástli, rozprávkové knižky môžu potešiť deti v rodinách, kde nemajú dosť peňazí aj na knižky, alebo niekde v škôlke či detskom domove.

A posledná možnosť? Triedený odpad

Pred dvanástimi rokmi sa v Google pokúsili spočítať, koľko je na svete kníh. Dospeli vtedy k takmer 130 miliónom.

Aj na Slovensku vyjde niekoľko tisíc knižných titulov ročne.. Je potrebné prehryznúť fakt, že sú knihy, ktoré už nikto nechce. Sú odsúdené iba tak na pomalú skazu a plesnivenie, a to si nezaslúžia. Pre tie platia podľa Ekologického institutu Veronica pravidlá na triedenie odpadu. Knihy patria buď do výkupne papiera alebo do modrého kontajnera po tom, čo z nich odstránite plastové a laminátové časti, aj tvrdú väzbu. A ako som sa kedysi poučila v knižke japonskej expertky na upratovanie Marie Kondo, kým sa s knihou rozlúčim, pekne jej poďakujem za to, ako dobre mi slúžila.

A na záver tu mám jeden tip pre kutilov. Raz som si na internete hľadala rôzne nápady a vychytávky, čo s nepotrebnými knihami. Vyzerá to bláznivo, ale sú kutilovia, čo si z kníh bez problémov postavia stolček, podstavec pod kvetináč, kresielko aj poličku. Našla som tiež manželskú posteľ z kníh alebo pekný luster. Ak sa do toho chcete pustiť, veľa inšpirácie nájdete napríklad na Pintereste.

Udržateľnosť v Tchibo

Nesieme zodpovednosť za svet, v ktorom žijeme nielen dnes, ale chceme v ňom žiť aj zajtra. Mrknite sa na naše kroky smerujúce k udržateľnosti.

Viac informácií