Kým my dospelí si uvedomujeme, že by sme mali piť, deti v zápale hry často na tekutiny zabudnú. Malý organizmus je však oveľa náchylnejší na dehydratáciu, ktorá sa prejavuje plačlivosťou, mrnčaním, ale môže skončiť aj vysokými teplotami a kolapsom.
Lenže čo máte robiť, keď si dieťa postaví hlavu a odmieta tekutiny? Alebo chce len džús a limonády? A ako je to s dojčenskou vodou? Ohľadom pitného režimu detí koluje toľko otázok, že z toho nejednu mamu rozbolí hlava. Pozrite sa so mnou na to, ako som riešila pitný režim u detí ja.
Ako na prvé dúšky
Najmenším bábätkám zaistí dostatočný príjem tekutín mlieko. Inak to môže byť v prípade horúčky, hnačiek alebo extrémnych horúčav. V týchto prípadoch sa obráťte na lekára, ktorý vám poradí.
Tekutiny by sme mali určite pridávať v období zavádzania príkrmov. Staršiemu synovi som začala dávať ochutnávať rôzne potraviny na konci piateho mesiaca. Vtedy som k jedlu ponúkala po lyžičkách dojčenskú vodu alebo čaj pre bábätká. Pre lepšie trávenie malý dostával pár lyžičiek slivkovej šťavy riedenej dojčesnkou vodou.
Pri plne dojčenom bábätku sa vypité množstvo nesleduje a matka by ho mala prikladať k prsníku podľa potreby. Ak dieťa pije umelé mlieko, postupuje sa vždy podľa odporúčaného dávkovania, veku a váhy. Tápete? Nebojte sa spýtať pediatra.
Jednorožci, autá, pavúky, výber správnej fľašky je kľúčový
Nároky na pitný režim sa začnú zvyšovať od batoľacieho veku. Tekutiny dieťa neprijíma iba z vody, ale aj z potravín – polievok, kaší, zeleniny alebo ovocia. Koľko je však „tak akurát“, aby dieťa malo dostatočný príjem tekutín?
- Okolo šiestich mesiacov by dieťa malo vypiť 950 až 1100 ml/deň.
- Medzi deviatym až desiatym mesiacom, kedy sa zvyšuje množstvo príkrmov, sa odporúča vypiť medzi 1000 až 1250 ml/deň.
- Ročné dieťa potrebuje medzi 1100 až 1300 ml/deň.
- Dvojročné vypije okolo 1350 až 1500 ml/deň.
- S nástupom do školy sa dávka zvyšuje na 1600 až 2000 ml/deň.
Od pol roka som synovi ponúkala pitie z fľašky alebo z učiacich hrnčekov. Objavenie správnej fľašky ma stálo dosť peňazí a neexistuje presný návod na to, čo kúpiť. Buď budete mať šťastie hneď na začiatku, alebo budete skúšať, hľadať, googliť, pýtať sa kamarátok… až raz narazíte na vhodnú fľašku.
Slabý čajíček? Kdeže, naučiť piť našich najmenších je občas poriadna fuška
Deti by mali, rovnako ako my, piť počas celého dňa. Všetko začína ranným čajom alebo vodou, ako chcete. „Čaj môže byť pravidelnou súčasťou pitného režimu detí. U tých najmenších by to mali byť čaje priamo pre túto vekovú kategóriu určené. U starších je potom potrebné dávať pozor na bylinné čaje, pretože každá bylinka má svoj účinok, a nie všetky sú pre deti vhodné. U tých najmenších nie je vhodný ani silný čierny čaj,“ hovorí nutričná terapeutka Věra Boháčová.
Najväčší objem tekutín by sme mali prijať doobeda a postupne množstvo znižovať (ak vonku nie je extrémne teplo). U nás doma hovoríme: ráno pijeme veľa, počas dňa stredne a večer už len trochu.
Päť rád pre zlepšenie pitného režimu
- Ku každému jedlu patrí pohár s nápojom.
- Medzi hraním sa robia pauzy na občerstvenie.
- V kočíku alebo batohu je fľaštička s nápojom.
- Nechutí im obyčajná voda? Skúste do nej pridať ovocie, napríklad kúsky melóna alebo maliny.
- Potrebujete zlepšiť pitný režim staršieho dieťaťa? Nechajte ho, aby si samo vybralo fľašku. Ja mám doma dvoch chalanov, takže u nás zaberajú hrnčeky so Spidermanom, autami alebo traktormi.
Dojčenskú vodu alebo tú z vodovodu?
Dojčenská voda je témou. Medzi kamarátkami, na ihrisku, v diskusných fórach. Balená dojčenská voda musí splniť prísne limity napríklad pre dusičnany, rozpustené látky, sodík, horčík alebo železo.
Dojčatá do pol roka života sú veľmi citlivé na príjem látok s oxidačnými činidlami, čo sú práve dusičnany a v pitnej vode je povolený obsah týchto látok až 5x vyšší ako v dojčenskej vode. Dospelý sa dokáže s primeraným množstvom dusičnanov vyrovnať, najmenšie bábätká s tým však majú problém.
„Ak ponúkate príkrmy skôr ako v pol roku veku dieťaťa, odporučila by som s ohľadom na obsah dusičnanov vo vode a v konzumovanej zelenine z prvých príkrmov používať balenú dojčenskú vodu,“ odporúča Adéla Šiková, ktorá sa zaoberá kvalitou potravín pre deti a zároveň napísala príručku Jedlo pre deti pod lupou.
Ak začínate zavádzať nemliečnu stravu po pol roku, môžete použiť vodu z vodovodu. Sledujte však aktuálnu laboratórnu analýzu, nájdete ju na webe vášho dodávateľa vody. Optimálne hodnoty dusičnanov v pitnej vode sú do 35 mg/l, limitná hodnota je stanovená na 50 mg/l práve s ohľadom na riziko dojčenskej methemoglobinémie. Vtedy krv, konkrétne jej zložka hemoglobín, stráca schopnosť prenášať kyslík. Dieťa je potom apatické, spavé, má nižší príjem stravy a v krajných prípadoch môže dôjsť až k cynóze, modrastému sfarbeniu pokožky dieťaťa.
Batoľací vek som s prvým synom strávila v Prahe. Aj keď voda z metropoly vyhovuje európskym štandardom kvality, používala som radšej balenú dojčenskú vodu. Pri druhom chlapcovi som začala zavádzať príkrmy až po pol roku, kedy sme sa už presťahovali do podhoria Krkonôš. Dojčenskú vodu som používala už len občas.
Skúsenosti z okolia:
- „Syn je dojčený, tak som dojčenskú vodu nepoužívala. Bývame v mestečku v Podkrkonoší, kde je kvalita vody na dobrej úrovni. Povedala som si preto, že naše mamy tiež žiadne dojčenské vody nemali a zvládli to,“ hovorí Romana, matka desaťmesačného syna Alexa, ktorá začala s príkrmami po šiestich mesiacoch.
- „Dojčenskú vodu som si kúpila len párkrát zo začiatku. Navyše pri minimálnej spotrebe dojčenskej vody do príkrmov, na pitie nie, pretože dcéra bola dojčená, by som rovnako každú chvíľu fľaše s polovicou obsahu vyhadzovala. Neprišlo mi to ekologické a ekonomické,“ uvádza Monika, matka rok a pol starej dcéry Rozálie, ktorá nemliečnu stravu začala ponúkať tiež po pol roku života bábätka.
- “Na začiatku som používala doma aj na cestách na pitie pre deti len dojčenskú vodu. Ale na Svetový deň vody naše mesto robilo zdarma testy prinesenej vody a zistila som, že naša pitná voda má nižšiu úroveň dusičnanov ako mnohé dojčenské vody, len okolo 4 mg/l. Tak som doma na pitie začala používať aj pre deti len vodovodu a dojčenskú vodu som si nechala na cesty, kde mi to viac vyhovovalo z praktických dôvodov,” hovorí Lenka, mama dnes už dvoch školákov.
Prevárať či nie?
Sama som to veľakrát spravila – aby voda bola úplne sterilná, prevarila som aj dojčenskú vodu. Adéla Šiková vysvetľuje, že ak máme dojčenskú vodu po otvorení vhodne uskladnenú, napríklad v chladničke, nie je preváranie nutné. „Naopak neodporúčam prevariť veľké množstvo vody, ktoré bude stáť v otvorenom hrnci na sporáku celý deň, tam hrozí riziko, že sa voda sekundárne kontaminuje,“ podotýka.
Jedným z dôvodov, prečo niektoré mamičky nechcú dojčenskú vodu používať, býva uskladnenie v obchodoch. Voda by podľa výrobcov mala byť v chlade a bez prístupu priameho slnečného žiarenia.
Pri dlhom vystavení priamemu slnku by som sa skôr obávala o stabilitu plastovej fľaše. Verím ale, že práve dojčenské vody obchody skladujú správne, prípadne na trhu existujú varianty v tetrapaku či v skle. – Adéla Šiková, odborníčka na kvalitu potravín
Cesta k pitiu vody býva zložitá
Deti majú rady sladké a veľmi ľahko skĺznu k návyku konzumovať iba ochutené pitie. Občas sme so starším synom viedli diskusiu o tom, že chce sladké nápoje so slamkou alebo colové nápoje. Výnimočne ich dostane. Vďaka tomu, že doma pijeme hlavne vodu, nie je na presladené pitie zvyknutý a sám priznáva, že mu veľmi nechutí.
„Ideálne je deti na sladké vôbec nezvykať. Dôležitý je príklad najbližšieho okolia, rodiny. Minimálne v predškolskom a mladšom školskom veku môžeme eliminovať zvyk na pitie sladených nápojov a príklad rodičov a najbližšieho okolia je v tomto úplne zásadný,” uvádza nutričná terapeutka Věra Boháčová.
Ľahko sa radí, ťažšie sa to robí. Ak si už dieťa na sladké zvyklo a nám sa to nepáči, mali by sme ísť cestou postupného obmedzovania – napríklad džúsy riediť.
Ani dôkladné čistenie zubov ich pred kazom neuchráni
Cukor deti v nápojoch vôbec nepotrebujú. Priberajú po ňom a kazia sa im zuby. “Povrch zuba tvorí tvrdá vrstva zvaná sklovina, ktorá ho chráni pred vonkajšími vplyvmi. Pri trvalom chrupe je sklovina odolnejšia a v silnejšej vrstve. Detské zuby sú teda menej odolné,” vysvetľuje dentálna hygienička a mama dvoch detí Barbora Košťálová, ktorá spoločne s manželom Martinom založila inicitatívu Škola bez cukru. Ich cieľom je obmedziť nadbytočnú konzumáciu škodlivých cukrov – napríklad práve pitie sladených nápojov.
A čo keď deťom pravidelne čistíme zuby? Aj tak je pitie sladkého podľa Košťálovej problém. “Ak sú zuby naozaj čisté, tak sa nekazia. Ale ak slina nemôže v ústach vyrovnať pH, čo sa deje do zhruba hodiny po konzumácii, tak ku kazu príde aj napriek výbornej hygiene. Len to bude trvať dlhší čas ako pri špinavých zuboch,” vysvetľuje. Pre najmenších je teda najlepšie piť iba vodu. Sladké pitie si dať iba výnimočne a ideálne jednorazovo.
