Aké bolo moje vyhorenie?
Aj keď si prečítate definície, nemusíte si vedieť predstaviť, aké to vlastne je. Preto nemusíte včas rozpoznať príznaky.
Moje vyhorenie bol pocit obrovskej únavy a ťažoby. Bola som tak veľmi vyčerpaná, že som mala pocit, že nezvládnem už vôbec nič a aj jednoduché úlohy vo mne vyvolávali návaly plaču a úzkosti.
Keď sme mali ísť napríklad s manželom na koncert, stál v predsieni a čakal, kým si oblečiem bundu. Ja som sa tým ale ocitla pod tlakom, ktorý mi prišiel úplne nezvládnuteľný – na to predsa nemám silu! Sadla som si teda pod vešiak s kabátmi a plakala, že to nemôžem nikdy zvládnuť.
V práci som bola od rána do večera, ale vlastne som nič nespravila , pretože som bola pomalá, nemyslelo mi to a vlastne už mi to bolo jedno. Celý deň som bola ako unavená mátoha, ale v noci som od stresu nemohla zaspať. V hlave mi totiž lietalimyšlienky: „Si neschopná, všetci uvidia, že nič nevieš!“ Prebdela som tak celú noc a ráno som bola zase unavená.
Okrem toho som nemala náladu na kamarátov, takže som ich niekoľko mesiacov nevidela a len som sedela doma alebo v práci. Veľmi ľahko som sa nahnevala a bola som tým pádom bezdôvodne zlá na svoje okolie.
Koho sa môže týkať vyhorenie?
Štatistiky hovoria, že sa najviac týka pomáhajúcich profesií: lekárov, sestier, opatrovateľov. Hneď za nimi sa ale objavujú aj povolania ako novinár, učiteľ a ďalšie. Často majú spoločné to, že ich práca zdanlivo nemá koniec alebo ho ľudia často nevidia – lekárom budú stále chodiť noví a noví chorí pacienti, ale už veľmi nevidia, že sa uzdravili. Učitelia naučia gymnazistov matematické vzorčeky a o rok budú ďalšie deti učiť to isté.
A okrem toho sa vyhorenie týka všetkých, ktorým na práci záleží – preto sa vlastne môže prihodiť každému. Ja napríklad pracujem v marketingu.
Vyhorenie má 5 fáz:
- Medové týždne: Nastúpite do novej práce alebo začnete nový projekt a túžite všetkým ukázať, že to zvládnete ľavou zadnou. Ku všetkému pristupujete s nadšením a pracujete na 120 %. Stres cítite, ale nevenujete mu pozornosť, pretože v novej práci sa s tým počíta a vy ste odhodlaní všetko zvládnuť.
- Nástup stresu: Stres začne byť častý, a tak prvýkrát začnete spomaľovať a stagnovať. Chcete to ale prekonať, a tak si toho paradoxne naberiete viac. Ste podráždení a vyčerpaní.
- Chronický stres: Level stresu nepozorovane rastie a ani neviete, že ho už cítite stále. Zabúdate brať ohľad na osobné potreby. Cítite úzkosť, vybuchujete na kolegov, priateľov aj rodinu, nemáte na nič náladu. A prihlásia sa fyzické prejavy: Slabosť, nespavosť, tras.
- Vyhorenie: Cítite apatiu, všetko vám je jedno. Ste absolútne vyčerpaní, ale v noci pozeráte do stropu. V práci sa vám nedarí, robíte chyby a ste pomalí. Začnete sa izolovať od ostatných, pretože nemáte energiu ani na seba.
- Pokročilé vyhorenie: Telo vám dá stopku a odmietne pokračovať ďalej, napríklad nedokážete vstať z postele.
Ako prekonať vyhorenie?
Ak sa vám už vyhorenie prihodilo, na nič nečakajte a vyhľadajte pomoc! V prvej fáze odporúčam dať si od všetkého pokoj. Ak si nemôžete alebo nechcete zobrať dovolenku, požiadajte obvodného lekára o práceneschopnosť s vychádzkami – áno, môže to urobiť.
Skvelá je aj terapia, kde vás odborník prevedie zložitým obdobím a pomôže vám vyriešiť si dôvody, prečo sa vám vyhorenie prihodilo.
A pravdepodobne budete potrebovať veľkú zmenu. Možno odísť z práce a nájsť si inú. Alebo rovno zmeniť kariéru. Ale minimálne potrebujete zmeniť pohľad na svoj spôsob práce.
Ja som si mohla dovoliť dva mesiace nepracovať a potom odísť na mesačnú dovolenku. Veľmi mi pomohlo zmeniť prostredie a byť v pokoji, sústrediť sa sama na seba a nevyvíjať na seba žiadny tlak. Ak si niečo také nemôžete dovoliť napríklad preto, že ste rodič, požiadajte o pomoc rodinu a priateľov. Aj keby vám mali postrážiť dieťatko trebárs len na tri hodiny, môžete ich venovať sebe. Je totiž dôležité uvedomiť si, že ak sa z vyhorenia nevyliečite, môže na vás v budúcnosti zaútočiť znovu.
Nečakajte, kým vyhoríte. Kde hľadať pomoc?
Ako predchádzať vyhoreniu?
Omnoho účinnejšie než liečiť si vyhorenie je predchádzať mu. Nie je to ľahké, ale ušetrí vám to okrem množstva času, nervov a peňazí možno aj vzťahy.
Najdôležitejšie zo všetkého je možno pre niekoho zaujímavá, ale inak úplne pochopiteľná vec – načúvanie samému sebe. V dnešnej rýchlej dobe sa to veľmi nenosí, pretože všetci chceme byť úspešnejší, lepší, dokonalí, a tak na seba vyvíjame veľký tlak a chceme všetko zvládnuť. Ale je skutočne veľmi dôležité venovať si pozornosť: Ako sa cítim? Prečo som smutná, smutný? Je mi skutočne dobre? Na začiatku to ide ťažko, ale mne pomohlo pravidelné uvedomovanie si svojho stavu – chce to tréning.
Tiež mi pomohlo upraviť svoj životný štýl. Viem, že to hovoria všetci, ale naozaj je super sa každý deň prejsť na čerstvom vzduchu, zdravo jesť a myslieť na svoje telo. Ja konkrétne som sa napríklad naučila budiť sa a zaspávať v rovnaký čas a robí mi to veľmi dobre. Tiež si pri výbere jedla hovorím, či je dobré pre moje telo a či mi prospeje.
A prestala som piť alkohol, kávu si doprajem iba dopoludnia, aby mi kofeín nebránil zaspať.
Na záver mám pre vás malé zamyslenie. Vyhorenie sa môže zdať ako nepriateľ, ktorému sa musíme za každú cenu vyhnúť. Ale možno je to skôr signál, že sme dlho prehliadali svoje vlastné potreby a hranice. Keď už vyhorenie príde, dáva nám príležitosť znovu sa zastaviť a premyslieť si, čo v našom živote potrebuje zmenu. Či už ide o prácu, vzťahy, alebo spôsob, ako sa staráme sami o seba, vždy je tu šanca znovu začať, tentoraz s väčším ohľadom voči sebe.
Hrejivý štýl
Trendové vzhľady v malinovočervenej, čiernej a farbe ťavej srsti