Práve čítate

Ako som sa dostala z klubu dobrých dievčat, ktoré nevedia povedať NIE

2692  
Zdieľať: 

Ako som sa dostala z klubu dobrých dievčat, ktoré nevedia povedať NIE

Pomáhaj, podeľ sa, vyhovej. Od detstva nás učia súhlasiť a keď sa tak náhodou nestane, hneď je oheň na streche a poznámka v žiackej. Snažíme sa preto vyjsť v ústrety rodine, partnerovi, deťom, kamarátom, susedom… a všetci sa tvária celkom spokojne. Všetci – okrem nás. Ako sa naučiť hovoriť NIE?

23. 3. 2019 7 min. čítania Olga Sládková
Ako som sa dostala z klubu dobrých dievčat, ktoré nevedia povedať NIE

Po káve do seba tlačím už druhú tortu a každé sústo mi v ústach trochu horkne. Kamarátka už viac ako hodinu popisuje svoje vzťahové peripetie. Nebolo by na tom nič zlé, keby som teraz zúfalo nepotrebovala byť niekde inde. Počúvam už len na pol ucha a začínam byť trochu nervózna z toho, čo všetko som za ten čas mohla zariadiť. Lenže odmietnete kamošku, keď vám večer posiela uplakané smajlíky? To sa predsa nerobí.

Je vám tá situácia povedomá? Pokiaľ sa aj vám stáva, že robíte veci, ktoré vás netešia, vitajte v klube. V klube dobrých dievčat, čo nevedia povedať nie.

Možno len trávite čas robením vecí, ktoré vás netešia. Možno sa stretávate s ľuďmi, čo vám deň skôr kazia ako prežiaria slnkom. Možno dokonca, “pre dobro sveta”, robíte veci, ktoré vám samotným ubližujú. Doma, v partnerstve, v práci aj na ulici je veľa situácií, ktoré priamo prosia o veľké NIE. A v ktorých sa my, dobré dievčatá, zmôžeme len na nevýrazné a tiché áno.

Že také situácie nepoznáte?

  • Je to napríklad tá, keď sedíte v práci nadčasy a už niekoľkýkrát dorábate tabuľky po kolegyni, pretože „Ten pes zase blázni, je to neuveriteľné, ako minule zničil byt, fíha, to už je toľko hodín?“
  • Keď sa zaťatými zubami pretrpíte víkend u rodičov, aj keby ste práve potrebovali byť aspoň deň len samé so sebou.
  • Keď sa na seba hneváte, že ste už zase prispeli pouličnému “žobrákovi” na nejaký nezmysel.
  • Vždy, keď prijmete pozvanie na rande a strávite tam celý večer, aj keď vás protistrana nudí už z fotky.

Vo všetkých podobných situáciách venujeme čas, emócie a prostriedky do niečoho, čo nám nič dobré neprináša. Touto snahou vyhovieť okoliu si ale zatvárame dvere k niečomu lepšiemu. K niečomu, čo nás robí naozaj šťastnými. A najsmutnejšie na tom je, že si to veľmi dobre uvedomujeme. Lenže povedať nie? Odmietnuť požiadavku? „To ťažko…“

Ilustračná fotka

A tak sedím na káve s kamoškou, ktorá možno ani nie je kamoškou a tvárim sa už trochu kyslo. Hlavou mi beží, čo všetko som za ten čas mohla urobiť – a ako by som mohla utiecť. Krútim sa na kresielku ako dážďovka a keď dievča vyskočí s tým, že fíha, už musí bežať, spadne mi kameň zo srdca. Hurá. Možno, keď zase napíše, budem “ mať veľa práce”, trikrát posuniem čas a päťkrát zmením miesto. A keď to nepomôže, tak na tú kávu zase pôjdem… Keď neviem povedať NIE, nič iné mi ani nezostáva.

Ako sa hovorí, kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody. Keď nie je možné niekoho odmietnuť priamo, snažíme sa to nejako narafičiť. Povedať nie bez toho, aby sme ho vyslovili. Kľučkujeme ako zajace, hľadáme všemožné výhovorky… máme pocit, že to tak je pre toho druhého lepšie. Prívetivejšie. Bohužiaľ, je to práve naopak. Voči okoliu je tento prístup krajne nefér. Pasívne odmietanie vzťahom nijako nepomáha. Naopak – tie nádejné vzťahy sa kvôli  „láskavému klamstvu“ namiesto úprimnosti preklopia do niečoho len málo pekného.

Povedať NIE je fér pre obe strany

Je fér odmietnuť pozvanie na rande, keď to necítite – pretože dotyčný tak môže ísť s niekým iným. Je v pohode odmietnuť “prispieť na psíkov”, pokiaľ vám to nepripadá ako dobrý nápad. Veď keby vás hrýzlo svedomie, hneď doma môžete poslať darček nejakému útulku. Rodičia či priatelila pochopia, že pre zachovanie duševného zdravia potrebujete aj nejaký čas len pre seba. A čo s kolegyňou? Máte plné právo ísť domov. Nie ste na svete na to, aby ste riešili cudzie problémy.

Kamarátka bola neoblomná. Lenže ja sa cez víkend sťahujem, neviem, kde mi hlava stojí a skôr ako ďalšiu kávu a spoločnosť by som si potrebovala ľahnúť do vane so slúchadlami na ušiach. A tak som sa nadýchla. Vydýchla. A napísala jej, že sa ospravedlňujem, ale tentokrát by som potrebovala čas pre seba. Neuveríte, ako sa mi uľavilo!

Viem, že povedať NIE nie je nič jednoduché. Znamená to byť dospelý, stáť si za svojím rozhodnutím a vyrovnať sa s tým, že nevyhoviem každému. Keď som sa to naučila, odmenou bola sloboda a život vo vlastných rukách. Už za mňa nerozhodujú ostatní, už nie som pasívny príjemca nalinkovaného života. Môj čas a moja energia patrí len mne – a je len na mne, ako s nimi naložím. A to za to stojí, nie?

Ako sa naučiť povedať NIE

Krok 1: uvedomiť si, že ja som ja, ty si ty

Skúste si uvedomiť, v akých situáciách to NIE jednoducho nedokážete povedať. Čo vám pred ne-odmietnutím prebleskne hlavou? Čo v tej chvíli cítite a kde? Vaše telo sa vás snaží varovať. Naučte sa ho počúvať. Ja som sa tak naučila rozoznávať, kedy hovorím ÁNO z vlastnej vôle a kedy by som to robiť nemala.

Počujete varovanie? Kým dáte najavo svoj (ne)súhlas, zastavte sa a zapojte hlavu a chladný kalkul. Čo vám prinesie prijatie ponuky? A čo dostanete, keď odmietnete? Niekedy je výhodné vymeniť obed za hodinu kecov. A inokedy ani veľa peňazí nestojí za obetovaný čas a emócie.

Tri body pre mňa boli naozaj dôležité:

  1. Čo nie je  napísané v zákone, to nie je moja povinnosť a nikto to po mne nemôže požadovať. Mám slobodu rozhodnúť sa sama – a tiež plnú zodpovednosť za to rozhodnutie.
  2. Môj dôvod, prečo povedať NIE, je môj – nikto nemá právo ho spochybňovať. Ani ja sama. ;-)
  3. Nie som zodpovedná za životné šťastie druhých. Pokiaľ sa o seba dokážu aspoň čiastočne postarať (a to sú v tomto smere už polročné deti), nie som povinná im splniť každý výmysel, na vlastný úkor.

Len aby bolo jasné: materstvo a starostlivosť o nevládnych sú výnimočné situácie, v ktorých to funguje trochu inak, a je to celé jedna samostatná téma.

Odhaľte manipulátora

Najčastejšie neodmietame ľudí, čo to s nami “vedia”. Manipulátori sa zúfalo boja odmietnutia – a tak sa snažia nám na to ani nedať šancu, alebo aspoň nie za cenu nášho zlého svedomia. Pokiaľ budete mať v komunikácii pocit, “Pokiaľ to neurobím, sklamem ho, ublížim mu a nebude ma mať rád,” potom ste pravdepodobne na jedného narazili. Konajte vecne, na rovinu a bez emócií. A odmietnite.

Prečítajte si tiež: Môj život s manipulátorom

Krok druhý: nádych, výdych

Dajte si čas. Neodmietať ste sa učili možno aj desiatky rokov. Nenúťte sa do zázrakov na počkanie. Postupujte pomalými krôčikmi, od pozorovania situácií, cez drobnosti až k veľkým a ťažkým veciam.

Doba internetová kadečo uľahčuje a pomôže aj tu. Pokiaľ po vás niekto chce rozhodnutie ihneď, poproste ho, aby vám všetko spísal do správy alebo e-mailu. Písanému textu sa ľahšie hovorí NIE ako tvárou v tvár.

Je ťažké odmietať niekoho, kto je vám blízky, na kom vám záleží. Skúste si odpozorovať situácie, kedy vás dotyčný do niečoho tlačí – a vopred sa na ne pripravte. Predstavte si situáciu v hlave a skúste si ju pred zrkadlom, vrátane nácviku formulácie odmietnutia. Čokoľvek, čo vám dodá sebaistotu.

Postavte sa pevne, výdych, nádych a povedzte to. NIE. NECHCEM. NEMÔŽEM.

Povedzte to jasne. Pokiaľ vám to na prvýkrát nejde cez ústa, kľudne to zopakujte. Pokiaľ to robíte prvýkrát, vaša protistrana pravdepodobne bude v šoku a vy tak získate chvíľu ticha na pocit opojného uspokojenia z vlastného výkonu :-)

Ilustračná fotka

Môže sa stať, že sa druhá strana s odmietnutím nechce zmieriť a začne vás ukecávať, alebo naopak útočiť. Stojte si za svojím. Neospravedlňujte sa. Máte svoj dôvod a o ten sa môžete, ale nemusíte podeliť. Neobhajujte sa. Radšej odíďte so vztýčenou hlavou.

Zopakujte to. Aspoň jedno Nie denne. A úspechy si zapisujte do denníčka. :-)

Keď mi prišla ponuka napísať tento text, dala som si pol dňa čas na rozmyslenie. Mala som plnú hlavu iných vecí a sto chutí povedať NIE. Ale potom sa mi tá téma rozležala v hlave a spomenula som si na všetky tie neodmietnutia, ktoré mi kedysi dosť zamotali život. NEukončené vzťahy, NEodmietnutá žiadosť o ruku a následný rozvod, tichý súhlas so zlými podmienkami v práci a zlým zaobchádzaním. Neschopnosť odmietať toxických ľudí aj úlohy, ktoré patrili niekomu inému. Postupne som začala hovoriť NIE a stále sa to učím – je to moje hlavné predsavzatie na tento rok.

Každé NIE mi prinesie trochu času, veľa spokojnosti a niekedy aj peniaze. Narovnali sa mi vzťahy – tie, ktoré NIE vydržali, sú pevnejšie, stabilné a férové. Tie ostatné skončili a mne sa oveľa lepšie dýcha. Energiu môžem investovať do toho, čo za to stojí. Som sama svojím pánom. A to je skvelé.

PS: Chronický pasívny nesúhlas môže byť aj príznakom manipulatívnej osobnosti – hlavne pokiaľ to NIE dávate, podobne ako ja v príbehu s kamarátkou, svojmu okoliu najavo. Ak teda máte podozrenie… otestujte sa a skúste sa zmeniť. Byť manipulátor nie je nič pekné a čo je horšie, ľudia vám to nepovedia a sami to nepoznáte. Ak som s tým ale niečo dokázala urobiť ja, potom to určite zvládnete tiež. Držím palce ♥

Čítajte tiež

12 skvelých spôsobov, ako si Deň matiek užijete vy aj vaša mamička
12 skvelých spôsobov, ako si Deň matiek …6261
Kedy je ten správny čas sa spýtať: „Nespravíme  si dieťa?“
Kedy je ten správny čas sa spýtať: „Nesp…2867
15 pohotových odpovedí pre príliš zvedavú tetušku
15 pohotových odpovedí pre príliš zvedav…4363
ďalšie články