Mám tri mladšie sestry a čo si pamätám, každá z nich v detstve mala cumeľ. A ja som na tom pred skoro tridsiatimi rokmi nebola inak. Ale keď sa mi narodil syn, dúfala som, že „cumlíkovať“ nebude. Dnes sa na novopečené mamičky valí zo všetkých strán toľko rád, až mám pocit, že sa často neodvažujeme ísť vlastnou cestou a zubami-nechtami sa snažíme robiť všetko podľa toho, čo sa vo všeobecnosti odporúča. Na jednej strane je to určite dobre, ale musím priznať, že mi to veľakrát prinieslo akurát viac stresu.
Cumlík som dala do zásuvky „nechceme“ presne vo chvíli, keď som sa ponorila do štúdia informácií o dojčení. Jasne z toho vyplynulo, že cumlík je jeho zabijak. Kazí napríklad techniku sania a chuť do jedla. Nehovoriac o odporúčaniach zubárov a logopédov, ktorým títo „pomocníci“ tiež pridávajú prácu.
Má (alebo malo) vaše dieťa cumeľ?
A prečo mu nedáš cumlík?
Najskôr sme ho naozaj vôbec nepotrebovali. Lenže náš syn jednoznačne nepatril k bábätkám, ktoré celý deň spokojne pozerajú na svet.
Naopak. Po pár týždňoch sme mali doma plačúci uzlíček, ktorý som celé dni aj noci nosila na rukách, v nosiči, mojkala, dojčila a tíšila. Nič nezaberalo a ja som už bola kvôli nevyspatosti na pokraji síl.
Babičky sa ma neveriacky pýtali, prečo mu jednoducho nedám cumlík… A ja som sa potom na to sama seba pýtala tiež. Brala som čokoľvek, čo pomôže. A ono naozaj pomohlo! Zase sa u nás doma začalo aspoň trochu spať. Časom sa ukázalo, že sme patrili medzi šťastlivcov, ktorým cumlík vôbec nenarušil dojčenie. Náš Tonko si mlieko naozaj vychutnával a vydržalo mu to až do roka a pol, kedy som sa rozhodla ho odstaviť. Keby som do toho nezasiahla ja, nechal by sa podľa mňa dojčiť ešte v škole. :-)
Dajte pozor na výber cumlíka
Keď už príde na cumlík, je dobré pozrieť sa po takzvanom ortodontickom cumli. Ten je tvarovaný tak, aby vývoju detského chrupu škodil čo najmenej.
On má cumlík? To je hanba.
Cumlík synovi ale samozrejme zo zvyku zostal oveľa dlhšie ako len v útlom bábätkovskom veku. Našťastie sme si to nastavili tak, že počas dňa ho nepoužíval a bral si ho len na zaspávanie. Ale nedajbože, keby sme ucumľaného parťáka nechali doma … To by bolo plaču!
Obdobie otázok „Prečo mu nedáš cumeľ?“ sa skončilo a my sme naraz odvšadiaľ počúvali narážky typu: „To je ale hanba.“ A to mi bolo veľmi nepríjemné. Nebrala som to ako hanbu a v podstate nemám rada, keď niekto deťom niečo také hovorí, nech už sa to týka čohokoľvek. Jednoducho využíval prostriedok, ktorý od nás raz dostal. Hanbu nerobil on, ale ani ja. Stojím si totiž za tým, že občas jednoducho musíme robiť veci, ktoré nám pomôžu, a to aj keď sa vymykajú tomu, čo sa píše v príručkách. Psychická pohoda je v tomto prípade na prvom mieste!
Bolo pre vaše dieťa ťažké prestať cumlík používať?
O ukončení éry cumlíkov rozhodli domáce nezhody. Náš Tonko si ich totiž pomenoval. Jeden bol „medvedíkový“, ďalší bol „špeciálny“… a keď sme pred zaspávaním nemohli nájsť jeden konkrétny, vznikla nám neriešiteľná situácia. A tak som si povedala dosť. Z toho musíme von.
Kedy sa ideálne zbaviť cumlíka?
Podľa zubárov, keď už dieťa cumlík má, je vhodné zapracovať na konci jeho používania najneskôr v roku a pol alebo do dvoch rokov veku dieťaťa. Keď sa cumlík neprestane používať včas, môže to spôsobiť nesprávne postavenie zubov a niektoré deti sa tak v budúcnosti nevyhnú ortodontickej liečbe. Cumľanie počas rozprávania tiež môže spôsobiť chybu reči.
Ako sa toho cumlíka zbaviť?
Začala som premýšľať, ako tento návyk elegantne poslať do večných lovíšť. Tak, aby to bolo čo najjednoduchšie a „najmenej bolestivé“ pre všetkých zúčastnených.
Keď som si spomenula, ako mojim sestrám odnášal cumlíky čert a koľko pri tom bolo sĺz, prebehol mi mráz po chrbte. A tak som začala hľadať na internete rady ostatných mamičiek, čo už túto prekérnu situáciu mali za sebou. Našla som veľa tipov – niektoré naozaj kuriózne, iné sa zdali jednoduché, ďalšie ma vyložene desili. Napríklad, že niekto posypal cumeľ čiernym korením a bábätko sa ho už potom bálo zobrať znovu do pusy. Tak takto podľa mňa určite nie. Brrrr… Z nájdených rád mi prišli celkom zaujímavé tieto:
- Odstrihnúť špičku cumlíka. Nebude „fungovať“ a dieťa to prestane baviť.
- Každý deň odstrihnúť z cumlíka kúsok, až nakoniec nezostane nič. A povedať dieťaťu, že sa už cumlík „minul“.
- Nájsť v meste strom „cumlíkovník“ a tam ho s deťmi spoločne zavesiť.
Palec je horší ako cumlíky...
Podľa skúseností mojich kamarátok viem, že si niektoré z ich detí začali po odobraní cumlíka cucať palec. To je trošku oriešok, pretože ten dieťaťu len tak nezabavíte. Lekárka im odporučila radšej sa vrátiť k cumlíku (palec je pre zuby údajne ešte horší) a pokúsiť sa o to znovu neskôr, keď bude dieťa lepšie pripravené. Niektoré si na noc vypomohli dupačkami, ktoré majú všité aj vrecká na ruky, ale to u starších detí samozrejme vôbec nefunguje.
Nakoniec k nám priletela cumlíková víla
Nakoniec som sa rozhodla ísť rozprávkovou cestou a ukázalo sa to ako dobrá voľba. Nielenže sa to podarilo bez slzičiek, ale funguje to aj u mojich ďalších kamarátok, ktoré si tento spôsob tiež osvojili.
Jedného dňa som Tonkovi napísala list od cumlíkovej víly. Písalo sa v ňom, že sa tento rok narodilo veľa bábätiek a víla pre ne potrebuje ďalšie cumlíky. A tak hľadá deti, ktoré už sú veľké a rozumné, a prosí ich, aby jej svojich pomocníkov pre bábätká venovali. List som zabalila do obálky, ozdobila množstvom trblietok a farebných pierok z papiernictva a s veľkým zaujatím som ho po jeho objavení synovi čítala.
Ten okamžite začal súcitiť so smutnými bábätkami, pozbieral všetky cumlíky a nanosil ich na hromádku. Nech si ich víla pokojne odnesie. Že už je veľký chlapec a nepotrebuje ich. Keď sme sa potom vrátili z prechádzky, cumle už boli preč. Na ich mieste ležal od víly nový list s poďakovaním a malý darček.
Keď večer prišlo na lámanie chleba – teda uspávanie – bála som sa, čo sa bude diať, keď si syn uvedomí, že nemá čo cumľať. A spomenul si. Na moje prekvapenie ale neplakal, iba si povzdychol a keď som mu znovu pripomenula, ako veľmi tým pomohol víle a bábätkám, už sa viac na cumlík nepýtal. Je pravda, že prvých pár dní síce trvalo uspávanie oveľa dlhšie, ale to pre mňa bola len maličká daň, ktorá za to stála. Zvládli sme to bez plaču a stresu, a to bol môj cieľ.
„Naše dcéra mala tri cumlíky a keď sme ju poprosili, aby ich venovala bábätkám, ako múdre dievčatko venovala dva a ten posledný si nechala. Následne sme ju dôkladne pripravovali na to, že tento cumlík je ale naozaj jej posledný a keď oň príde, už nikdy nový nekúpime. Ona sa oň podľa toho starala a keď sa potom aj posledný cumlík stratil, prijala to ako fakt, pretože s tým počítala.“ – Martin
Na každého ale samozrejme funguje niečo iné a každé dieťa sa potrebuje s rôznymi situáciami vyrovnať po svojom. Je teda len na našich skúsenostiach a fantázii, ako im tieto náročné zmeny v živote čo najviac uľahčiť. :-)
Urobte radosť vašim najmenším
Oblečenie, hračky aj doplnky do izbičky nájdete na Tchibo.sk
