Podľa čoho vyberám posteľnú bielizeň a prečo ju neperiem v aviváži

Posteľná bielizeň podľa ročného obdobia

To, ako si oblečiem periny, sa odvíja hlavne od toho, aké teploty vonku (aj u nás doma) panujú.

Nielen keď je teplo, je najlepšie vyberať zo 100 % prírodných materiálov, ktoré sú priedušné a dobre odvádzajú vlhkosť. To spĺňa bavlna. Hrá u mňa prím vo všetkých ročných obdobiach. Kým v lete obliekam do menšej gramáže, na zimu pokojne vytiahnem aj hutnejšie kúsky. Jediná nevýhoda je v žehlení, ktoré dá pri bavlne občas zabrať. To ale elegantne vyrieši krepová látka, ktorá sa takisto vyrába z bavlny, ale vďaka tomu, že je nariasená, starosti so žehlením odpadajú. Pozor, nie každému je príjemná na dotyk.

V poslednom čase kupujem bielizeň z ľanu. Milujem, ako postupne získava patinu a je stále mäkšia a príjemnejšia na dotyk. Okrem toho v lete chladí, v zime hreje, takže to nie je len sezónna záležitosť. Perfektne saje a tak robí dobre aj ľuďom s citlivou pokožkou. Tiež ma pri ňom na rozdiel o bavlny tak netrápi žehlenie, pretože prirodzené krčenie tu jednoducho vyzerá dobre.

Aj keď nie je prírodný, nájdete v mojej skrini aj polyester. Milujem, ako je na dotyk hladký a keď si do takýchto perín ľahnem, mám pocit, že príjemne chladia. Túto posteľnú bielizeň využívam skôr výnimočne a to na jar, alebo začiatkom jesene, kedy slniečko náš byt tak nevyhrieva a večery sú chladnejšie, ale ešte (alebo už) nie mrazivé. Lepším variantom hladkej bielizne je bavlnený satén, ktorý je podobne hebký, tkaný z dlhých vlákien, ale priedušný. Len pozor, často sa satén vyrába aj z polyesteru a potom ste späť pri umelých vláknach.

V zime sa celé dni teším na to, že sa večer zababuším do perín oblečených do flanelu. Mäkučký materiál, ktorý telo doslova objíme, k tomu krásne zahreje a teplo aj udrží. Pretože sa tiež vyrába z bavlny, aj napriek tomu, že je hutný, býva priedušný a saje pot, keď sa človek zahreje až príliš.

Čo naopak nevyhľadávam je v súčasnosti populárny mikroplyš a mikroflanel. Na chvíľočku k televízoru s radosťou, ale na celú noc to nie je nič pre mňa. Mám pocit, že sa v ňom človek hneď začne potiť a vzhľadom k tomu, že je to materiál umelý, nesaje. Je to škoda, pretože je vážne hebučký.

Pri plachtách sa rovnako ako pri perinách riadim prírodnými pravidlami, ale som trošku benevolentnejšia a občas sa rozhodnem pre zmes materiálov a kupujem pružné plachty. Dobre sa s nimi manipuluje a hlavne sa na posteli natiahnu, takže nie sú pokrčené, ani keď ich nevyžehlím. Vyberám také, ktoré majú na stranách gumičku a ľahko sa na matrac naťahujú. Na zimu pokojne dávam zase flanelové a v lete nejaké tenšie a ľahšie. Súčasťou našej postele je aj bavlnený chránič matraca. Ten určite odporúčam nielen vtedy, keď máte malé deti. Od potu chránič ľahko vyperiete, na rozdiel od matraca (keď nemá odnímateľný poťah).

Zapínanie, nezapína nie, čo vybrať?

Možností je viac, a ja preferujem zapínanie, ktoré nijako nevyčnieva a netlačí.

• Gombíky: Keď už gombíky, radšej potiahnuté látkou alebo niťové. Tie nechladia a netlačia! A zapínam ich tak, aby smerovali dovnútra.
• Patentky: Moje najobľúbenejšie. Ľahko sa zapínajú, človeka neotravujú a sú nenápadné. Bývajú ale plastové, to potom nie je vhodné do sušičky – ničia sa v nej.
• Zips: Môj ďalší obľúbený variant. Len je nevýhoda, že keď sa zips rozbije, výmena dá oveľa viac práce ako napríklad pri patentkách alebo gombíkoch. Tiež vždy dajte pozor na to, aby bol zips robený na zapínanie smerom dovnútra, inak môže škriabať.
• Kapsové obliečky: Perina alebo poduška sa skrátka zahrnie do akejsi kapsy. Osobne to veľmi nemusím, pretože sa aj ľahko vyvlečie.

Ako sa starám o posteľnú bielizeň?

Periny, podušky a plachty mením asi raz za 14 dní.

Obliečky vždy periem lícovou stranou dovnútra a určite ho zapnem, aby nepohltili všetko ostatné do jednej veľkej gule. Keď to ceduľka dovoľuje, periem na 60 stupňov, aby práčka zatočila s roztočmi. Pracieho prostriedku používam len nevyhnutné množstvo a nepridávam aviváž, ktorá údajne znižuje saciu schopnosť.

Keď v lete suším obliečky na šnúre, nevešiam ich len za rohy, pretože by sa mohli vyťahať. Inak ich ale suším na nižšej teplote v sušičke, z ktorej sú pekne nadýchané. Nikdy sušičku neprepĺňam a hneď po sušení obliečky vyberiem, inak sa potom naozaj zle žehlia. Na žehlenie odporúčam bielizeň trošku pokropiť, aby to išlo lepšie. Teda ak nemáte parný generátor. To je naozaj skvelý pomocník.

Dôležitou súčasťou témy je aj ustielanie. My sme sa doma odjakživa držali pravidla, že periny aj matrace sa musia po dlhej noci poriadne vyvetrať a až potom ustlať. Keď na pár dní odchádzam, dávam na posteľ prikrývku, aby sa na ňu neprášilo a takisto keď k nám príde moja mamina so psom. Ten sa nehanbí skočiť mi do perín a prikrývka ich pred chlpmi aspoň trochu ochráni.