Raz som v počítači svojej matky našiel videosúbory, z ktorých bolo jasné, že v byte poschovávala kamery a sleduje rodinu. Keď som ju s tým potom chcel konfrontovať, súbory už neexistovali a všetko popierala. Vlastne ani neviem, čo som videl, a dodnes mi to nie je celkom jasné.
Celé roky ma prenasledovali desivé spomienky na operáciu, ktorú som podstúpil ešte ako malý chlapec. Naši mi však tvrdili, že som nikdy na žiadnom zákroku nebol a že mám bujnú fantáziu. Ako dospelý som sa dostal k svojim lekárskym záznamom a ukázalo sa, že som mal pravdu. Lenže rodičia potom zas popreli, že by mi niekedy klamali.
Viete si predstaviť, že by niekto takto spochybňoval váš zdravý rozum? Vedomá manipulatívna technika, pri ktorej jedna strana spochybňuje prežívanie tej druhej a snaží sa, aby neverila svojim zážitkom, spomienkam a pocitom, ale ani všeobecným faktom, sa nazýva GASLIGHTING. A jeho obetí je zrejme viac, ako si myslíme.
Vinník bez viny
Manipulátor môže svoju obeť kritizovať a obviňovať, že na niečo neustále zabúda. Zamlčuje pred ňou informácie, prípadne ju zosmiešňuje alebo vyhlasuje, že reaguje precitlivene či hystericky. Môže v obeti vyvolávať pocity viny za veci, ktoré neurobila. Môže sa snažiť, aby si obeť prestávala dôverovať, aby sa považovala za neschopného či nezodpovedného človeka. Podobných stratégií je veľa.
Gaslighting sa objavuje v rodinách, v partnerských vzťahoch, v práci, ale aj v politike. Práve takto opisuje tento u nás zatiaľ neznámy pojem aj spisovateľ Jakub Stanjura, ktorý vo svojej novej knihe upozorňuje na jeho nebezpečenstvo.
Načúvajme obetiam
Novinka od českého autora Jakuba Stanjuru má názov Srpny. Hlavnou hrdinkou knihy je Daniela, dievča, ktoré v rodine zažíva namiesto objatí skôr úzkosť. Tá sa jej vracia s nevysvetliteľnou pravidelnosťou každý august (po česky srpen, odtiaľ názov knihy) a odhaľuje, akou manipuláciou v priebehu rokov prechádzala. Autorovi, ktorý chce na problém gaslightingu v Česku upozorňovať a podrobne ho študoval, sme položili niekoľko otázok.
Povedomie o gaslightingu je u nás minimálne. Chcete to svojou knihou zmeniť?
Chcel som si sám v sebe spracovať tému psychického násilia, ktoré sa deje v domácnostiach. Priznávam však, že tam istý edukatívny zámer bol. Išlo mi o to, aby som termín gaslighting nielen predstavil, ale zároveň aby som pomocou neho narušil niektoré stereotypy a ukázal, že toxicita vo vzťahoch máva aj iné, menej nápadné podoby. A že obete rôznych foriem násilia si zaslúžia, aby sme im načúvali.
Deje sa gaslighting často? A kto býva jeho obeťou?
Myslím si, že práve preto, že je tak ťažko rozpoznateľný, ho zrejme zažíva viac ľudí, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Niektorí čitatelia a čitateľky mi napísali, ako si vďaka knihe uvedomili, že v podobnom vzťahu pravdepodobne žijú. Obeťami bývajú väčšinou ľudia, ktorí o sebe pochybujú, majú nízke sebavedomie a neveria si alebo zažili nejakú traumu, majú psychické problémy a podobne. Dáta nemáme, ale reálne príklady vzťahov, v ktorých hrala manipulácia významnú úlohu, som už, bohužiaľ, niekoľko videl.
Prečo si myslíte, že sa v Česku o tejto téme v porovnaní so zahraničím nehovorí? Vypovedá to niečo o nás ako o spoločnosti?
Podľa mňa to vždy istý čas trvá, kým k nám nejako doputujú témy, ktoré sa riešia v zahraničí. Bohužiaľ. V médiách sa o gaslightingu až na pár výnimiek nepíše – vypovedá to množstvo vecí o nás všetkých. Pripadá mi to, akoby sa v Česku domáce násilie, fyzické aj psychické, väčšinou skôr zľahčovalo, zvlášť ak je v pozícii obete žena a v pozícii agresora muž. Obete bývajú veľmi často vystavené nedôvere (čo sa týka aj prípadov znásilnenia), bývajú vnímané ako hysterické a ich obvinenia ako lživé. Myslím si, že ich spoločnosť v istom zmysle sama tak trochu gaslightuje.
„Nemá bunky na matiku“ a ďalšie rodičovské chyby
Nečudo, že často bývajú obeťami gaslightingu tí najzraniteľnejší – deti. Na čo si dať pozor a ako spoznať, či sú ohrozené nebezpečnou manipuláciou napríklad v škole, do ktorej sa v septembri vracajú?
Vo výchove sa jemnejšie formy gaslightingu môžu podľa detskej psychologičky Jany Růžičkovej prejavovať napríklad ako postupné vytváranie zlého obrazu dieťaťa: „Napríklad ak rodičia dezinterpretujú situácie iným spôsobom, ako sa v skutočnosti stali. Ide o zvýrazňovanie určitých negatívnych vlastností dieťaťa, vytvorenie jeho klamlivej charakteristiky – rodičia ho prezentujú ako narušené, neposlušné, nezvládnuteľné či extrémne labilné až pomätené,“ upozorňuje psychologička.
A vzhľadom na to, že deti sú ľahšie ovládateľné a manipulovateľné ako dospelí, začnú týmto klamstvám postupne veriť a prestávajú dôverovať svetu aj samy sebe. Potom sa začínajú izolovať alebo napĺňajú svoju „zlú povesť“, pretože to už vzdali.
Na
- Rozprávka o zakliatom dieťati: Podľa toho, ako so svojimi deťmi komunikujete, akú im dávate spätnú väzbu na ich správanie a schopnosti, si vytvárajú predstavu o sebe. Môžete ich tak zakliať do nejakej formy, do ktorej ich vyformujete a ktorú si ju osvoja. Deti si potom o sebe vytvárajú mylnú prestavu, napríklad že nie sú príliš múdre, že sú nešikovné alebo nezvládnuteľné.
- Neúmyselná manipulácia: Ak vaše dieťa prinesie dvakrát za sebou zlú známku napríklad z matematiky, nevytvárajte hneď legendu o tom, že „náš Jožko nemá bunky na matiku“. Tým sa dieťa dostáva do bludného kruhu. Ak si pripustí, že mu matika nejde a nikdy nepôjde, prestane ju mať rado, začne sa jej báť a to opäť podporuje jeho ďalšie zlyhávanie v tomto predmete. „Pritom na začiatku mohlo ísť len o zhodu okolností. Ide o prejav zovšeobecňovania, ku ktorému máme sklony všetci. Musíme si však uvedomiť, že tým môžeme ovplyvniť celý život dieťaťa,“ varuje psychologička.
Vedeli ste, že v niektorých rodinách sa gaslighting odovzdáva z generácie na generáciu? Rodičia aplikujú na svoje deti to, v čom vyrastali, pretože to považujú za normálne. Sebareflexia je potom pre nich šokujúca.
Bolesti bruška i depresie
Teraz by mali zbystriť pozornosť tí rodičia, ktorí dostávajú zo školy o dieťati informácie, že sa tam prejavuje inak ako doma. „Niekedy sa stane, že si pani učiteľka zaradí dieťa do určitej kategórie a potom s ním podľa toho zaobchádza. Rodičia by určite mali premýšľať o tom, čo tento rozpor v správaní dieťaťa spôsobuje. Niekedy ide len o odlišnosť v štýle výchovy, ale môže ísť aj o prípad, keď sa dospelý negatívne zameral na dieťa,“ dodáva Růžičková.
Čo deťom hrozí následkom gaslightingu?
- Strata sebavedomia
- Depresia
- Úzkostné stavy, nočné mor
- Môžu sa objaviť migrény, bolesti bruška, astma, kožné problémy, znížená imunita. Deti majú totiž väčšiu tendenciu ku psychosomatickým prejavom ako dospelí.
„S gaslightingom sa v praxi často nestretávam. Častejšie rodiča vytvárajú na dieťa určitý tlak, príliš ho kontrolujú, nedovolia mu byť samostatnejším alebo majú, naopak, prílišné nároky na jeho samostatnosť. Citovo ho vydierajú alebo s ním inak manipulujú.“ Jana Růžičková, psychologička
Ako gaslightingu predchádzať alebo ho riešiť? Predovšetkým spolu v rodine navzájom komunikujte. A myslite na to, že detský psychológ či psychologička môžu dieťaťu poskytnúť podporu a dokážu s ním pracovať na rozvoji jeho sebavedomia a sebaistoty. Ideálne spoločne s vami.
Vyberte sa do Tchibo za vôňou kávových zrniek
Doprajte svojim chuťovým pohárikom cestu okolo sveta s kávou Tchibo.
