Práve čítate

Ako spoznať šikanu v škole? Hlavné je nemlčať

2141  
Zdieľať: 

Ako spoznať šikanu v škole? Hlavné je nemlčať

Podľa údajov Štátnej školskej inšpekcie sa v škole necíti bezpečne 14 percent detí. Na otázku, či sa v škole cítia bezpečne, odpovedalo „áno“ viac ako 70 percent chlapcov a o niečo menej dievčat.

17. 10. 2017 7 min. čítania Kamila Šemberová
Ako spoznať šikanu v škole? Hlavné je nemlčať

Osobnú negatívnu skúsenosť so šikanovaním priznala štvrtina chlapcov a 20 percent dievčat. Riaditelia škôl sa zhodujú v tom, že so šikanovaním sa stretol takmer každý z nich. Podľa zistení inšpekcie dochádza k prvým prípadom už v škôlkach, keď sa staršie deti snažia ovládať mladšie, rozkazujú im atď. V týchto prípadoch býva pomoc pomerne jednoduchá, deti sú celý deň dospelým na očiach, takže pokusy o šikanu sa dajú odhaliť a odstrániť hneď v zárodku.

1 3531445744_a3e1afcd49_o
Zdroj: Flickr.com

Typická obeť?

Pri šikanovaní je typická nerovnováha síl, keď sa obeť nevie alebo nemôže brániť. Obeťami sa často stávajú deti, ktoré sú slabšie alebo sa nejakým iným spôsobom odlišujú (fyzicky, osobnostnými charakteristikami, sociálnou situáciou alebo napríklad aj nadaním či úspechmi v škole). Ale nemusí to byť pravidlo. Ako uvádza vedúci Linky bezpečia Petr Porubský: „Šikanovaný môže byť ktokoľvek, obeť nemusí byť ničím iná, šikanovanie je nepredvídateľné.“

Šikana má päť fáz, v tej prvej si agresor obeť vytipuje a skúša na ňu rôzne „vtipy“ až ústrky a sleduje, či má v kolektíve úspech: či kolektív detí stojí za ním. Postupne jeho agresivita rastie, pridávajú sa aj ostatné deti a v poslednej fáze už je kolektív zomknutý v útokoch proti obeti aj v zahladzovaní stôp pred dospelými.

Šikana nenastane z ničoho nič

Šikana nespadne z neba, jej podhubím sú dlhodobo narušené vzťahy v kolektíve. Vnímaví rodičia aj učitelia si môžu všimnúť signály, ktoré môžu viesť až k prípadom šikanovania: jedno z detí je stále odstrkované, zmĺknuté, ustrašené, agresivita − slovná aj fyzická − je namierená vždy proti tomu istému dieťaťu atď.

Signály, ktoré by rodičia nemali prehliadnuť: dieťaťu sa ráno nechce do školy, bolí ho brucho, nevysvetliteľne často stráca veci alebo ich má zničené (oblečenie, pomôcky atď.). Predtým veselé a komunikatívne dieťa je odrazu skleslé a smutné, najmä počas dní, keď je škola. V začiatkoch existuje ešte pravdepodobnosť, že sa dieťa rodičom zverí, zatiaľ totiž takmer o nič nejde. Neskôr už často nechce, pretože sa bojí alebo má pocit, že si za daný problém môže samo, a hanbí sa pred rodičmi priznať, čo sa mu deje.

Choďte do školy čo najskôr

Ak máte podozrenie na šikanovanie, dohodnite si stretnutie s triednym učiteľom, školským psychológom alebo výchovným poradcom, eventuálne aj s riaditeľom školy. Informujte ich o tom, čo sa vášmu dieťaťu deje, a nenechajte sa uchlácholiť. Buďte vecní, konkrétni a dôslední. Chcite poznať konkrétne opatrenia, ktoré škola prijme, aj s príslušnými dátumami. Dohodnuté opatrenia aj s konkrétnymi dátumami si zapíšte a po stretnutí ako zhrnutie odošlite do školy. Ak bude najhoršie, môžete sa obrátiť aj na školskú inšpekciu, to už je však krajný krok, pretože tým si pravdepodobne proti sebe postavíte vedenie školy. Opatrenia sa musia týkať celej triedy, lebo deti o všetkom vedia, a aj keď sa trebárs na ubližovaní aktívne nezúčastňujú, svojím mlčaním s ním vlastne súhlasia a podporujú agresora v jeho činoch.

Pozor: agresor nemusí byť klasický bitkár, ale aj dieťa, ktoré je vtipné, vychované, vystupuje v úlohe obľúbeného vodcu triedy. Takéto dieťa je ťažšie odhaliť, pretože býva medzi učiteľmi aj spolužiakmi obľúbené. Len čo sa šikanovanie zistí, je dôležité spolupracovať so všetkými aktérmi − so šikanovaným, šikanujúcim aj s ich rodičmi. Nevyhnutná je aj súčinnosť spolužiakov, ostatných učiteľov a výchovného poradcu alebo školského psychológa.

Zdroj: Flickr.com

Čo majú robiť rodičia doma?

Uistiť dieťa, že sa na nich môže obrátiť s akýmkoľvek problémom, že vždy bude mať ich plnú podporu a ochranu (to neznamená, že budú súhlasiť so všetkým, čo robí, ale každopádne ocenia jeho pravdovravnosť a potom si prípadne vysvetlia, prečo sa určité veci nerobia).

Brať dieťa vážne, situáciu nezľahčovať, ale v pokoji dieťa nechať, aby sa o svojom probléme vyrozprávalo. Oveľa viac sa tak dozvedia, keď ho budú len zľahka usmerňovať v rozprávaní, než keď na neho „udrú“, prípadne mu „dobre“ poradia, ako sa s agresorom vysporiadať. Ak už došlo k fyzickému napadnutiu, nechať dieťa odborne ošetriť a neposielať ho bezprostredne po incidente do priameho kontaktu s agresorom.

Konať sám z pozície rodiča, nenabádať dieťa, aby bolo statočné a bránilo sa. Tým sa nič nevyrieši, nehľadiac na to, že dieťa by proti prípadnému agresorovi zrejme nemalo šancu. Len by sa celá situácia ďalej skomplikovala.

Rodičia si môžu s dieťaťom vyskúšať niektoré rizikové situácie, aby nebolo zaskočené, ale pripravené, ako odpovedať, ako reagovať. Ak je situácia veľmi vážna, ak už došlo k závažnému fyzickému napadnutiu alebo rodičia majú podozrenie na páchanie trestnej činnosti na svojom dieťati, bez odkladu sa obrátiť na Políciu SR.

15 5653340435_8ee4b93030_o
Zdroj: Flickr.com

Tipy pre učiteľov

Žiak v úlohe agresora väčšinou máva problémy s vybitím sily (uplatňuje ju na iných deťoch) a s nedostatkom empatie (vôbec netuší, ako sa šikanovaný môže cítiť). Na oboch týchto faktoroch sa dá z pozície učiteľa dobre pracovať − zapojiť tieto deti do kolektívnych športov, kde môžu vybiť svoju silu, a pomôcť im vžiť sa do pocitov druhých. Účinné býva aj zámerne stavanie agresorov do situácií, v ktorých môžu byť pochválení, takže zistia, že obdiv si nemusia vynucovať násilím. Veľmi dôležitá je pre úspešné zvládnutie šikanovania atmosféra v škole aj v triede, vzťahy medzi žiakmi navzájom, aj medzi žiakmi a učiteľmi, ale to je faktor, na ktorom treba pracovať dlhodobo a systematicky. Len ak panuje medzi žiakmi a učiteľmi dôvera, neboja sa žiaci prísť s problémom, či už sa týka šikanovania, alebo čohokoľvek iného.

Čo robiť v prípade, ak je vaše dieťa agresorom?

Najväčší problém je si to vôbec pripustiť (je totiž málo pravdepodobné, že by si obvinenie všetci zúčastnení vymysleli), keďže vieme, že dieťa je produktom prostredia, v ktorom žije. Dieťa sa v každom prípade musí dozvedieť, že sa správa mimo povolených limitov a za toto neprípustné správanie musí niesť zodpovednosť. Buďte k sebe aj k svojmu dieťaťu brutálne úprimní a pozorujte, ako sa správa doma, s kamarátmi atď. Skúste ho vystavovať rôznym situáciám, keď bude môcť na vlastnej koži pocítiť, aké to je byť v pozícii slabého. Veľa spolu hovorte, o jeho pocitoch, náladách, trápeniach − pozor, nesmie to byť výsluch, skôr pokojný rozhovor, napríklad cestou autom alebo na výlete. Dobre sa situácie opisujú aj na iných ľuďoch, len treba všetko neustále vysvetľovať, aby sa dieťa postupne dokázalo vžiť do pocitov iných ľudí a vnímalo následky svojich činov. Niekedy je na mieste aj intenzívna rodinná psychoterapia, ktorá môže veľmi pomôcť celej rodine. A nezabudnite dieťa pochváliť, ak je za čo.

9 7040908861_ea1115fc24_o
Zdroj: Flickr.com

Hovorte o šikane

Ako uvádza na svojich stránkach Polícia SR, pri nástupe do školy informujte svoje dieťa o možnom nebezpečenstve a jednotlivých prejavoch šikanovania, napr. formou rozprávky či príbehu. Zdôraznite, že sa nemusí báť o šikanovaní otvorene hovoriť. Načúvajte svojmu dieťaťu, všímajte si detaily, venujte pozornosť tomu, ako trávi čas, kde je, čo robí, ako sa správa medzi deťmi a ako sa deti správajú k nemu. V útlom detstve máte ešte možnosť ovplyvniť veľa jeho prípadných konfliktných postojov, lebo dieťa je oveľa otvorenejšie rozhovoru aj prípadnej kritike než v neskoršom veku.

Dieťa, ktoré je obeťou alebo svedkom šikanovania, máva strach, zároveň sa však aj hanbí a cíti sa vinné, pretože veľmi dobre vie, že sa prizeralo niečomu, čo nebolo správne. Väčšina detí sa chce so svojím problémom zveriť, pretože tým, že o ňom niekomu povedia, sa zbavia zodpovednosti a zmierni sa ich trápenie. Načúvajte svojim deťom pozorne, snažte sa presne zistiť, čo sa stalo, nezľahčujte ich trápenie. Situácia nemusí byť na prvý pohľad prehľadná, ale láskavým a trpezlivým prístupom zistíte pravdu.

Varovné signály

Dieťa nemá skoro žiadnych kamarátov, stráni sa spolužiakov.
Dieťa nechce hovoriť o tom, čo sa deje v škole.
Dieťa má zničené oblečenie, pomôcky, často ich stráca.
Pod rôznymi zámienkami si od vás pýta peniaze, „stráca“ vreckové.
Má na tele rôzne odreniny, škrabance, ktoré nedokáže vysvetliť.
Nechce chodiť do školy, tvrdí, že ho ráno bolí brucho.
Vyhráža sa samovraždou alebo sa o ňu dokonca pokúsi.

Web Nenechaj to byť

V Českej republike spustili v marci nový web Nenechaj to byť, ktorý je určený deťom, ktoré sa v škole stretli so šikanovaním. Je prevádzkovaný pod záštitou tamojšieho Ministerstva školstva v spolupráci s Linkou bezpečia. Má jedno veľké plus, respektíve dva: podnety sú anonymné (čím sa predchádza najväčšej bariére, ktorá bráni nahláseniu, a tým aj zvládnutiu šikanovania) a vyhodnocuje ich vyškolená osoba na danej škole, teda výchovný poradca či psychológ. Autormi nového webu sú dvaja študenti z Brna, ktorí postupne oslovujú jednotlivé školy aj na základe prihlášok od žiakov. Projekt je určený najmä žiakom základných škôl, ktorí sú šikanou najviac ohrození. Prihlásiť sa do neho môže bezplatne akákoľvek škola v ČR.

Následky

Šikanovanie je veľmi zradné v tom, že v deťoch pretrvávajú následky aj potom, ako sa podarí šikanu odhaliť. Šikana môže viesť k poškodeniu fyzického a psychického zdravia s dlhodobými následkami. Niektoré rany na duši môžu človeka sprevádzať až do dospelosti. Je preto veľmi dôležité krízovým situáciám predchádzať a budovať atmosféru dôvery doma aj v škole.

Zdroj: Flickr.com

Čítajte tiež

Hurá do blata!
Hurá do blata!2028
Keď mama alebo otec nehovoria po slovensky alebo deti z bilingválnych rodín
Keď mama alebo otec nehovoria po slovens…2137
Desiate pre múdre hlavičky od Margit Slimákovej
Desiate pre múdre hlavičky od Margit Sli…2316
ďalšie články