Práve čítate

Ako sa vyrovnávam s každodennou negativitou okolo seba

4377  
Zdieľať: 

Ako sa vyrovnávam s každodennou negativitou okolo seba

Kyslý výraz chytíte od druhých ľahšie ako chrípku, a očkovať sa proti tomu nedá. Čo s tým, keď vám protivná predavačka, zatrpknutý šéf aj zamračená susedka dokážu pokaziť deň? Ja na to idem takto.

28. 2. 2019 5 min. čítania Barbora Sladkovská
Ako sa vyrovnávam s každodennou negativitou okolo seba

Keď spočítam klasické návody na to, ako byť pozitívna a sršať dobrou náladou, musela by som byť v balíku (aby som si to správne jedlo, koníčky, cvičenie a cestovanie mohla dovoliť) a zároveň ideálne asi nezamestnaná (aby som na to všetko mala čas). Bohužiaľ, a našťastie, nie som ani jedno, ani druhé. A tak som sa namiesto snahy zmeniť realitu, v ktorej žijem, pokúsila zmeniť svoj pohľad na ňu. Tak, aby mi v nej bolo príjemnejšie. A čuduj sa svete, funguje to!

Kľúč je nebrať si to osobne

Kolega odsekáva, pani predavačka bola príjemná ako daňová kontrola a slečna v trolejbuse sa na mňa mračí.

Z toho sa málokto ubráni pocitu, že sa azda všetci spolčili, aby mi pokazili náladu na celý deň. Ale človek nie je terčom všetkých vecí – ani ja nie! :-) Vo väčšine prípadov sa proti nikomu z nás svet nesprisahal. Skôr si každý upratuje na svojom vlastnom piesočku a niekedy pri tom omylom zahádže špinou aj ten náš.

On totiž každý z nás má svoj vlastný príbeh. Pripomínať si tento fakt mi vážne pomáha nenechať sa strhnúť „zlou náladou“ okolo seba.

Čo ak kolega odsekáva preto, že sa dnes pohádal s priateľkou? Nie je pani predavačka odmeraná napríklad preto, že bola ráno napríklad u zubára? A tamtá slečna, mračí sa na mňa, alebo v skutočnosti len usilovne premýšľa?

Ako prekabátiť zákon akcie a reakcie?

Nebrať si veci osobne a nevyštartovať hneď s reakciou, to chce trochu tréningu.

Kolega mi odsekne, tak na neho tiež vyšteknem – a naraz sú tu z jedného kyslého výrazu v tvári dva. Zase mám pokazenú náladu aspoň na hodinu.

Medzi akciou (odseknutie) a reakciou (vyšteknem naspäť) sa skúšam na sekundu zastaviť. Nie, nie je to jednoduché, emócie sú niekedy rýchlejšie ako ja. Ale keď sa to podarí, je to neuveriteľne oslobodzujúce. Urobím si totiž priestor rozhodnúť sa, či si to budem brať osobne a reagovať. To, čo ľudia robia a čo hovoria, robia totiž vo väčšine prípadov kvôli sebe, nie kvôli mne, a potom je zbytočné negatívnu energiu ešte priživovať.

„Musím na toto naozaj reagovať?“ Nie? Tak nebudem. Keď sa mi pichľavý komentár podarí prejsť s úsmevom, preletí do prázdna a zmizne.

Minimálne mne to potom náladu nepokazí, a aj ten zamračený človek má priestor dať sa do poriadku, pretože som mu jeho negativitu nevrátila späť. Keď sa namiesto hádky podarí nastoliť kľud, nielen že ma nič nenaštvalo, ale mám ešte za odmenu naozaj dobrý pocit.

Samozrejme to neznamená, že zo sebe robím fackovacieho panáka, ale pokiaľ potrebujem s niekým vychádzať pravidelne (a nebyť kvôli nemu od rána do večera mrzutá), osvedčil sa mi tento prístup zo všetkých najviac. Nemusí samozrejme sadnúť každému, to už záleží veľmi aj na povahe každého z nás.

Keď je najhoršie, pomáha úsmev

Vybavujete si, aké to je, byť zamilovaný? Ten pocit, že je celý svet zaliaty slnkom a láskou? Keďže to majú na svedomí hormóny, ružové okuliare časom zase zmiznú. Ale ich odľahčená verzia sa dá vyrobiť každé ráno.

Ako? Niekedy sa do toho musím celkom nútiť, ale – usmievam sa. Veď to skúste, byť naštvaní s úsmevom na perách. Nejde to, že? ;-)

Je to klišé, ale funguje: nezabúdam pravidelne dobíjať baterky

Negativita ma zomelie oveľa ľahšie, pokiaľ som psychicky unavená a už dlho som si „nedobila baterky“ niečím, čo mi robí radosť. Keď sú úplne prázdne, je to ako keď pred hradom chýba stráž, a nepriateľ (naštvanie) ho dobyje raz dva.

Každý máme niečo, čo nás teší: pre mňa je to joga, experimenty v kuchyni, chvíľka s knižkou a horúcou kávou a tiež, keď sa dcérka na niečom úprimne smeje. :-)

Niekedy sa mi stáva, že ani táto moja metóda dobíjania bateriek nefunguje, ako by mala. Už som odpozorovala, že je to vo chvíľach, kedy som myšlienkami niekde inde. Potom nemám nič ani z knižky, ani z jogy. Vždy, keď sa pri tom pristihnem, snažím sa jednoducho vrátiť k tu a teraz. Keď som na joge, tak som na joge, a keď si čítam, tak čítam. Nie som ani v práci, ani na nákupe v supermarkete.

Nie aby som ešte pri tom vymýšľala argumenty, ktoré som mohla minulý týždeň použiť pri tej škaredej hádke s mamou…  Nič totiž neberie toľko životnej energie ako rýpanie sa v tom, čo bolo včera (pred rokom, pred desiatim). A  ja chcem energiu dobíjať, nie ňou plytvať.

Kyslým tváram okolo sa dá aj predchádzať

Všetko vyššie spomenuté mi pomáha hodiť do pohody hlavne seba, aby som sa nenechala strhnúť vlnou negativity. Ale prevencia je ešte lepšia ako liečba, nie? :-)

Pokiaľ na to mám sama dosť energie, snažím sa aktívne starať o to, aby sa dobre cítili aj ľudia okolo mňa. Úsmev (a čo potom smiech) je nákazlivý, všimli ste si? Tiež už mám vyskúšané, že keď som „iba“ milá, slušná a pozorná, väčšina ľudí mi to začne vracať. A zamračené tváre miznú ako zombíci v poslednej scéne post-apokalyptického filmu.

Keď za niekým prídem s úsmevom, je väčšia šanca, že on sa na mňa tiež nebude mračiť.

Nečakám, že rozsvietim všetkých, to by bolo príliš veľké sústo, ale bohato stačí, keď ide o rodinu, najbližších priateľov alebo kolegov.

Nemá zmysel plytvať energiou na veci, ktoré nezmením

Celé to znie krásne… ale potom sú tu aj ľudia, ktorí sú negatívni za každých okolností, a veci, čo na nálade nepridajú, a aj tak ich nemôžem ovplyvniť. Tie skúšam prosto prijať ako fakt. Inak povedané – nebojovať s tým, čo nemôžem ovplyvniť. Nechať to prejsť okolo a, ako už som hovorila, nebrať si to osobne.

Je to skoro maturita zo zenového kľudu, ale pokiaľ si tým nechcem nechať pokaziť náladu, na nič lepšie som ešte neprišla.

Desatoro pravidiel, ako sa vyrovnávam s kyslými tvárami okolo seba

  1. Usmievam sa, aby som šírila dobrú náladu a vytvorila ju aj sama sebe.
  2. Myslím na to, že každý máme svoj príbeh.
  3. Uvedomujem si, že človek nie je terčom všetkých vecí. Ani ja nie!
  4. Snažím sa nebrať si veci osobne.
  5. Pripomínam si, že nie je potrebné na všetko reagovať.
  6. Dobíjam si baterky vecami, ktoré ma tešia.
  7. Nepreberám si zas a znovu negatívne skúsenosti.
  8. Aktívne sa starám o to, aby bolo ľuďom okolo mňa dobre.
  9. Nebojujem s vecami, ktoré nemôžem ovplyvniť.
  10. Pripomínam si tento zoznam, keď mám pocit, že zase „chytám zamračenosť“. :-)

Čítajte tiež

ďalšie články