Tipy lekárky a terapeutky, ako zvládnuť (nielen) detskú cestovnú horúčku

„A je ti dobre? Ukáž, nemáš teplotu?“ pýtam sa dcéry, keď sa v sobotu ráno začína sťažovať na bolenie bruška. Za chvíľu už letím s vedrom, pretože vraj bude vracať. Teplotu nemá, len je celá skormútená. Po chvíli mi to dôjde. Práve, keď vedro začne byť potrebné.
„Že ty nechceš k babičke? Tak to radšej povedz. Ja ťa predsa nútiť nebudem…“ Nechce, nepôjde. A poobede už je ako rybička.

Že to dcéra nebude mať s cestovaním jednoduché, som si uvedomila vlani v lete (to mala štyri). Postupne sme totiž zrušili tri dovolenky. Prvýkrát tri dni pred odletom k moru horúčky a silná viróza. Druhýkrát vyhádzanie a vracanie, tretíkrát opäť teploty. Štvrtýkrát sme si prenajali chatku v Jizerkách a povedali jej na poslední chvíľu, že len zájdeme niekam na chalupu a hurá – zadarilo sa. Počas školského roku to ale pokračovalo: horúčky a následná viróza pred odjazdom na škôlkarsky „lyžiarsky“, to isté pred jarnou škôlkou  v prírode a teraz pred odchodom k babičke. Pritom na každú akciu si sama priala ísť!

V lete som si myslela, že ide o hlúpe zhody náhod. Teraz už som si istá, že má prosto z podobných akcií šialené nervy. Niekedy je to „len“ boľavé bruško, niekedy nastúpi vracanie, niekedy ju zrejme stres oslabí natoľko, že jednoducho niečo chytí.

Snažím sa s ňou o tom hovoriť, vysvetľovať, že zmena nie je nič zlé, že obavy má sem-tam každý. Najviac sa mi osvedčila stratégia povedať jej o ceste na poslednú chvíľu, čo ale pri cestovaní so škôlkou nejde – medzi deťmi a pani učiteľkami ide o horúcu tému veľa dní dopredu. Uvidíme, čo prinesie ďalší rok, možno z toho dievča vyrastie.

– Petra

Cestovná horúčka sa tomu, kto na ňu trpí, nedá „vysvetliť“ alebo „vyhovoriť“. Je to forma stresu, ktorý má rôzne príčiny a somatizuje sa – prejavuje sa telesne.

A často nám hlava neberie, prečo vôbec prichádza. Veď sa na dovolenku tešíme, deti sa tešia s rodičmi k moru alebo samy na tábor, ale aj tak sa u mnohých začnú pred odchodom prejavovať rôzne symptómy chorôb alebo je dieťa také rozrušené, že vyvádza a „hnevá“.

Príčina: všetko je to v hlave

Odjazd na prázdniny alebo na dovolenku je totiž pomerne veľký stresor: budeme v úplne inom prostredí, deti čaká iný režim a často úplne nové zážitky, musíme toho veľa pripraviť a zorganizovať. Nie je zriedkavé ani to, že sa na dieťa prenesie rodičovský stres z odchodu: že nám niečo bude chýbať, že dieťa bude v lietadle neznesiteľné, že sa spálime hneď prvý deň alebo jednoducho nie sme typ na last-minute dovolenku, ale tejto nešlo odolať. Cestovnou horúčkou ale niektoré deti trpia, aj keď sú rodičia kľudní – je to dané povahou a hlavne tým, ako dieťa vo všeobecnosti znáša akékoľvek zmeny.

Deti oveľa silnejšie ako dospelí vnímajú strach z opustenia miesta a režimu, ktorý dôverne poznajú a kde sa cítia v bezpečí, do priestoru neznámeho, v ktorom nevedia, čo ich bude čakať, nedajbože keď to bude bez rodičov. Niekedy to môže byť aj nekonkrétny strach z toho, čo ich „tam“ čaká, ktorý možno ani nevedia pomenovať. U dospelých je to obdobné, len navyše pribúda stres súvisiaci s tým, aby sme niečo nezabudli, zabalili si všetko potrebné, aby sme všetko stihli, aby si to celá rodina užila…

Nemusia to ale byť len obavy! Aj veľmi silné tešenie môže privolať teploty, nervozitu a tak ďalej.

Čo na to lekárka: zastavte sa u pediatra a zistite, či odcestovať môžete, alebo nie

Autorkou tejto časti článku je MUDr. Michala Knězková, ktorú poznáte z Tchibo Blogu alebo z jej webu mklife.cz.

Pokiaľ má dieťa horúčku viac ako 24 hodín, zoberte ho na kontrolu k lekárovi. Ten dieťa vyšetrí, zmeria hladinu CRP (parameter, ktorý ukazuje zápal) a hneď sa uvidí, či nejde o bakteriálnu infekciu a zváži nasadenie antibiotík. Ideálne je poradiť sa s ním, či môžete odcestovať aj napriek príznakom a či je šanca, že príznaky čoskoro opadnú, alebo by mohli prísť komplikácie. Rozdiel môže urobiť aj to, či plánujete odísť na chalupu, alebo mierite do zahraničia.

Pokiaľ ide dieťa bez vás (k babičke, na tábor…), spýtajte sa na ďalší deň, či ťažkosti pretrvávajú alebo na ne dieťa „rýchlo zabudlo“.

Čo môžete urobiť, aby ste k praktickému pred odjazdom vôbec nemuseli?

Pomôcť môže dlhodobé zvyšovanie imunity, ale to už samozrejme dva týždne pred dovolenkou moc nedobehnete. Ale pokiaľ u vás doma cestovná horúčka vyzerá prevažne tak, že dieťa alebo vy zo stresu „niečo chytíte“, môže to byť dobrá cesta – zníženie imunity stresom sa potom neprejaví tak silno.

Samotný stres môžete znížiť napríklad takto:

• Pokiaľ sa chystáte do krajiny s väčším časovým posunom, prispôsobte tomuto režimu týždeň pred odcestovaním a trochu si posuňte vstávanie a zaspávanie. Na dlhé cesty potom pomôžu tablety s melatonínom (ako na ne vám vysvetlí lekár alebo lekárnik). Niekoho môže aj táto príprava upokojiť, a hlavne vám potom bude príjemnejšie na mieste.
• Pokiaľ máte strach, že sa dieťaťu za hranicami niečo stane alebo ochorie, už doma si zistite, kam v cieľovej destinácii dieťa zoberiete na ošetrenie. Vy tým získate istotu riešenia prípadného problému a dieťa si stres neprenesie na seba.
• Nikdy nezabúdajte na pitný režim. Pokiaľ sa stres prejavuje aj na vás, vyhýbajte sa pred odletom alkoholu a väčšiemu množstvu kávy – telo bude cestovanie aj psychický tlak znášať lepšie, verte mi.
• Ukľudňujúce môžu byť aj bylinné čaje a levanduľové kúpele.
• Pokiaľ máte vyskúšanú homeopatiu či rôzne ukľudňujúce rituály, smelo do toho.

Inak ale prevencia cestovnej horúčky tkvie hlavne v tom, že vďaka príprave zbrzdíte to, aby stres vôbec prichádzal. Tipy, ako na to, píše ďalej v článku terapeutka Irena Pokorná.

Čo na to terapeutka: zapojte dieťa do príprav, hrajte sa a skúste ho počúvať

Autorkou tejto časti článku je Mgr. Irena Pokorná; aj ju poznáte z iných článkov na Tchibo Blogu

• Začnite nájdením kľudu sami u seba (napr. si urobte cestovný zoznam, nebaľte sa na poslednú chvíľu, choďte trému vyšportovať, relaxujte, zamyslite sa nad tým, čo prežívate a radšej ako s tým bojovať, pokúste sa to prijať). Je šanca, že dieťa váš kľud „preberie“. Niektoré deti sú úzkostlivejšie a stresujú, aj keď je rodič pokojný, ale určite tým nič nepokazíte. :-)
• Najstresovejšie býva balenie. Zbaľte sa skôr ako deň vopred alebo dokonca až v deň odjazdu. V pokoji si priebežne spíšte zoznam a potom sa zbaľte podľa neho. (Môžete si ho odložiť aj nabudúce a vytvoriť si tak dokonalý itinerár práve pre seba.)

• Vyskúšajte si, či dieťaťu pomôže pripraviť sa na dovolenku hrou, aby malo pocit, že situáciu už pozná. Zahrajte sa spolu na to, že už ste „akože“ pri mori, „akože“ letíte lietadlom, ukážte mu fotografie miesta, kam idete, rozprávajte sa s ním o tom dostatočne dlho dopredu. Dieťa si tak svoje obavy a neistoty odžije postupne dopredu.
• Zapojte dieťa do príprav a balenia (ktoré by ale mali prebiehať v kľude a nie s nervozitou). Často pomáha zobrať si so sebou veci, ktoré sú pre neho dôležité a ktoré mu budú pripomínať domov a dodávať mu pocit bezpečia (obľúbený plyšák, poduška apod.)
• Pokiaľ vás čaká dlhá cesta autom, počítajte s tým, že dieťa sa bude nudiť. Pripravte si plán, čo budete s dieťaťom robiť.
• Urobte si s dieťaťom v predvečer cesty nejaký príjemný program, aby nervozita nestúpala a dieťa sa mohlo sústrediť na niečo iné.
• Priebežne sa pri prípravách pozerajte na cestu očami svojho dieťaťa a snažte sa pochopiť, čo prežíva a na čo myslí. Nechajte sa od neho zasvätiť do detskej fantázie a sveta tešenia sa aj do sveta obáv, a berte ich vážne, s pochopením, a zároveň dajte dieťaťu najavo, že vy sa nebojíte a pomôžete mu všetko zvládnuť.

Za spoluprácu na článku ďakujeme maminke Petre, MUDr. Michale Knězkovej a Mgr. Irene Pokornej.