Moja vlastná skúsenosť s čítaním rozprávkových príbehov je len pozitívna. A to nielen preto, že verše, rozprávky a knihy vôbec sú mi nadovšetko (vlastne aj to patrí tak nejako k mojej profesii), ale predovšetkým práve pre tie vzácne chvíle, kedy máte pred sebou zvedavých a vami milovaných poslucháčov, vaše deti. Môžem potvrdiť, že čítanie rozprávok sa naozaj oplatí, a to ako deťom, tak aj nám, rodičom. O benefitoch z toho plynúcich pre deti teda nie je potrebné pochybovať – a prosím, neberte ich na ľahkú váhu – ale pri tých rodičovských, ak dovolíte, by som sa rád na chvíľku trochu pristavil.
Pôvodné klasické rozprávky sú nositeľmi múdrosti, ponaučenia, prístupu k riešeniu rôznych situácií a morálnych dilem. Pracujú veľmi so symbolikou a našou predstavivosťou. Často sa za nimi skrývajú možné reálne situácie, ktorými prechádzame aj my sami v našich životoch. – Jana Růžičková, mamička a psychologička
Rozvíjaním rituálu rozvíjate aj ich lásku k čítaniu
Ak sa rozhodnete pre naozaj pravidelné každodenné čítanie, rozvíjate tým veľmi dôležitý rituál, na ktorý sa budete tešiťspolu s deťmi. Nebude prospešný len z dôvodu zdravého spánkového režimu vás aj vašich detí, a teda spokojných večerov a pokojných nocí. Vytvárate tým aj sľubný predpoklad pre ich budúcu lásku ku knihám a k pozornému čítaniu.
Navyše vás môže veľmi príjemne prekvapiť, kam až ste ochotní zájsť v snahe zaujať náruživé detské uši, ako prapodivne dokážete meniť svoj hlas, robiť grimasy a ako pomaly, ale čoraz hlbšie začínate objavovať a cítiť plasticitu daného literárneho textu. A to je dar, ktorý nie je samozrejmosťou ani pre skutočných spisovateľov. Mám obavu, že táto prastará zručnosť sa zo sveta trochu vytráca, akoby išlo o čosi nadbytočné, trápne a prekonané. Je pritom doslova oblažujúce vojsť do textu a naučiť sa vnímať melódiu a rytmus jazyka. Jazyka, do ktorého sme zrodení, a ktorý je nám taký vlastný. Myslím, že celkom postačí, ak sa necháte rodnou rečou viesť, ako sa deti nechávajú viesť svojimi rodičmi. Je to jednoduché a naozaj prirodzené. Deťom tým dávame k nohám bájny a odveký poklad príbehov plných lásky a múdrosti a sebe tajuplnú skrinku netušených schopností, od ktorých vám visel jej kľúč celé roky na krku.
Základné tipy na čítanie deťom
- Môžeme začať s čítaním bábätku v brušku. Bábätko si tak zvyká na hlas mamičky.
- Prvé knižky môžeme dávať bábätkám už od 3 mesiacov na hranie. Sú to mäkké knižky, ktoré môžu deti aj hrýzť, dávať do pusy a ktoré si môžu mamičky aj samy vyrobiť. Kým sa dieťa bude hrať s knižkou, vy svoje rozprávanie oprite o obrázky, ktoré vášmu poslucháčovi najviac učarovali.
- Od 5. mesiacov môžete dieťatku ponúknuť tzv. quiet book, ktorá rozvíja jemnú motoriku.
- Pre deti do 3 rokov je dobré vyberať odolné knižky, ktoré majú pekné obrázky, kde sú kratšie a pre deti ľahko pochopiteľné príbehy.
- U predškolákov je už viac dôležitý príbeh.
Rozprávanie bez knižky? Hračka!
Rozprávanie príbehov alebo spoločné vymýšľanie rozprávok je skvelý spôsob zábavy, či už sa jej oddávame večer pred spaním, alebo sa chceme zabaviť počas dlhšej cesty autom. Vlastne sa spolu púšťame do dobrodružstiev, v ktorých majú hlavnú úlohu obľúbení plyšáci, ale aj obyčajní ľudia, ktorých na svojich výletoch stretávame. Dôležité je nevymýšľať nič zložité, ale jednoducho len niečím začať – potom sa dostanete možno aj k zaujímavej pointe.
- Neviete, čím začať? Pozrite sa okolo seba, určite za pár sekúnd narazíte na zaujímavého hrdinu príbehu – dinosaura na stene, plyšáka, alebo napríklad traktoristu, ktorého ste práve videli z okna auta.
- Hrdinom môžete byť aj vy sami, prezlečení za tigra alebo jednorožca. U nás doma frčia opičky, niet divu, že sa potom po večeroch mením na pána Opa a prifarbujem si, čo všetko som dnes zažil.
- Ak už sa vaši malí poslucháči rozrozprávali, zapojte ich do príbehu. Ich fantázia je neuveriteľná – veľakrát ma prekvapí, čo všetko neskutočné som počas dňa ako pán Op stihol zažiť.
Prečo je dobré deťom rozprávať a čítať rozprávky
Aby som vám tu len ja nerozprával rozprávky o ich čítaní, poprosil som o doplnenie svoju milovanú ženu Janu, ktorá so mnou zdieľa lásku k čítaniu a rozprávaniu rozprávok našim dvom deťom. Hlavne ale ako detská psychologička vníma ich pozitívny vplyv na vývoj dieťaťa z viacerých dôvodov.
Náš životný priestor neokupujú iba klasické rozprávky, ale stretávame sa aj s modernými rozprávkami a príbehmi. Ak rozšírime náš uhol pohľadu, potom sú rozprávkami vlastne všetky príbehy, ktoré čítame, chodíme na ne do divadla a sledujeme ich v kine a v televízii. Je zjavné, že rozprávanie príbehov a ich konzumácia ide s ľudstvom od nepamäti. Potrebujeme príbehy nielen ako zábavu, ale aj ako prostriedok k získavaniu informácií a skúseností a rozširovaniu nášho spektra vnímania sveta.
1. Rozprávaním a čítaním rozprávok budujeme náš vzťah s dieťaťom trochu inak, hravo
Pri čítaní rozprávky má dieťa dospelého len pre seba. Je v tom veľká intimita a vzájomnosť. Spoločný čas sa dá využiť na zdieľanie emócií a myšlienok, na zistenie, čo dieťa v danom období prežíva, čím sa trápi a čo ho teší.
2. Vytvárame rituál upokojenia pred spaním
V súčasnej zrýchlenej, mediálnej a virtuálnej dobe dostáva reálny svet a s ním spojené rituály hlbší význam a dôležitosť. Ak si s dieťaťom vybudujeme rituál, v ktorom ho naučíme pripravovať sa do postieľky, upokojiť sa, obmedziť osvietenie modrým svetlom, vytvárame dobrý základ spánkovej hygieny pre zvyšok života.
3. Pomáhame rozvíjať ich verbálne schopnosti
Naše verbálne schopnosti sa rozvíjajú tromi cestami a to rozprávaním, čítaním a počúvaním. Pri čítaní rozprávok deťom nenásilne pomáhame rozvíjať verbálne schopnosti, aktívnu aj pasívnu slovnú zásobu.
4. Deti získavajú aktívnu schopnosť spracovávať čítané informácie a interpretovať ich
Čítaním tiež deti učíme porozumieť textu, schopnosti vytiahnuť z textu dôležité informácie a vedieť ho stručne prerozprávať. Tiež sa čítaním rozvíja ich verbálna pamäť. To sú schopnosti a zručnosti, ktoré sa im v škole, ale aj v živote budú určite hodiť.
5. Čítaním a rozprávaním im pomáhame rozvíjať ich predstavivosť
Predstavivosť alebo obrazotvornosť či fantázia je skvelý spôsob, ako obohatiť svoj život o kreativitu, vízie a inovatívnosť v myslení. Ak sa imaginácia spojí s racionálnym myslením, naše deti budú schopné lepšie tvoriť a uskutočňovať svoje vízie v živote a ich život bude vďaka predstavivosti veľmi bohatý.
…
A tiež sa odvažujem a tak apelujem: nebojte sa trápnosti, nebojte sa vlastného hlasu, veď pred vami nesedí nikto iný ako vaše vlastné deti dychtiace po dobrodružstve a poriadnej zábave, a nemyslite si, myslím to vážne! Ale už dosť a dobrú noc.
„Tati, kedy začať?“
„Dnes večer!“
„Mamička, čím začať?“
„Čímkoľvek, čo nám príde pod ruku. Ale malo by nás to baviť a mali by sme sa na to tešiť.“
Veľa šťastia!
David Růžička je dvojnásobný otecko, vášnivý rozprávač a predčítač, publicista a básnik. Od roku 2008 mu knižne vyšlo 8 zbierok básní, s ktorými verejnosť živo zoznamuje počas svojich autorských čítaní s hudobným sprievodom významného jazzového saxofonistu Marcela Bártu. V decembri 2023 vydal pod pseudonymom Román Douděra rozprávkovú knižku Klara Luna, ktorá podľa jeho slov obsahuje sedem rozprávkových príbehov, ako je sedem dní, vlastne večerov v týždni, sedemkrát na dobrú noc.
V dobrej nálade za daždivých a chladných dní
Vyberte svojim najmenším dobrodruhom pohodlné, nepremokavé a hrejivé kúsky, v ktorých ich nezastaví nepredvídateľné počasie.
