Ak viete, že vašu krv potrebuje niekto konkrétny (ako v mojom prípade malý Lacko), nahláste pri darovaní jeho meno, nemocnicu a oddelenie, kde leží. Ak do 7 dní vašu krv nevyužije, bude uvoľnená pre ostatných pacientov rovnako ako krv darovaná „do rezervy“.
A prečo to vlastne robím? Podľa mňa je to tá najjednoduchšia a zároveň najvzácnejšia pomoc, ktorú môže skoro každý z nás urobiť „pre lepší svet“. Mňa to stojí aj s dopravou na miesto len asi 2-3 hodiny času a krátke zotavenie – večer už som zase v plnej sile. A niekomu inému tak môžem zachrániť život alebo „len“ pomôcť k tomu, aby mohla prebehnúť napríklad aj rutinná operácia slepého čreva alebo aby v pôrodnici mohol prísť na svet nový človiečik. Darovať chodím 1-2x ročne, ale môžete kľudne aj raz za pár rokov alebo jednorazovo – to je na vás.
Príprava darcu krvi: dobrý spánok a sladké raňajky
Príprava na darovanie krvi je veľmi jednoduchá. Stačí sa dobre vyspať, vypiť dostatok tekutín večer aj ráno pred odberom a správne sa najesť: nemali by ste jesť tučné jedlé (pozor aj na sladké pečivo), vynechajte aj orechy, syry a korenené jedlé. Raňajky by mali byť ľahké (napr. chlieb s džemom a ovocie). Potom už len nezabudnúť občiansky preukaz a môže sa vyraziť.
Ja som si dala pollitra čierneho čaju, croissant a vyštartovala som. Vybrala som si pracovisko NTS v ružinovskej nemocnici v Bratislave, tú som mala najbližšie k práci.
Priebeh odberu je rovnako jednoduchý, ako keď si idete niečo zariadiť
Keďže bolo leto a horúci deň, ľudia boli skôr na dovolenke alebo pri vode ako na transfúznej stanici. Preto som nikde nečakala a podľa parkovacích hodín mi celý odber trval 1 hodinu 15 minút. Trvať však môže aj tri hodiny, napríklad pokiaľ sa rozhodnete reagovať na verejnú výzvu v bežný pracovný deň a rovnako ako vy sa na to isté miesto vyberie 20 ďalších ľudí.
Najskôr som vyplnila dotazník o svojom zdravotnom stave, prekonaných infekčných chorobách, návšteve cudzích krajín v posledných mesiacoch aj rokoch a ďalších dôležitých veciach. Následne mi odobrali vzorku krvi na základné vyšetrenie, či môžem darovať. Sestrička bola veľmi milá, na test si vybrala ruku s horšou žilou, aby tá lepšia ostala na samotné darovanie krvi, lebo pri tom sa používa hrubšia ihla ako pri bežnom odbere na vyšetrenie.
Kto môže darovať krv
Krv môže darovať každý zdravý človek vo veku od 18 do 65 rokov (prvodarcovia do 60 rokov), ktorý váži aspoň 50 kg a nepatrí do rizikových skupín. Kompletné podmienky si môžete prečítať tiež na webe Národnej transfúznej služby SR.
// Kompletní podmínky si můžete přečíst na webu ProDarce.cz.
S výsledkami som potom prešla k lekárke, ktorá mi odmerala tlak, preštudovala si môj krvný obraz, vyplnený dotazník a hurá, mohla som ísť darovať.
Na toto darovanie krvi som prišla pripravená, mala som aj potvrdenie od endokrinologičky, že môžem darovať krv. Pri predchádzajúcich odberoch totiž lekárky vždy zalamovali rukami, keď si v dotazníku prečítali, že mám chorú štítnu žľazu a beriem na to lieky. Nie že by moja krv bola pre druhých zlá, len si neboli isté, či mne neuškodí odber 450 ml krvi naraz. Pokiaľ máte tiež zdravotný problém, ktorý však darcovstvo nevylučuje, odporúčam poradiť sa s vaším praktickým lekárom alebo špecialistom, ktorý vás sleduje, a zabezpečiť si potrebné potvrdenie. Je to hlavne pre kľud personálu, že darovanie zvládnete. :-)
Čakala ma už len posledná zastávka a to samotné darovanie krvi. Najskôr som však bola vyslaná do bufetu pre darcov, kde ma vybavili pohárom sladkého čaju a keksíkom, kávičku som odmietla. Umyla som si lakťovú jamku dezinfekčným prostriedkom a išla som na to.
V miestnosti bola len jedna darkyňa, tak som sa usadila na voľné kreslo a ujala sa ma ďalšia milá sestrička. Inak neviem, či to bolo prostredím, ale všetci – pani na informáciách, v registrácii, sestričky pri prvom kontrolnom odbere aj pri darovaní krvi, pani doktorka aj pani bufetárka – boli milí, príjemní a ochotní všetko vysvetliť a porozprávať sa. Mne osobne síce býva niekedy pri odbere krvi nevoľno a občas si potrebujem k nemu aj ľahnúť, ale tu to išlo bez akéhokoľvek stresu alebo pocitu strachu. Takto by to mohlo vyzerať na každom oddelení v nemocnici alebo v ambulancii u lekára.
Sestrička mi bez problémov napichla žilu. Bolo to trošku nepríjemnejšie ako pri bežnom odbere, lebo ihla bola hrubšia, ale po chvíli som už ihlu necítila. Bola som však prekvapená, že celý čas darovania som mala škrtidlom stiahnutú ruku nad vpichom. Pýtala som sa sestričky, ako dlho to bude trvať a vraj to je rôzne aj podľa hustoty krvi a rýchlosti jej prietoku, od 5 až do 15 minút. Mne to trvalo presne 9 minút, na tom stroji majú časomerač :-)
So sestričkou sme sa celý čas odberu rozprávali o darovaní krvi, ako to funguje, keď chcete darovať krv pre konkrétneho pacienta, o deťoch a o ich chorobách, obidve totiž máme dcéry astmatičky. Ten čas darovania tak rýchlo ubehol.
Viete, že môžete darovať nielen krv?
Darcovstvo „kompletnej krvi“ je najbežnejšia a najznámejšia možnosť. Môžete ale darovať aj samotnú krvnú plazmu, ktorá je nosnou látkou hormónov a výživy v krvi.
Môžete sa tiež zapísať do registra darcov kostnej drene. V takom prípade iba absolvujete vstupné vyšetrenie s dotazníkom a odberom vzorky krvi – celý proces trvá asi pol hodiny. Nemocnica vás kontaktuje až v prípade, keď sa objaví pacient, s ktorým máte presnú zhodu, a vtedy sa rozhodnete, či na odber kostnej drene naozaj chcete ísť. Pokiaľ do toho pôjdete, veľmi pravdepodobne zachránite život konkrétnemu človeku. Podrobné informácie nájdete na webe Národného registra darcov kostnej drene SR.
Ešte som si chvíľu posedela, podržala som si vatový tampón na mieste vpichu a teraz tam mám len malú červenú bodku, žiadna modrina, paráda. Sestrička ešte napísala k mojim papierom Lackove celé meno a oddelenie a nemocnicu, kde leží, aby moju krv evidovali pre neho a vybrala som sa späť do bufetu. V príjemne klimatizovaných priestoroch som si dala zase pohár čaju, zjedla keksík a vylúštila krížovku.
Ako je to po odbere
Keď som zhodnotila, že už zvládnem odšoférovať auto späť do práce, vybrala som sa ukončiť svoju dnešnú misiu. Odovzdala som papiere z odberu aj s Lackovým menom a dostala som anonymné potvrdenie pre oddelenie, na ktorom leží, že pre neho niekto dnes daroval krv. Potvrdenie som mala odovzdať buď na jeho oddelení alebo ho doručiť jeho blízkym, ktorí zverejnili výzvu na FB. Milujem dnešný online svet v tom, že keď človek chce, hneď sa dostane k informácii, ktorú potrebuje. Potvrdenie som odfotila do telefónu, poslala cez Messenger pani, ktorá zverejnila výzvu na darovanie krvi pre Lacka a o chvíľu som sa dozvedela dobrú správu – Lacko už má krvi dostatok. A keďže si moju krv nikto nebude na jeho meno žiadať od NTS, po týždni sa moja krv uvoľní pre ďalšieho pacienta, ktorý ju bude potrebovať.
Z darovania krvi som odišla nielen s dobrým pocitom, oficiálnym zápisom v mojej knižke darcu krvi, ale dostala som aj bagetku, stravný lístok a keby som potrebovala, tak by som si odniesla aj ospravedlnenku do práce na čas odberu a na zotavenie po odbere. Ale keďže mám kancelársku prácu, kde si viem väčšinou sama nastaviť jej náročnosť, ospravedlnenku som nepotrebovala. Dokonca som po návrate zožala aj pochvalu od šéfky a dobrú rannú kávičku k tomu. Nabudúce, o 4 mesiace, už pôjdeme darovať krv spolu :-)
