Naše prípravy na Dušičky: Vyrábame prírodné dekorácie na hrob

Ako to vlastne s tými Dušičkami je

Kým sa pustím do samotnej výroby jesenných dekorácií, rada by som sa ešte bližšie pozrela na tento sviatok. Také dušičkové „fun facts“ sa totiž na rodinnom kreatívnom popoludní hodia – môžeme sa o ne podeliť s našimi potomkami spolu so spomienkami na našich najbližších…

Počas Dušičiek sa spomína na zosnulých. Tejto kresťanskej tradícii sa tiež hovorí Všech svätých, Pamiatka zosnulých, Sviatok zosnulých alebo Spomienka na všetkých verných zosnulých. Aj keď Dušičky, teda Pamiatku zosnulých, slávime každoročne 2. novembra, teda v deň liturgického roku, kedy sa rímskokatolícka cirkev modlí za duše v očistci, na hroby zvyčajne všetci chodíme o deň skôr 1. novembra. Sviatok všetkých svätých je na Slovensku dokonca na rozdiel napríklad od českých susedov aj štátnym sviatkom. Miesta posledného odpočinku sú pekne upratané a jesenne ozdobené, na mnohých hroboch svietia sviečky, farbami hrajú aj práve rozkvitnuté chryzantémy a spomíname si našich blízkych, ktorí už nie sú s nami.

Spomienka na všetkých verných zosnulých súvisí aj s keltskou tradíciou Samhainu, ktorá sa slávila v noci z 31. októbra na 1. novembra. Kelti oslavovali koniec leta a začiatok nového roka. Ale podľa nich to bol aj čas, kedy sa stierala hranica medzi svetom živých a mŕtvych. Preto sa zapaľovali vysoké ohne a sviečky, ktoré mali dušiam osvietiť cestu, a ľudia sa obliekali do rôznych masiek, aby sa ochránili pred zlými duchmi. Pripomína vám to Halloween? Áno, tento sviatok má skutočne pôvod v keltskej tradícii.

Kedysi sa s Dušičkami spájalo oveľa viac rituálov a zvykov, čo asi pramenilo aj z väčšej poverčivosti našich predkov. Napríklad verili, že v tento deň je možné očistiť duše mŕtvych pomocou modlitby, dobrým skutkom alebo omšou. Niektorí ľudia nechávali na noc na stole jedlo pre mŕtvych. Veľa vecí bolo na Dušičky „zakázaných“: žiadne nádoby sa nenechávali na okne, aby do nich duše mŕtvych nespadli a aby ich niekto nevyplašil, nemohlo sa zametať, pritom ale žiadne ostré predmety nemohli zostať neupratané, aby sa o ne mŕtvy neporezal. Naopak sa v peci kúrilo aj v noci, aby dušiam nebolo zima, po dome boli rozmiestnené horiace sviečky, ktoré mali mŕtvych prilákať medzi živých, alebo sa plnili lampy na olej maslom, aby si duše mohli potrieť popáleniny. Večer sa blízki hriešnikov napili studeného mlieka, aby sa tak duše ochladili. Jedna z povier totiž bola, že v predvečer Dušičiek vystupujú duše z Očistca odpočinúť si od útrap.

Medzi zvyky patrilo aj pečenie – tzv. „kostí svätých“, teda pečiva (napr. rožky) v tvare kostí – prekrížených hnátov. Dokonca sa chodilo o toto pečivo koledovať.

A teraz sa už dostávame k samotnej dekorácii. Mám pre vás inšpiráciu na 2 jednoduché výzdoby, ktoré sa budú krásne vynímať na hroboch alebo pri pomníčkoch vašich blízkych – navyše pri ich príprave strávite nejaký čas, ktorý tak svojim drahým zosnulým príbuzným venujete.

Naaranžujte svietnik, ktorý nielen žiari, ale tiež sa vynímá

Samozrejme, že dekorácie si môžete kúpiť v kvetinárstve pri cintoríne. Ale okrem toho, že dekoráciou vyrobenou vlastnými rukami ušetríte, budete mať z toho ešte väčšiu radosť – nenadarmo sa hovorí, že doma vyrobené darčeky potešia najviac.

Potrebujete naň:

• keramickú misku,
• aranžovaciu hmotu (zoženiete v kvetinárstve),
• tuje,
• akékoľvek ďalšie vetvičky ihličnanov, ktoré neopadajú,
• čokoľvek farebné na ozdobu (napr. mašle, šípky, hlohyňu šarlátovú…),
• hrobovú sviečku v skle.

Postup:

1. Nastrihajte aranžovaciu hmotu tak, aby vám pasovala do keramickej misky.
2. Opäť ju vyberte a namočte do vody (vďaka tomu vám dekorácia dlhšie vydrží).
3. Vráťte aranžovaciu hmotu do keramickej misky a začnite do nej zabodávať vetvičky tak, aby uprostred vznikol priestor na postavenie svíčky. Odporúčam skombinovať 2 ľubovoľné druhy podľa toho, čo budete mať poruke.
4. Postavte svietnik do stredu misky a dekoráciu ozdobte mašľou, šípkami alebo hlohyňou.
5. Skontrolujte, či všetko vyzerá podľa vašich predstáv, prípadne upravte podľa potreby.
6. Vyrazte na cintorín, zapáľte sviečku a môžete začať spomínať!

Jesenný veniec zo všetkého, čo vám vonku cvrnklo do nosa

Venčeky vám môžu vydržať aj do ďalšieho roka, alebo aspoň základ z nich. Ak ich nenecháte na  niekoľko ďalších mesiacov napospas prírodným živlom. Poznám ľudí, ktorí svojich zosnulých príbuzných navštevujú pravidelne, vždy upracú hrob, rozsvietia sviečku a zoberú domov všetko, čo sa dá opäť oživiť a zrenovovať.

Potrebujete naň:

• šišky (odporúčam skôr drobnejšie),
• šípky, hlohyňu šarlátovú na ozdobu,
• veniec (odporúčam radšej slamený, dekorácia bude pôsobiť viac prírodne, aj keď bude podklad presvitať, a nebudú na ňom tak vidieť nedostatky ako na bielom polystyrénovom, ktorý som použila ja)
• taviacu pištoľ.

Postup:

1. Nalepte šišky pomocou taviacej pištole na veniec tak, aby medzery medzi nimi boli len minimálne, ideálne žiadne.
2. Nalepte ozdoby – môžu to byť šípky, hlohyňa šarlátová či čokoľvek ďalšie, čo veniec oživí.
3. Máte to hotové. Do stredu venca môžete dať hrobovú sviečku.

Okrem týchto dvoch dekorácií doma robíme aj svietnik z pohára na zaváranie. Zoberiem pohár a pomocou tavnej pištole ju polepím čečinou, machom alebo napríklad gaštanmi a drobnými šiškami. Dovnútra dám sviečku a mám pripravené ďalšie svetielko pre duše mojich drahých príbuzných. :-)

Módne pozdravy z jesenného Paríža

Vyberte si elegantné kúsky vo francúzskom štýle, zabaľte sa do vkusných svetríkov a šálov a ukážte svetu, čo to znamená byť „très chic”.

Do e-shopu