Bohužiaľ, ľudská hlava je veľakrát deravá a v dospelosti si už tiež spomeniem len na pár kvietkov z našich prechádzok. Pritom stačí tak málo, aby ste si detské znalosti niesli životom – herbár!
Herbár je šikovná vec
Aj keď pôvodne boli herbáre ponímané ako knihy liečivých rastlín (herba znamená po latinsky bylina), dnes sú chápané ako knihy sušených rastlín.
Takú kvetinku či listy usušíte, vlepíte na papier a môžete si tak kedykoľvek pripomenúť nielen výlety do prírody, ale aj oprášiť svoje vedomosti. Každá kvetinka či list, jedna papierová stránka. Aby výroba herbára spolu s vami bavila aj tých najmenších v rodine, chce to trochu radosti z výletov aj tvorenia.
Nerozčuľujte sa preto, ak pri výrobe nejakú rastlinku drobci roztrhnú, zlomia usušený kvet či ju inak zničia. Výroba má byť radosťou hlavne pre ne. Ak by vaše perfekcionistické ja predsa len trpelo, majte vždy náhradnú rastlinku do zásoby. A verte, že herbár sa vašim deťom počas štúdia určite zíde a nezapadne prachom.
Pripravte sa a poďme na to!
Kým začnete zakladať svoj prvý herbár, je dôležité si vopred ujasniť pár vecí.
Asi najdôležitejšou otázkou je, v akom formáte herbár bude (či A3 alebo A4) a ako ho budete zakladať. My sme si s deťmi vybrali veľkosť A4, je pre nás praktickejší s tým, že jednotlivé stránky, teda tzv. herbárové listy, vkladáme do euroobaov a následne do šanónu. Pri prezeraní sa potom tak neničia. Môžete ale samozrejme použiť aj spisové dosky so šnúrkami. Tie sú lepšie pre väčší formát listov.
Tiež je dôležité sa rozhodnúť, či budete zakladať rastliny aj s korienkami (pre budúce školské využitie je to určite vhodnejšie) a ako budú vyzerať vaše popisky. My máme predtlačenú tabuľku, do ktorej deti len zapíšu informácie a ktorú lepíme do dolného rohu.
Štítok do herbára
Stiahnite a vytlačte si štítok, ktorý sme pre vás pripravili. Budete mať o prácu menej.
Rovnako je dobré popremýšľať, ako chcete herbár radiť, či podľa názvu rastlín (teda abecedy), čeľadí, či budete mať oddelené témy zberu.
Jednotlivé herbárové kategórie si oddeľte farebným papierom. Naň si pre väčšiu prehľadnosť môžete spísať aj zoznam rastlín, ktoré v danej kategórii nájdete.
Vyrážame zbierať
Urobte si zo zbierania radosť. Ak nie ste školou povinní a nemáte žiadne špecifické školské zadanie (jednoročky, dvojročky, byliny a podobne, kedy si musíte strážiť aj čas zberu), berte zbieranie ako hru.
Vyrazte s deťmi na prechádzku a dajte si ako prvú tému napríklad farby kvetiniek (ideálne pre menšie deti). S predškolákmi a mladšími školákmi témy rozšírte napríklad na tie, ktoré nám v roku 2020 urobili radosť – letná lúka, jeseň, stromy a kríky z našich výletov, rastliny z ciest alebo miest, volanie lesa apod.
Staršie deti by už mohli pri zbieraní zapojiť viac znalostí, skúseností a premýšľania a môžu dostať za úlohu zbierať modelové druhy, teda napríklad typických zástupcov, bežných zástupcov, úžitkové rastliny, druhy typické pre určitú oblasť a tak ďalej.
Tému zberu by sme mali, ďalej je treba vybaviť sa na zber samotný. Veľmi dôležité je mať so sebou igelitové vrecká či tašky (podľa veľkosti rastlín), pretože od chvíle odtrhnutia by mal do času lisovania ubehnúť čo najkratší čas, rastliny vám totiž nesmú nikdy zvädnúť. Mohli by im odpadnúť lístočky, a to nie je ideálne.
So sebou by ste tiež mali mať pribalený vhodný nástroj na vybratie rastlinky, aby ste čo najmenej porušili jej okolie, prípadne ak nezbierate rastliny s korienkami, tak aj nožničky.
Zbierame predovšetkým rastliny v dobe kvetu. Preto si strážte, kedy ich budete zbierať. Niektoré môžete odtrhnúť len počas letných prázdnin, iné na jeseň.
Tip pre skúsených zberateľov
Pre skúsenejších zberateľov s vyšperkovanými herbármi – zbierajte rastliny nielen v čase kvetu, ale tiež zjari, kedy začínajú rásť a je tak krásne vidieť rozloženie listov.
Kým rastlinku odstrihnete
Strihanie rastliniek má niekoľko pravidiel. Určíme si rastlinku. Ak je jediná na danom mieste, skúsime sa rozhliadnuť, či ich nerastie niekde vo väčšej skupine viac kusov.
Ale pozor! Nikdy nezbierajte rastliny v prírodných rezerváciách a pamiatkach. Chuť si nechajte zájsť aj v okrasných parkoch a záhradách a nepreliezajte plot k susedom. :-) Vyvarovať by ste sa mali aj rastlinám jedovatým a chráneným.
Keď si nie ste istí...
Ak si nie ste istí, ktoré rastliny sú jedovaté alebo chránené, nakuknite do atlasu rastlín, alebo do Zoznamu chránených rastlín vo vyhláške k Zákonu o ochrane prírody a krajiny.
Prírodu neničíme. Zbierame naozaj len rastliny pre potreby herbára, aj keď je vhodné si zobrať vždy o trochu rastliniek navyše pre prípad, že by sa nepodarilo sušenie, či sa nám cestou poničili.
Samotný zber rastlín
Rastlinku opatrne vyberte z hliny. Od hliny ju oprášte, ale pozor, nesmiete pri tom poničiť koreňový systém. Takže hlinu oklepávajte veľmi opatrne. Vložte ju do pripraveného sáčku.
Zapíšte si, kde ste kvetinu našli. Lokalizácia je dôležitá nielen pre jej zapísanie na štítok v herbárovom liste, ale aj pre prípadný opakovaný zber. Lokalizáciu robte vždy pomocou smeru a vzdialenosti od nemenného pevného bodu (napr. kostol, stanica), pretože informácia v lese pri Novej dedinke vám v budúcnosti opätovné nájdenie cesty príliš neuľahčí.
Ak nám nejde vybrať koreň, čo sa mimochodom stáva veľmi často, alebo sa nám nepodarí usušiť niektoré časti, jednoducho si ich neskôr do herbára domaľujeme. Pomáha pri tom atlas rastlín – väčšina z nich zachycuje práve aj korienky. Ak je herbár určený na štúdium, môžete dolepiť priamo aj obrázok z atlasu, ktorý väčšinou dobre zobrazuje napríklad aj žilnatinu listov.
Ako správne rastliny sušiť?
Cieľom sušiacej fázy je, aby rastlinky boli ploché a samozrejme vysušené. Môžete využiť lis na rastliny, alebo ťažké knihy.
Zoberte pijavý papier (vhodné sú noviny) a osušené kvetinky opatrne na papier rozprestrite tak, aby boli vidieť všetky ich časti, neprekrývali sa, nikde nevykukovali zo sušiaceho papiera a ďalšou vrstvou ich zaklopte. Následne všetko poriadne zaťažte. Na to môžete použiť buď lis na rastliny alebo hromadu kníh. Dokonca existujú rýchloverzie – lisy do mikrovlnnej rúry, ale nemám s tým veľa skúseností.
Počas sušenia občas pijavý papier vymeňte, pretože ak bola rastlina príliš vlhká, mohla by pri sušení začať plesnivieť. Hodí sa tiež použiť minimálne dve vrstvy papiera. To pomáha s lepším odvodom vlhkosti.
Sušte na teplom mieste. Dĺžka sušenia závisí od toho, o aké rastliny ide. Pri bylinách je to zhruba 5 až 10 dní, ale napríklad dužinaté potrebujú sušiť dlhšie. Je to napríklad púpava, hluchavka apod.
A môžeme lepiť a zakladať!
Vo chvíli, kedy máme kvetinky konečne usušené, začína najradostnejšia časť. Môžeme ich lepiť a zakladať do herbára.
Je dobré používať papier s vyššou gramážou (napr. výkresy), aby sa vám herbár nelámal a neničil. Kvetiny lepte ideálne malými kúskami priehľadnej lepiacej pásky. Pravdepodobne by šlo použiť aj lepidlo, ale stránky sú potom celé uťapkané, a nie vždy to nakoniec vyzerá vzhľadne. Nám sa preto viac osvedčila práve lepiaca páska.
Pre úplne malé deti je možné herbárové listy aj zalaminovať, môžu si v nich potom bezstarostne listovať.
Kvetinku si vhodne naaranžujte a prilepte. Keď sa rastlina nevojde na jednu stranu, rozložte ju na viac strán. Ak je vysoká, môžete ju „zlomiť“ v polovici a ohnúť smerom dole, príp. do tvaru písmena M. Ak vám nejaká časť chýba, buď ju domaľujte alebo vlepte príslušnú fotografiu. Na záver do dolného rohu vlepíte vyplnený štítok či informácie jednoducho napíšte.
A herbárový list je hotový. Stačí ho dať do euroobalu, nájsť správne miesto v herbárovom šanóne a tešiť sa zo svojej práce.
