Espresso, Taliansko
Klasika všetkých klasík, bez espressa sa vo svojej ponuke dnes nezaobíde žiadny podnik, od krčiem až po luxusné reštaurácie. Espresso v taliančine znamená rýchly, náhly, na požiadanie a otcom tohto pojmu vo svete kávy je Luigi Bezzera, ktorý na začiatku 20. storočia vylepšil stroj na kávu o dávkovaciu páku, vďaka ktorej bol schopný pripraviť šálku kávy za 45 sekúnd, teda expresne.
Espresso sa pripravuje zo 7 g pomletej kávy, ktorá je pretlačená vodou pri tlaku 9 barov a teplote 90 až 95 °C. Dnes jeho príprava trvá len 25 sekúnd a na povrchu má svetlohnedú farbu. Je základom pre veľa iných kávových nápojov, napríklad cappuccino a latte, a Taliani si bez neho život nedokážu predstaviť. Na Apeninskom polostrove vypijú až 70 miliónov šálok kávy denne.
Caffé Americano, USA
Korene druhej najpopulárnejšej variácie kávy opäť siahajú do Talianska, aspoň podľa známej legendy. Tá hovorí, že americano vymysleli počas druhej svetovej vojny americkí vojaci v Taliansku, na ktorých vkus bolo miestne espresso príliš silné, a tak si ho dolievali horúcou vodou. Veľmi podobný nápoj je Long Black. Rozdiel v jeho príprave spočíva v tom, že poradie sa otočí a espresso sa naleje do vody.
Veľa ľudí nazýva „americanom“ aj typickú americkú prekvapkávanú/ filtrovanú kávu, ktorá je v Spojených štátoch veľmi populárna. Počas raňajok v reštaurácii je káva neustále pripravená, takže šálku si môžete doliať, koľkokrát sa vám zachce. Pravé caffé americano je však len také, keď sa do espressa doleje horúca voda.
Kaffeost, Fínsko
Najväčšími šampiónmi v pití kávy na svete sú Fíni, ktorí ako jediní prekonávajú hranicu spotreby 10 kg kávových zŕn na hlavu ročne. V porovnaní s Talianskom je ich konzumácia dvojnásobná, niet teda divu, že je tu dostatočné podhubie pre netradičné kávové receptúry. Typický nápoj, ktorý pochádza zo stredovýchodu krajiny, sa nazýva Kaffeost a podáva sa so syrom juustoleipä. Ten sa dáva na dno alebo navrch pohárika. Zo dna sa potom vyloví lyžičkou po vypití kávy.
Viedenská káva, Rakúsko
Táto káva je dnes už nesmrteľný pojem, podobne ako Sacherova torta, ktorú si k nej s najväčšou pravdepodobnosťou objednáte. Jej počiatky sú spojené s objavením sa prvých kávových zŕn v strednej Európe. V roku 1683 pritiahlo k Viedni turecké vojsko sultána Mehmeda IV. a po porážke zanechalo vo svojom tábore aj vrecia s kávou.
Zvláštne je, že keby ste si vo Viedni chceli objednať viedenskú kávu, pod týmto názvom ju tu nik nepozná. Hovoria jej einspänner, čo je odvodenina od názvu koča. Pripravuje sa z espressa s horúcou vodou, ktoré sa vleje do vysokého priehľadného pohára a ozdobí kopcom šľahačky.
Slonia káva, Thajsko
Táto východoázijská krajina sa zaradila k významným pestovateľom kávy potom, ako si tento nápoj obľúbila v polovici 20. storočia tamojšia princezná. Dnes tam na kávu narazíte na každom rohu a kvôli horúcemu počasiu je najobľúbenejšia káva s ľadom. A pretože Thajčania majú radi sladké, nesmie v nej chýbať veľa cukru a kondenzované mlieko.
V Thajsku môžete ochutnať aj jednu špecialitu, sloniu kávu. Podobne ako v prípade cibetiek aj tu sa využívajú enzýmy, tentoraz v žalúdku slonov, ktoré rozkladajú proteíny obsiahnuté v kávových zrnách a dodávajú im jemnejšiu chuť.
Etiópska káva
Z pravlasti kávy pochádzajú aj úplne iné zvyky, ako k tomuto nápoju pristupovať. Pozvaním na kávu sa dotyčnému preukazuje neobyčajná česť a jej samotná príprava je obradom, ktorý prebieha priamo pred zrakom hosťa. Nad ohňom sa na panvici upražia zelené zrná a potom sa v mažiari rozdrvia na prášok. Ten sa nasype do kanvice, v ktorej sa pomaly ohrieva voda. Keď dosiahne bod varu, hostiteľ kávu rozleje do miniatúrnych šálok, pričom počas nalievania kanvicu striedavo dvíha a necháva klesať.
Nielenže v Etiópii dobre vedia o pozitívnych účinkoch kávy, ale tiež veria, že dodá krásnu vôňu celému telu. A nie sú ďaleko od pravdy, pretože vôňa kávy sa naozaj uvoľňuje potnými žľazami.
Turecká káva
Turci majú byť rozhodne na čo pyšní. Ich káva bola v roku 2013 dokonca zapísaná do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Držia sa porekadla: „Jedna šálka kávy znamená 40 rokov úcty“ a pitie tohto nápoja je spoločenskou záležitosťou spojenou s rozličnými rituálmi.
Prostredníctvom kávy budúca nevesta signalizuje otcovi, čo si myslí o svojom nastávajúcom ženíchovi. Keď je s ním spokojná, podáva kávu silne sladenú. Keď iba rešpektovala otcovo rozhodnutie, podala kávu stredne sladkú a ak bola káva horká, ženích sa jej nepáči.
Turecká káva sa varí z kávy pomletej na prach v džezve, kde sa nechá trikrát vzkypieť. Je čierna a silná. Často sa zjemňuje kardamómom alebo škoricou a podáva sa v maličkých šálkach bez uška naplnených spenenou kávou iba do dvoch tretín.
