Kukadlá ako zrkadlá – a to je presne to, čo nemám. Keď chcem, aby moje oči boli trochu viac vidieť, musím im pomôcť dymovým líčením alebo práve linkami.
Práve preto, že mám malé oči, si nemôžem dovoliť tú klasickú situáciu, kedy jednu linku spravíte podľa druhej a druhú podľa prvej a prvú zasa podľa druhej, pretože ony sú, dokelu, každá úplne iná! V tejto chvíli vám elegantná tenká linka pod rukami prerastie v pandie kruhy a zbohom jemné zvýraznenie! Čím hrubšie linky sú, tým viac oko zmenšujú. Takže jediný spôsob, ako ich môžem nosiť ja (a ako vyzerajú najlepšie v dennom líčení u väčšiny žien) je zvládnuť hneď na prvý pokus dostatočne tenkú linku.
Trúfam si povedať, že som ich už vychytala naozaj dobre. Na svoju svadbu som si ich dokonca trúfla nalíčiť sama! :-)
Takže:
Najdôležitejšie je, čím vlastne linky kreslíte
Bez dobrého základu pekné linky proste nevykúzlite. V zásade si môžete vybrať z liniek vo fixke, gélových liniek, tekutých liniek a ceruzky. Vyskúšala som ich všetky.
Gélové linky sú podľa mňa pre začiatočníkov najlepšie. Dá sa s nimi líčiť postupne, nerozmazávajú sa a vedia tenšie aj hrubšie čiary. Dôležité je vybrať si správny štetček: buď tenký „jednohroťák“, aký mám na fotkách alebo šikmý štetček na obočie. Štetinky v oboch prípadoch musia byť pevnejšie a nemali by sa strapkať. (Keď naň zatlačíte, ohnú sa jednotne a nie každá iným smerom).
Ceruzka tiež zvláda postupné kreslenie a navyše sa dá pekne rozmazať do dymového líčenia, ale tenkú linku s ňou urobíte iba vtedy, ak ju každých pár ťahov zastrúhate a to vám teda zmizne veľmi rýchlo. Väčšina ceruziek z drogérie má navyše tendenciu sa rozmazávať alebo miznúť. Jednoduchý test: čiarknem ňou na ruku a idem domov. Pokiaľ vydrží pár hodín, druhý deň sa po ňu s kľudom vrátim.
Linky vo fixke musia mať dobrý hrot, na konci tenký a nie veľmi ohybný, ale taktiež nie tvrdý, inak vám pri kreslení ujde buď fixka alebo očné viečko. Kým tú správnu fixku nájdete, stokrát sa budete hnevať; na jednu dobrú som vždy tak desať vyhodila a aj tá dobrá o mesiac vyschla, aj vďaka kresleniu cez očný tieň.
Tekuté linky vedia tie najkrajšie a najtenšie linky, iba to musíte mať aspoň trochu v ruke. Keď som si ich kúpila na svoje prvé pokusy, vykúzlila som tak maximálne Kleopatru. Pokiaľ si na ne už trúfnete, siahnite po tých, ktorých štetček kladie mierny odpor.
Pokiaľ sa na linky ešte necítite, vždy môžete skúsiť tmavší očný tieň, s ktorým prejdite tenkú stopu okolo mihalníc a zdvihnete chvostík hore. Nehovorila by som tomu linky, ale pekné to je. Odporúčam na to veľmi plochý štetec a kreslite iba jeho hranou.
Tip od čitateľky Lucie: pokiaľ vám linka dobre vydrží aj bez podkladového očného tieňa, potom máte šancu, že fixku budete používať dlhšie ako mesiac.
„Blbuvzdorný“ návod na linky, ktoré zvládnete hneď
Variantov, ako ich kresliť, je veľa. Takto som sa nakoniec naučila linky robiť ja a robím ich tak dodnes.
Pomyselne si oko rozdelím na tri časti: „vonkajšia“ časť (tam patrí chvostík), vonkajšia polovica (pri vonkajšom kútiku) a vnútorná polovica. A potom kreslím každú zvlášť. Práve s gélovkami alebo ceruzkou to ide krásne a je tu najmenší priestor niečo pokaziť. :-)
- Začínam v polovici oka a ťahám linku do vonkajšieho kútika. To sa dá zvládnuť jedným ťahom úplne hladko. S gélovými linkami a šikmým štetčekom ho stačí iba priložiť a málo zísť dole. Hotovo.
- Potom dorobím vnútornú časť. Nasadím štetec v mieste, kde mi mihalnice končia a naozaj opatrne ťahám tenkú linku do prostriedku. So skoseným štetcom sa to robí najlepšie špičkou.
- To isté urobím na druhom oku. Je to väčšia istota, že budú linky vyzerať rovnako. :-) Upravovať budem maximáne chvostíky.
- Nakoniec urobím chvostík, ktorý trošku oklamem: najskôr iba nakreslím čiarku od kútika oka hore. Jedno oko, druhé oko. Pokiaľ sa mi tvar nezdá (niekedy mi to napríklad trčí veľmi smerom hore, inokedy každý inam), hneď to zachráni tampón do ucha s troškou odličovača.
- Už majú čiarky rovnaký smer? Je čas chvostík vyplniť. Tadá! Linky sú hotové.
Aký tvar linky je pre vás ideálny?
Na internete je veľa návodov „na takéto oči – takéto linky“, ale stále si myslím, že každá sa cítime najlepšie nalíčená inak, aj keď napríklad máme rovnaké oči. :-)
Takže za mňa stačí takéto jednoduché pravidlo:
Čím menej je vidieť pohyblivé viečko, tým tenšia linka mu pristane. Chvostík by mal byť vykrútený hore tak, aby oko preťahoval a jeho koniec by sa nemal strácať vo vráske alebo v záhybe.
Na oboch stranách, pri vnútornom kútiku aj na chvostíku, vyzerá linka lepšie vyvedená do tenka. Hrubá, zrazu uťatá čiara pôsobí neprirodzene.
A to je celé kúzlo.
Aby som vám to ukázala v praxi, požičala som si tri kamarátky :-)
- Táto kočka má zavretý vonkajší kútik, ale výrazné oko. Na konci linky preto nerobí klasický zobáčik, ktorý by zanikol, ale iba máličko pretiahne tenké ukončenie linky.
- Keď je vidieť celé viečko, vynikne aj silnejšia linka s klasickým mačacím chvostíkom.
- Ako nakresliť retro linku, aj keď máte skôr spadnuté viečka? Ide to. :-) Iba sme finálny zobáčik posadili trošku nižšie a miesto prehnutia nahor sme urobili skôr potiahnutie.
Posledná rada: so základom to bude držať lepšie
Aj keď by som si koľkokrát radšej dala iba korektor pod oči, nakreslila linky, dala riasenku a išla, nerobím to. Mám totiž mastnejšie viečka a po pár hodinách by som vyzerala ako reklama na hnutie emo.
Takže „budem mať iba linky“ za mňa vyžaduje aj matný očný tieň telovej farby. Pod ten dávam ešte kvalitný primer a potom mi líčenie naozaj vydrží od rána do večera ako v reklame. :-)
