Viacero štúdií sa zhoduje na tom, že venovanie sa koníčkom znižuje stres, posilňuje mentálne zdravie, zväčšuje ľuďom okruh priateľov a s tým všetkým súvisí aj zlepšenie celkového šťastia. A je jedno, či sa im venujete denne doma, navštevujete jednodňové DIY workshopy, občasne chodíte cvičiť, alebo sa zapíšete na jazykový kurz, ktorý trvá celý polrok.
Ako si urobiť čas na nový koníček?
Veľa mojich kamarátok mi na tému hľadania krúžkov rado odpovie, že na to nemajú čas. Úplne to chápem, zároveň im ale veľmi neverím. Tiež viem, aké to je starať sa o rodinu, chodiť do práce a do toho riešiť každý týždeň veľa problémov, ktoré ešte včera neexistovali. Na ten čas som sa v jednom období vyhovárala sama sebe – aby som si nemusela priznať, že sa mi jednoducho len nechce a vyhla sa tak pocitu viny. Ale kedykoľvek som zaťala zuby a bola k sebe úprimná, vedela som, že keď chcem, ten čas si nájdem.
Ako? Vstanem o niečo skôr. Pôjdem skôr spať. Nepustím si ten film, ktorý som už aj tak videla dvadsaťkrát. Prioritizujem svoj koníček pred upratovaním – áno, naozaj to počká. Navarím si dopredu, aby som zajtra nemusela. Variantov, ako si nájsť čas, je azda ešte viac ako samotných koníčkov. Stačí si to uvedomiť a nebrániť sa.
Tipy, aké koníčky vyskúšať
Na prvú dobrú mi samozrejme napadnú odporúčania ako tanec, beh, maľovanie, joga, varenie, posilňovňa alebo napríklad keramika. Lenže koníčkom môže byť naozaj čokoľvek. Je to aktivita a baví vás? (Teraz sa zamyslite čisto a jednoducho nad tým, čo vás baví robiť a dá sa v tom rozvíjať.) Je to koníček. Človek sa nakoniec môže zdokonaľovať aj v čistení odkvapov, keď bude chcieť.
Ako zachovať svojmu hobby vernosť
Všetci sme zažili moment, kedy sa pre niečo nadchneme a jedného dňa sa pristihneme, že sme to úplne prestali robiť. Ja som takto pred rokmi začala chodiť na jogu – bolo to skvelé, všetkým som to odporúčala, lenže potom som išla na dovolenku, po nej som mala veľa práce a naraz prešiel mesiac a mne došlo, že z toho, čo mi prinášalo radosť do života, som dobrovoľne urobila minulosť. A najhorší je ten čas, ktorý mi trvalo si to uvedomiť.
Krok č. 1: Urobte si plán
Kedy, kam, ako a hlavne tak, aby nás od toho nič nemohlo odtrhnúť. Vo štvrtok budem od 17:00 do 18:30 študovať históriu ajurvédskej medicíny. A takto každý týždeň. Keď mi do toho niečo príde, presuniem to na utorok od 18:00 a v najhoršom prípade si v piatok ráno privstanem a stihnem to pred prácou. Nepriestrelné.
Krok č. 2: Nemajte prehnané ciele
Často nás od vernosti k nejakému hobby odrádza zistenie, že s tým koníčkom nie sme tam, kde sme chceli byť. Moja rada? Nemajte prehnané ciele – ideálne nemajte vôbec žiadne, jednoducho si len užívajte tú činnosť. Ona vás k cieľu privedie sama a prirodzene.
Krok č. 3: Menej je niekedy viac
Necvičila som 5 rokov a od budúceho týždňa začnem 5x týždenne. Viete, čo sa stane? Prvé dva tréningy vás odrovnajú a svôj záväzok zrušíte už po týždni činnosti. Vyskúšané za vás, vrátane následnej depky. Menej je niekedy viac, hlavne, keď s niečím začíname.
Krok č. 4: Zapojte priateľov
Mojím problémom dlho bolo, že na pomyselných miskách váh bol na jednej strane môj koníček a večer s priateľmi na tej druhej. Riešenie? Zapojiť priateľov do môjho koníčka. A keď to nevyjde? Aspoň sme to skúsili a nie som to nakoniec ja, kto o niečo prichádza.
Krok č. 5: Vytvorte si zvyk
Začiatky môžu bolieť. Ale keď sa niečo pre nás stane zvykom, už nás z toho nevykoľají ani jedno či dve vynechania. Takže vôľa, vôľa a vôľa. Hovorím vám, že stačí mesiac a všetko bude inak.
Moja skúsenosť: V 35-ke som sa prvýkrát postavila na podpätky, začala tancovať a je to skvelé!
Každý má raz za čas obdobie, kedy sa mu nič nedarí a nič ho nemotivuje. Pendluje medzi prácou a domovom a namiesto toho, aby riešil, ako naloží so zvyškom svojho voľného dňa, myslí na to, čo ho čaká zajtra v práci. Ja som sa nakoniec rozhodla z tohto stereotypu doslova vytancovať na lekciách na PODPATCÍCH! pro MILFky, ako sa volá tanečný kurz herečky, tanečnice a lektorky Elišky Soukupovej. Dnes tančeky odporúčam všade, kadiaľ NA PODPÄTKOCH chodím (do minulého roku som na nich nevedela ani stáť).
Na prvej lekcii som si pripadala ako zástava na hrdzavej tyči, po mesiaci som pri pohľade do zrkadla videla ladnú labuť (aspoň tú jednu hodinu týždenne). A navyše som sa po týždni, kedy mi nič veľmi nerobilo radosť, tešila na partiu “dievčat“, ktoré k Eliške chodili s rovnakou motiváciou, navzájom sme sa hecovali a dokonca zdieľali životné skúsenosti.
Predtým pritom mnohé z nich nemali odvahu alebo čas sa na podobné tanečné lekcie prihlásiť. „Pravidelne mi chodia podobne vyzerajúce správy: ‚Ahoj Eli, ja by som tak chcela tancovať, ale hanbím sa / nemám čas / neviem, kedy učíš / čakám, keď príde čas, atď.‘ Na jar 2022 mi ale prišla správa od kamarátky, ktorá znela asi takto: ‚Eli, ja chcem s tebou tancovať! Večerné lekcie sa mi ale nehodia, pretože som s deťmi. Nepremýšľala si, že by si urobila doobedňajšie lekcie pre nás MILFky? Verím, že je nás viac takých, čo to potrebujeme!‘ Páju som niekoľkokrát s vďakou odmietla, pretože som bola pomerne vyťažená. Úplne ma ale odzbrojila tým, ako bola motivovaná. Povedala som jej, že ak naozaj vie o pár ďalších mamičkách, dohodneme sa. Stačil jeden status na Facebooku a kurz sa mi za týždeň naplnil.“
Možnosti existujú, a keď nie, stačí si ich vytvoriť.
Eliška svojim študentkám pravidelne hovorí, že tie lekcie robí hlavne pre seba. „Vidieť ten obrovský tanečný, ale hlavne osobnostný posun u každej jednej z nich, to je ten dôvod, prečo to robím. Netrénujeme na vystúpenie, ale pre život. Po pár lekciách vidím zmenu nielen v spôsobe ich pohybu, ale aj v tom, ako na lekciu prichádzajú, ako rozprávajú, ako o sebe a svojom okolí uvažujú a ako sa im postupne mení život k lepšiemu. Veľa z nich sa počas kurzu rozhodne urobiť zmeny, ktoré si predtým nedokázali ani predstaviť. Chcú byť šťastné a chcú k tomu istému motivovať aj svoje okolie.“
Sebarealizácia je ako špirála, ktorá do seba pozitívne vťahuje aj veľa ďalších faktorov, vrátane pohľadu na život, na seba a s tým súvisiace zvýšenie celkového šťastia.
Keď človek pochopí, o čom všetkom venovanie sa nejakej aktivite je, je naraz oveľa zložitejšie prestať, ako v tom pokračovať ďalej.
Psychologička: Keď sa aj v dospelosti rozvíjame, náš mozog posilňuje svoje vitálne funkcie
Podľa psychologičky Jany Růžičkovej náš mozog vďaka novým informáciám a schopnostiam získava ďalšie impulzy pre svoj rozvoj. „Mozog pracuje v modeli neuroplasticity, ku ktorej dochádza podľa nových výskumov až do neskoršieho veku. Jednoducho povedané sa náš mozog neustále mení a prebudováva podľa toho, na čo myslíme a čo robíme. Ak sme pasívni, nemáme žiadne záujmy, náš mozog sa nerozvíja, ba dokonca prichádza o svoje funkcie. A tiež naopak, keď sa rozvíjame, učíme sa cudzie jazyky, nový šport, sme kreatívni, náš mozog posilňuje svoje vitálne funkcie. Ako prevencia neuro-degeneratívnych chorôb, medzi ktoré patrí aj Alzheimerova choroba, sa odporúča v strednom alebo neskoršom veku naučiť sa hrať na nejaký hudobný nástroj. Môžeme teda povedať, že rozširovaním našich aktivít a záujmov sa staráme o náš mozog, našu celkovú vitalitu a predlžujeme si tým dĺžku života. Zároveň to môže byť veľká zábava a príležitosť na zoznámenie sa so zaujímavými ľuďmi, rozšírenie našich obzorov a nájdenie inšpirácie do nášho života.“
Tak vám v tom všetkom prajem veľa šťastia a vôle! A nebojte sa ničoho. Zvládli to iní, nie je dôvod, aby sa to nepodarilo aj vám – a ešte lepšie.
Recept na dobrú náladu? Výlet do Tchibo
Spestrite si jeseň návštevou kamenného obchodu Tchibo a urobte si radosť čímkoľvek, čo sa vám bude páčiť. Šálkou dobrej kávy alebo praktickými pomocníkmi do vašej domácnosti.
