Letnenie izbových rastlín môže byť pre niekoho samozrejmosťou, pre niekoho ale novinkou vyžadujúcou odhodlanie aj odvahu. Letniť sa dá, keď máte vhodné podmienky, máte teda v byte balkón, pavlač, dvor, máte záhradu alebo terasu, kam môžete svoje rastliny na štyri teplé mesiace v roku umiestniť.
Čo z toho rastliny majú? Izbové rastliny dávame letniť preto, aby si aspoň časť roka užili stanovište neobmedzené stenami bytu, záclonami, závesmi alebo žalúziami. Vonku nebudú zastrčené hlboko v zástavbe, ich výhonky tak budú kompaktné, viac olistené a silnejšie, aby nepodľahli sile vetra. Vietor podporuje silu a pevnosť stoniek, dážď prináša živiny, osvieženie, zálievku a odnáša nečistoty pokrývajúce povrch listov.
Sme národ chalupárov, sami milujeme pobyt na čerstvom vzduchu, zmoknúť v letnom daždi a nachytať vitamíny na slnku, ktoré nám je dosť vzácne. Letnenie je pre rastliny tiež také blahodarné, o čom sa sami presvedčíte hneď po prvej vonkajšej sezóne. Pobyt izbových rastlín vonku má ale niekoľko pravidiel, ktoré sa neoplatí podceňovať.
Kedy rastliny sťahujeme von a kedy vraciame domov?
Začíname a presúvame hneď po ľadových mužoch (Pankrác, Servác, Bonifác), teda po 14. máji. Letná sezóna potom väčšinou končí s poslednými septembrovými dňami.
V posledných rokoch sa stáva, že aj po „troch zmrznutých“ nočné teploty klesajú hlboko pod 10 stupňov. V takomto prípade letnenie ešte odložte a začnite až vtedy, keď sa nočné teploty pod túto hraničnú hodnotu prepadať nebudú. Možno by sme aj dali ruku do ohňa, že tento rok letnenie posunieme vzhľadom k tomu, aká chladná jaro práve prebieha.
Koniec letnenia rovnako prichádza v čase, kedy sa dlhodobé nočné teploty začnú opäť prepadať pod 10 stupňov. Väčšinou letná sranda končí v posledných septembrových týždňoch, po začiatku astronomickej jesene. Niekedy sa pretiahne babie leto a dovolí vám rastliny schovať až na začiatku októbra. Ešte teploty nad 5 stupňov sú znesiteľné tak, že kvietky nezmrznú. Lepšie im ale bude doma, pretože vonku už to pre ne pri nízkych teplotách nemá význam – prakticky už nerastú a len čakajú, čo bude ďalej.
Vyberte stanovište podľa svetovej orientácie
Najlepšie podmienky na letnenie majú balkóny a terasy otočené na východ a popoludňajší západ – také, kam slniečko začne svietiť až okolo 16. hod.
Južné a juhozápadné terasy sú príliš slnečné. Myslite na to, že rastliny pestované v byte sú väčšinou tropické a nevyhľadávajú toľko slnečných lúčov. Preto nepohrdneme ani severnými dispozíciami, kam priame slnko udrie iba veľmi zavčas zrána, alebo naopak až úplne navečer.
Koľkokrát sme si mysleli, že fíkusy, na ktoré nám v byte svieti slnko, sa po presune von nespália! Vždy sa spália. Počas umiestnenia v byte rastlinám ubúda množstvo vosku na povrchu listov, nie sú teda hneď od prvej chvíle pripravené na ostré slnko. Napríklad fíkusy alebo šeflery postavte najskôr na tienisté miesto a po pár týždňoch ich posuniete na priame východné alebo lepšie západné slnko.
Pripravte sa na oveľa častejšie zalievanie
Rastliny majú vonku viac svetla, pretože aj na tom najtmavšom vonkajšom mieste je viac svetla ako na najsvetlejšom mieste vnútri nášho bytu. Zdá sa vám to ako úplná blbosť? Je to ale svätá pravda!
Keď teda majú rastliny viac svetla, rastú rýchlejšie, zväčšujú listy, posilňujú pokožku listov, sú odolnejšie proti okupácii škodcami. Keď sa rastlina prispôsobuje, zväčšuje a rýchlejšie rastie, potrebuje oveľa viac zálievky.
Vonku vysychajú kvetináče rýchlejšie už len vďaka vetru a silnejšiemu výparu povrchu zeminy. Pri tropických dňoch budete musieť tie svoje staré známe izbové rastliny zalievať aj dvakrát denne. Týmto sa kruh uzatvára – s pravidelnou a včasnou zálievkou si rastlina môže dovoliť rásť rýchlejšie, teda vysychať rýchlejšie, a tak stále dokola.
Dávku hnojenia ale nezvyšujte. Spravidla hnojte raz za dva týždne. Radšej hnojte pravidelne ako hnojenie prehnať. Prísun živín je pre letnenú rastlinu zásadný a pomôže jej rásť ešte rýchlejšie a zdravšie.
Nechajte kvetinky zmoknúť! Ak máte možnosť umiestniť svoje rastliny tam, kde budú v priebehu pobytu vonku na daždi, určite tak urobte. Na dážď ich vystrčte aj len tak, keď neletníte. Urobí im to dobre a vy s nimi nemusíte do sprchy. Von ale nepatria jedince zasadené v kvetináči bez drenážnej diery. Kam by asi tá voda odtiekla?
Letnenie a likvidácia škodcov
Aby sa znížila populácia škodcov na takú úroveň, ktorá rastlinu neohrozuje, často ich stačí len letniť. Proti škodcom pomáha slnko, dážď, vyššia vlhkosť a vietor. Dajte len pozor, aby ste nespôsobili rozšírenie škodcov na okolité balkóny, kde sú letné kvetiny, ktoré môžete ohroziť.
Kvetiny vhodné na letnenie:
- Fikusy, šeflery, palmy, draceny, araukária, strelície, voskovky, zelence, asparágusy, izbové brečtany, svokrine jazyky, pieprovce, tradeskancie, sukulenty, kaktusy, prýštce, kysličky, africké žihľavy, ibištek, mučenky
Kvetiny, ktorá radšej nechajte doma celoročne:
- áronovité rastliny, izbové begónie, papradie, africké fialky, orchideje, maranty, kalateje, hrebeňovky, avokádo a mango
