Som dievča z dediny. Milujem jedlo, milujem sladké a najlepšie veľa múky, cukru a masla. Buchtičky, kysnuté slimáky, koláčiky, ale aj slanú klasiku – sviečkovú, knedlo-vepřo-zelo, zemiakové placky… Ako malá som vždy tancovala, milovala som hudbu, beh a hlavne mažoretky. Ale keď som mala 10 rokov, prestala som skoro všetko robiť a pravdupovediac si už ani veľmi nepamätám prečo. Naraz sa koláčiky, buchtičky a sladkosti odrazili na mojej postave. Začala som sa zaokrúhľovať a mala som väčší zadok – aj keď ten mám tak trochu doteraz. :-) Jednoducho, naraz bolo všetko inak.
Čo je ti opakované, to si zoberieš za svoje…
Asi by mi to tak nevadilo, nebyť môjho otca… Odmalička mojej mamine hovoril, že je tučná a má veľký zadok. Keď sa rozviedli, mala som 3 roky… Všetok jeho hnev a nejaký jeho problém, ktorý mal sám so sebou, neprehadzoval len na mamu, ale aj na mňa a na brata. Nikdy sme neboli dosť dobrí.
Ja som bola síce múdrejšia ako brácho, ale zase o dosť silnejšia. Takže brat bol za motáka… pamätám si tatove slová: „Si úplne hlúpy, prečo sa to nenaučíš, prečo máš také známky…“. To, že bol bráško najšikovnejší manuálne, tato nejako nechcel ani vnímať.
A ja? Ja som síce bola múdra, mala som dobré známky… ale mala som podľa otca doslova „zadok ako havajský bubon“. Teraz sa tomu aj zasmejem, ale poviem vám…. nebolo mi do smiechu. Často som preto plakala a nikdy som sama sebe nebola dosť dobrá. Keď vám niekto denne hovorí, aká ste tučná, máte veľký zadok, prirovnáva vás k buchte… toto všetko si nesiete z detstva až do dospelosti.
Máte sa radi takí, akí ste?
Myslela som si, že toto mám len ja. Držala som sa vo svojej bubline a zistila som, ako veľmi moc som si pomohla, keď som zistila to svoje prečo. Ale na to „prečo“ môžete prísť aj vy, pretože skoro každý ho máme. A myslím, že bez toho sa nepohneme z miesta.
Teraz s manželom prevádzkujeme program (silové tréningy a výživové poradenstvo), v ktorom klientom pomáhame k vysnívanej postave. Vždy ale v prvom rade riešime psychickú stránku. Telo a hlava sú prepojené a fyzická zmena začne hneď po uvedomení. Nemusíme hneď od začiatku, ale postupne sa k tomu vždy dostaneme…
Dostala som sa k cvičeniu, ktoré mi doslova zmenilo život
V roku 2014 som začala chodiť do fitka k pánovi Šachovi. Vidíte zhodu priezviska? Vidíte správne. Ja som si ho totiž potom zobrala za muža. :-)
Prišla som na charitatívny tréning, ktorý sa konal pre dievčatko choré na leukémiu. Honza so svojimi koučmi vytvorili skvelý hodinový tréning, plne vedený, strážili techniky cvikov (čo som dovtedy nepoznala) a vytvorili neuveriteľnú atmosféru. Výťažok peňazí z cvičenia odovzdali rodine chorej Elišky. Bol to pre mňa asi najemotívnejší zážitok v živote a v tej chvíli som si povedala, že musím do takého fitka chodiť.
Začala som s Honzom trénovať ako jeho klientka hneď ten mesiac. Vedela som, že presne to, čo hovorí, je ono, ale že budem potrebovať prenastaviť hlavu.
„Nechcem, aby si držala žiadne diéty, skús robiť to, čo si dohodneme, budeš jesť dosť bielkovín, dosť zeleniny a uvidíš, ako sa budeš cítiť a ako váha pôjde dole.“ – počúvala som na tréningoch od Honzu.
Váha dole išla. A bolo to super! Ale ja som po nejakom čase vzťahu s Honzom začala čoskoro túžiť po bábätku. Mám lynchov syndróm – podľa doktorov mám dedičnú skoro každú rakovinu na viac ako 50 %. Už tomu ale neverím. Verím, že je najlepšie, keď si toto vôbec nepripúšťame k telu a hlavne sa o seba staráme. Pred 4 rokmi som si to ale nemyslela a bála som sa, že nám ani nepôjde bábätko mať. Nakoniec som otehotnela hneď prvý mesiac, čo sme sa o bábätko začali snažiť.
S tehotenstvom som všetko nabrala aj s úrokmi naspäť
Moje tehotenstvo bola „jedna veľká tortúra“. Samozrejme – bola som šťastná, že čakáme bábätko a veľmi som si to priala, ale naše dieťa ma doslova vyšťavilo.
Celých 9 mesiacov som vracala, a to nepreháňam. Trikrát som bola hospitalizovaná, pretože som nebola schopná udržať v žalúdku ani čaj, vodu, alebo glg Coly. A keď mi bolo chvíľku dobre, napchávala som sa len čokoládami, rožkami s Májkou, uherákom a kyslými uhorkami. Prosím pekne – nabrala som 25 kíl. Áno. Ja, ktorá som mala doma to najlepšie. Honza ma rozmaznával a kupoval mi najlepšie ovocie a zeleninu, ale nemohol to ovplyvniť. Tehotenské chute vládli môjmu telu.
Možno si hovoríte, alebo ste zažili vety typu: „Porodíš, necháš to tam.“ alebo „Porodíš a s dojčením si za chvíľu späť na svojej váhe.“ Prestala som dojčiť po štyroch týždňoch. Chcela som hneď cvičiť, absolútne som nepočúvala svoje telo. Niekto môže dojčiť, trénovať a cíti sa hneď skvelo. Každá toto obdobie máme inak. Ja som to tak ale fakt nemala. Okrem „diétovania“ som začala aj behať. Áno, teraz už viem, že s mojou nadváhou to bola chyba – doteraz sa svojim kĺbom ospravedlňujem a hlavne kolenám. A ďakujem im, že to zvládli, pretože to musel byť masaker. Pol roka po pôrode som ale stále bola na rovnakej váhe, s ktorou som vyšla z pôrodnice. Teda na 88 kilogramoch. Nefungovalo to, nechudla som.
Mala doma toho najlepšieho kouča, a nepočúvala ho
Občas sa ma Honzo nenápadne spýtal, či nechcem robiť v pokoji to, čo som robila predtým. Vôbec! Bola som na neho taká naštvaná, že mi radí. Toto predsa dokážem sama, bez jeho pomoci!
Chcela som zmenu hneď. Najlepšie schudnúť 10 kíl za týždeň. Psychicky som na tom bola fakt zle. Kamarátky, čo boli tehotné a rodili v podobnom termíne, boli všetky štíhle a ja som sa fakt necítila dobre.
Začala som držať bezlepkovú diétu – áno… bola som späť vo svojom diétnom bludnom kruhu. Nepomáhalo to. Tak som začala držať paleo diétu. To pomohlo, ale fakt len máličko. No, prosto a jasno, stála som ďalšieho pol roka na mieste. Bola som so sebou nespokojná, aj keď som bola zdravá. Často som doma plakala. A to nebol úplne najlepší príklad pre dcérku Lily… cítila som sa vážne bezmocne. A o pomoc som si jednoducho povedať nemohla – áno, som v znamení býk. Tvrdohlavá až do konca.
Ako to máte so športom?
Na začiatku roku 2018 mi Honzo ukázal jednu naozaj krásnu ženu na Instagrame. Ja používam Instagram ako platformu na inšpiráciu. Myslím, že je to skvelá vec, ak ju dokážete správne využívať a inšpirovať sa správnymi ľuďmi a nie sa nechať demotivovať. Prvýkrát, keď mi ju ukázal, som skoro oplakala:
- „Pozerá sa po iných.“
- „Tá postava, ty brďo, to by som chcela.. tak veľmi!“
- „Ak takto budem hysterčiť, veľmi dlho nám to nevydrží, ak niečo pre seba nebudem robiť.“
- „To je v keli, ako to mám urobiť…“
Honzo ma miloval a miluje, aká som, aj keby som mala pár kíl navyše. Aj teraz ich mám, ale miluje ma, pretože som spokojná. A to som predtým nebola. Chcela som byť príkladom pre Lily, chcela som jej byť inšpiráciou a hlavne jej stačiť a nie za ňou funieť, keď začne behať.
Neverte vždy tomu, čo vidíte...
Žena, ktorú mi vtedy Honzo ukázal na Instagrame, mala naozaj krásnu postavu, ale viete čo? Občas je to dosť o uhle, z ktorého sa vyfotíte. :-) Klientky mi často ukazujú na Instagrame chudé dievčatá, z ktorých majú mindráky a pritom často zistíme, že sa len vedia dobre „naštelovať“. Veď skúste to samy, keď si niekedy povzdychnete, že slečna na nejakej fotke má krásne ploché brucho.
Jedného dňa som sa naštvala a prišla za manželom s vetou: „Povedz mi, čo mám robiť, aby som vyzerala ako tá žena na Instagrame a ja to urobím. Máš rok. A uvidíme, ako to bude fungovať.“ Poctivo som všetko dodržovala a dodržujem dodnes.
Nie som modelka z plagátu. Som šťastná mama, ktorá nemusí držať diéty, nemusí každý deň robiť kardio, ktoré ju absolútne nebaví. Zvládnem oveľa viac stresových situácií, cítim sa silnejšia. A aj keď si idem zabehať, nie som úplne odpálená, ako som bývala. Zdvihnem o 100 % vyššiu váhu pri určitých cvikoch. Zamilovala som si šport, jedlo a hlavne život!
Čo je teda ten „môj zázrak“?
- Jem dosť bielkovín – udržiavam si teda dosť svalov. Preto som aj teraz ťažšia. Váha nie je najlepší parameter, podľa ktorého sa porovnávať.
- Trénujem silovo 3 – 4 krát v týždni – svaly zlepšujú, čiže zrýchľujú metabolizmus.
- Veľa pijem – nesladené pitie. Teda hlavne vodu a čaje.
- Kvalitne spím. V spálni nemáme telku, máme najhrubšie závesy a úplné ticho.
- Chodím čo najviac peši alebo na bicykli.
- Jem čokoládu, koláčiky od babičky a pokojne si dám aj prosecco, to milujem.
- Milujem tráviť čas s rodinou aktívne, akýkoľvek pohyb sa počíta. Prechádzky, jazda na korčuliach, lyžovanie, sánkovanie, čokoľvek…
Ako som písala vyššie, trénujem silovo. Keď o tom začnem rozprávať ženám, ktoré so mnou začínajú cvičiť, obávajú sa, že keby to tiež tak robili, budú vyzerať ako kulturistky. No myslím, že ja tak ani trochu tak nevyzerám. :-)
Čo ďalšie robím a je to azda ešte dôležitejšie?
Starám sa sama o seba – nikdy som si na seba neurobila dosť času. Snažila som sa mať navarené, upratané, vyprané, všetko muselo byť dokonalé.
Vždy som dala prednosť všetkým, ale nikdy sebe. A táto zmena by pre nás ženy mala byť tá najdôležitejšia. V tom zhone, ktorý dennodenne máme. Urobte si čaj, prečítajte si knižku, ktorú dlho odkladáte. Vyrazte sama na nákupy, pri tom si odskočte do sauny. Jednoducho raz robte iba to, čo sa vám zachce. Choďte sama do kina – alebo s kamoškou, ale užite si ten čas sama pre seba. Začnite sa mať viac rada. Už len tým, že sa o seba začnete viac starať. A to je ten najdôležitejší východiskový bod.
