Ako môže beh pomáhať
„Môj bežecký príbeh sa začal v marci 2009, takže práve oslavujem 7 rokov, čo som dostala šancu na ozajstný život. Vtedy vrcholili moje vleklé zdravotné problémy a na vedeckej konferencii v Singapure som sa totálne zrútila.“ Jana dostala vysoké horúčky, halucinácie a v mdlobách niekoľkokrát spadla, pričom sa udrela do hlavy. Po návrate do ČR bola pre akútny nedostatok červených krviniek pripravená na transfúziu. „Podľa odporúčania lekárov som sa zmierila so životom chorého dôchodcu: vstávať vždy pomaly, občas si dožičiť kávu alebo červené víno a vážiť si, že som štíhla a nemusím myslieť na to, čo jem… Čo na tom, že mi bolo stále horšie , takže kávu ani víno by som nezvládla.“ K tomu sa pridali vleklé infekcie, zažívacie ťažkosti, vracanie, potenie a opakované zápaly horných a dolných dýchacích ciest. „Schody som dokázala vyjsť tak dvakrát do roka, keď som mala šťastný deň, inak som ich zvládla iba s desiatimi medzizastávkami, počas ktorých ma ľudia prekračovali.“
Keď lekári začali riešiť Janin problém s nedostatkom červených krviniek, začala sa uzdravovať. Po dlhej dobe bola schopná absolvovať polhodinovú prechádzku. Po krátkom čase sa z prechádzky stal pomalý beh. Hoci neexistuje dôkaz o zlepšení Janinho zdravia vďaka behu, rozhodne jej veľmi pomohol.
Ak ešte stále váhate, či beh pozitívne ovplyvní vaše zdravie, potom vedzte, že Jana Krátka je dnes ťažšia o 20 kg svalov, zúčastňuje sa na fitness súťažiach a sama pomáha ďalším ľuďom na ceste za ich lepším ja.
Účinky behu na zdravie
Beh sa zväčša chápe ako nástroj na dosiahnutie štíhlej postavy. Prirodzene, že energia, ktorú pri ňom vydáme, môže odbúrať nechcené tukové zásoby, výskumy sa však potvrdili pozitívny vplyv behu na zdravie hneď v niekoľkých smeroch. Beh pozitívne pôsobí na krvný tlak a môže tak pomôcť dostať ho na nižšie hodnoty. Ľudia, ktorí sa venujú behu, majú aj lepšiu imunitu, vyššiu hustotu kostí, nižšie riziko kôrnatenia tepien a nižšiu pravdepodobnosť infarktu. A okrem toho: beh môže spomaliť, ba dokonca úplne zabrániť vzniku cukrovky druhého typu.
Beh teda prináša nespočetné benefity a zároveň dokáže posilniť psychiku, ktorá je pre celkové zdravie nemenej dôležitá. Pri behu si človek dokáže perfektne „vyčistiť“ hlavu, zabudnúť na všetky starosti a zrelaxovať myseľ. Endorfíny, čiže hormóny šťastia, sa po behu do organizmu vyplavia vo vysokej koncentrácii, a tak je veľmi pravdepodobné, že beh nám zlepší náladu.
Ďalšie pozitívne účinky behu
Kĺby (kolená, bedrá, členky) Kĺbová chrupavka sa živí na rovnakom princípe ako huba − nasáva živiny z okolia. Preto pri pohybe kĺby dostávajú viac živín. Okrem toho beh posilní svaly okolo kĺbov, vďaka čomu sú potom lepšie chránené aj samotné kĺby.
Ideálne podmienky: Pri behu po asfalte sa kĺby viac otriasajú, preto sa odporúča behať po prírodnom povrchu. Po behu si nezabudneme pretiahnuť telo, aby nám nestuhli svaly. Pozor dávame aj na nevhodné alebo nadmerné namáhanie kĺbov, aby nedošlo k ich opotrebeniu.
Chodidlá Priaznivý vplyv má beh aj na chodidlá, keď beháme bosí. Posilnia sa tak svaly na chodidle, predíde sa plochých nohám, vybočeniu palca a otlakom z nevhodnej obuvi.
Ideálne podmienky: Pri behu bez topánok je najlepšie behať po rôznych povrchoch, aby chodidlá cítili rôzne podnety. Dobré je behať po tráve či po piesku.
Koordinácia pohybu Ak niekto každý deň behá 15 − 20 minút, zlepší sa jeho fyzická zdatnosť a koordinácia pohybu. Lebo beh je komplexným pohybom, posilňuje totiž aj svaly trupu a horných končatín.
Ideálne podmienky: Beh po nerovnom teréne, napríklad po horách, po piesku alebo po lese.
Pľúca Činnosť pľúc sa riadi fyzickou záťažou, ktorá je na rozdiel od stavu v pokoji väčšia, preto beh zvyšuje kapacitu pľúc. Vitálna kapacita pľúc (parameter, podľa ktorého sa určuje fyzická zdatnosť jedinca) sa tým pádom zvyšuje. Preto profesionálni bežci majú veľkú vitálnu kapacitu pľúc.
Ideálne podmienky: Povrch, po ktorom beháme, síce nemá na činnosť pľúc žiadny vplyv, ale v prírode sa nám bude dýchať lepšie. ;)
Srdce a cievy Keďže srdce je sval, treba ho trénovať. Vytrénovať ho možno práve behom, ktorý zlepšuje výkonnosť srdca. Zároveň zníži krvný tlak a zväčší objem srdca. Pravidelné behanie pomáha aj cievam − chráni ich pred aterosklerózou (zanesením ciev), srdcovým infarktom a mozgovou mŕtvicou a znižuje hladinu cholesterolu v krvi.
Mozog Pri behu sa do tela vyplavujú endorfíny − hormóny šťastia, ktoré ovplyvňujú náladu, spánok a pôsobenie hormónov. Vďaka tomu zlepšujú psychický stav jedinca, čo môže zabrániť vzniku depresie a stresu.
Tráviace ústrojenstvo Beh urýchľuje metabolizmus, čo znižuje telesnú hmotnosť a celkovo zlepšuje fyzický stav.
Na čo si dať pri behu pozor
Pulz
Bežci by si mali kontrolovať pulz, aby nedošlo k pretrénovaniu a zároveň aby beh pôsobil pozitívne. Správny pulz má dosahovať 60 až 70 % maxima. Svoje maximum si vypočítate tak, že od čísla 180 odpočítate svoj vek.
Pre koho je beh nevhodný a ak chce behať, najprv by sa mal poradiť s lekárom
Ľudia s viac ako 20 % nadváhy by mali začať najprv s chôdzou alebo nordic walkingom, lebo ich kĺby sa v dôsledku ich vyššej hmotnosti viac namáhajú. S lekárom by sa mali poradiť aj ľudia s ochorením srdca, vysokým krvným tlakom a s poúrazovými komplikáciami pohybového systému.
Keď sa človek rozhodne, že začne behať, zvyčajne vykoná zopár začiatočníckych chýb, ktoré ho môžu od behania po lese odradiť. Podľa odborníka a zakladateľa bežeckej školy (http://www.bezeckaskola.cz/) Miloša Škorpila najčastejšie ide o príliš rýchly beh, nevhodné oblečenie, ktoré prepotené po behu si bežci nevyzlečú. A nájdu sa aj začiatočníci, ktorí „nebehajú, ale skáču“.
Ako sa týmto chybám najlepšie vyhnúť?
-
- Beháme tak, aby sme stačili s dychom.
- Ak raz chceme behať tak, že budeme mať pocit, že letíme, treba začať tým, čo zvládneme − rýchlejšou chôdzou (než sa naučíme hospodáriť s dychom).
- Prvých pár minút beháme/kráčame tak, aby nám stačil dych, až potom sa rozbehneme v optimálnom tempe (stále musíme stačiť s dychom, aj keď to už bude namáhavejšie). Tak zistíme vzdialenosť, ktorú sme schopní ubehnúť.
- Oblečieme sa tak, aby ste necítili mierny chlad, kým sa rozbehneme. Do 5 minút sa zahrejeme.
- Keď sa oblečieme tak, že nám bude príjemne teplo, po behu sa budeme nadmerne potiť.
- Po skončení behu sa čo najskôr prezlečieme do suchého, lebo v spotenom oblečení človek prechladne.
- 90% ľudí, ktorí behajú, napodobňuje to, čo vidia. Takže namiesto behu skáču. Rozdiel medzi behom a skákaním je v tom, že pri skákaní telo neustále doháňa nohy, pri behu je to presne naopak, nohy neustále doháňajú telo. Ak chceme behať, naše päty musia zakopávať (smerovať dozadu) a telo musí byť v miernom náklone (nie v predklone), potom dosiahneme, že letíme, a to hlavou napred. Aj pri skoku máme pocit, že letíme, je to však omyl, pretože skok nie je to isté ako let.
Záleží len na nás, ako sa k svojej chorobe či zhoršenému zdravotnému stavu postavíme. Či sa podvolíme a budeme nariekať nad nešťastím osudu, alebo ho vezmeme do vlastných rúk a ukážeme mu, kto z nás dvoch je tu pánom!
Viac sa o Jane Krátkej dozviete na jej stránke janakratka.cz
