Prvé, vtedy nazývané, “palubné sprievodkyne” v bývalom Československu začali pracovať v štyridsiatych rokoch. ČSA v tej dobe používali lietadlá, ktoré mohli prepravovať 6 alebo 17 cestujúcich, lietajúce na linke Praha – Moskva. Letušky teda nemali toľko práce s obsluhou, keďže počet prepravovaných osôb bol výrazne menší ako dnes.
Skutočným snom sa však toto povolanie stalo až v sedemdesiatych rokoch, kedy sa uvoľnil režim a Československé aerolínie začali lietať do atraktívnych destinácií ako Afrika, Blízky, Stredný a Ďaleký východ a takisto sa zaviedli pravidelné linky do USA (New York) a Kanady (Montreal), odkiaľ ďalej nadväzoval let do Havany. Letušky tak mali možnosť vidieť krajiny, po ktorých túžime mnohí z nás i teraz, čo asi museli zažívať pred 50 rokmi? Náročnosť povolania v tomto období pochopiteľne stúpala s narastajúcim počtom cestujúcich, ktorý stúpol na niektorých linkách na číslo 174.
Stať sa letuškou však nebolo ľahké, keďže nebolo toľko možností a záujemkyne samozrejme museli podstúpiť rôzne testy. V septembri 1967 sa do výberového konania na bratislavskom letisku prihlásilo 19 odvážnych dievčat, ktoré absolvovali jazykové skúšky a ďalšie testy, na základe ktorých komisia vybrala 9.
„Úspešné adeptky sa stretli s novinármi a vedúcimi pracovníkmi ČSA. Po špeciálnej lekárskej prehliadke v Ústave leteckého zdravotníctva v Prahe, musia absolvovať odborný kurz, ktorý potrvá od januára do mája. Podľa toho ako sa osvedčia, budú môcť už v letnej sezóne vykonávať svoje vytúžené povolanie – palubných sprievodcov“ – nachádza sa v archíve TASR.
Stať sa palubnou sprievodkyňou v bývalom Československu jednoznačne vyžadovalo veľa odvahy od neskúsených mladých slečien v krajine, v ktorej lietanie nebola ešte bežná záležitosť. No ak preukázali svoje kvality, toto povolanie im prinieslo únik zo všedného sveta socialistického režimu a stalo sa prácou snov pre mnohé zvedavé slečny, ktoré túžili objavovať svet.
