Zistila som, že typov postieľok je skoro rovnaké množstvo ako bezpečnostných parametrov a že nejde len o výber materiálu, ale aj o jej umiestnenie a vybavenie. Obrátila som sa preto aj na architekta a interiérového dizajnéra Františka Sulzera, ktorý mi poradil nielen ako odborník, ale hlavne ako skúsený otecko dvoch malých detí.
Na čo pri nákupe postieľky myslieť
Detské postieľky podliehajú prísnym bezpečnostným normám. Ale aj napriek tomu môžete naraziť na také, ktoré všetko potrebné nespĺňajú a mohli by byť pre dieťatko nebezpečné. Preto je potrebné myslieť ako na stabilitu postieľky, tak aj na materiál a nezávadnosť farby alebo laku, ktorým je postieľka natretá. Skôr alebo neskôr ju začne aj váš drobec „ochutnávať“.
TIP: Ak nemáte vyslovene priestoru navyše, je rozmer 120 x 60 cm ideálnou zlatou strednou cestou a väčšine detí vydrží pohodlne zhruba do 3 rokov.
„Osobne vyberám pre deti drevenú postieľku. Kov je studený a čalúnená postieľka sa nedá umývať.“ František Sulzer, architekt a dizajnér
Na Instagrame často vidím dizajnové okrúhle a oválne postieľky. Na prvý pohľad sú síce krásne, majú však, bohužiaľ, pár „ale“: Vďaka ich tvaru z nich často bábätko vyrastie skôr ako z tých klasických a za netradičný tvar si musia rodičia priplatiť (na výrobu oválneho tvaru z masívu je totiž treba priemerne 3x viac dreva! a navyše je drahší aj atypický matrac.
Aby vám postieľka nejaký čas vydržala, určite by mala mať rošt, ktorý sa dá umiestniť do rozličných polôh podľa veku dieťaťa:
- najvyššia úroveň pre novorodencov, ktorí sa zatiaľ nevedia otočiť ani premiestniť, takže nehrozí, že z postieľky vypadnú,
- nižšia úroveň pre sediace bábätká, ktoré už sa možno budú skúšať priťahovať a postaviť sa,
- najnižšia potom pre pohybujúce sa batoľatá, ktoré budú chcieť z postieľky samé vyliezať.
Sťahovacie bočnice, alebo vyberateľné priečky?
Niektoré postieľky ponúkajú kombináciu obojeho, väčšinou sa ale rodičia musia rozhodnúť „buď alebo“. František je za priečky: „Čo sa týka sťahovacieho boku a vyberacích priečok, tak volím priečky. Pri postieľke platí, že čím menej pohyblivých častí, tým lepšie.“
Ja som tiež za priečky. Umožňujú lepšiu cirkuláciu vzduchu a je to praktickejšie – vybratím priečok umožníte batoľaťu voľný pohyb. Sťahovacia bočnica môže byť naopak fajn, ak chcete mať postieľku priamo vedľa svojej postele a uľahčíte si tak nočné kŕmenie a starostlivosť. A takisto ju oceníte v prípade, že budete postieľku využívať až do spomínaných 3 rokov, kedy už je dieťa trochu ťažšie a vybrať ho z postieľky si už bude vyžadovať istú silu.
Matrac je rovnako dôležitý ako postieľka samotná
Bábätká po narodení prespia pokojne aj 16 hodín denne (netvrdím teda, že všetky priamo v postieľke a staršie bábätká často trávia v postieľke čas aj počas bdelosti). Určite je preto dobré vyberať matrac rovnako starostlivo ako postieľku, do ktorej musí pekne pasovať.
Pre správnu oporu chrbtice sa odporúča vybrať stredne tvrdý až tvrdší matrac, a to čo najpriedušnejší, aby dobre odvádzal vlhkosť a vzduch mohol voľne prúdiť. Medzi obľúbené materiály patrí studená pena a prírodné materiály ako kokos a pohánka.
Určite sa neodporúča matrace dediť. Bývajú už často preležané alebo zdeformované, čo by mohlo uškodiť vývoju chrbtice vášho drobčeka, a sú ešte plné baktérií a plesní.
Pozor na vybavenie postieľky!
Nie všetko, čo je pekné, je pre bábätko bezpečné. Na sociálnych sieťach denne vidím fotky načančaných postieľok plných podušiek, ozdobných mantinelov, maznáčikov a iných doplnkov. Pravdou je, že väčšinu z týchto vecí nielenže netreba, ale môžu byť aj nebezpečné.
5 doplnkov do postieľky, ktoré radšej ani nekupovať
- Poduška: Kvôli správnemu vývoju chrbtice sa cca do 2 rokov dieťaťa neodporúča vôbec. Pod hlavičku bohato postačí savá bavlnená plienka.
- Perinka: Pri perinke hrozí, že si ju dieťa omylom pretiahne cez hlavu alebo sa do nej zamotá. Do 1 roku je najlepšia zavinovačka a spací vak.
- Mantinel: Možno pôsobí útulne, ale do postieľky sa vôbec neodporúča dávať. Okrem toho, že bráni prúdeniu vzduchu, totiž hrozí, že sa uvoľní. Šnúrky a látka potom predstavujú pre bábätko veľké riziko udusenia. Bezpečnou alternatívou je hniezdočko.
- Plyšáci a maznáčikovia: Aj keď sú rozkošní, do detskej postieľky v prvých mesiacoch života nepatria – aj pri nich hrozí, že by mohli prekryť ústočká alebo nos. Staršie deti s nimi môžu zaspávať, pre istotu je ale lepšie plyšákov po zaspatí vybrať.
- Nebesá: Pôsobia krásne, bezpečné bohužiaľ nie sú. Bábätko sa do nich môže nedopatrením zamotať a navyše sú oázou pre prach, roztoče a pele, ktoré môžu mať negatívny vplyv na zdravie bábätka.
TIP: Do postieľky nepatrí ani nepriepustný poťah matraca. Nie je síce vyslovene nebezpečný, ale pogumovaná vrstva síce zabráni pretečeniu kvapaliny až na matrac, zároveň ho ale nepriedušne „upchá“ a zbaví ho tak jednej z jeho najdôležitejších vlastností.
O koliesko, alebo postieľku viac
Kolieska môžu prísť vhod, ak postieľku občas potrebujete posunúť, napríklad kvôli upratovaniu. Vo všeobecnosti by ale malo mať bábätko postieľku stabilne na jednom mieste rovnako, ako to máme my dospelí. Ak to dovolí priestor, môže byť fajn mať postieľok viac, napríklad ako František: „U nás doma máme dve postieľky, jedna je v izbičke, kde deti len spia. Z obývačky sa u nás stala herňa a tu je druhá postieľka, odkladacia.“
Rastúca postieľka: praktická vychytávka, alebo slepá ulička?
Na trhu sú aj postieľky, ktoré sľubujú, že dieťaťu vydržia od narodenia napríklad až do školského veku. Väčšinou sú to masívne kúsky s úložným priestorom, ktoré je neskôr možné prestavať na väčšiu posteľ. Pre niekoho s menším interiérom a jasnou víziou o budúcnosti to určite môže byť praktická voľba.
Pre nás by ale napríklad nebola vhodná. Počas 5 rokov sme detskú izbu prestavali azda desaťkrát a postieľok vystriedali niekoľko. Väčšinou improvizujeme a kupujeme ich z druhej ruky – pri postieľkach to na rozdiel od matracov totiž vôbec nevadí. František to mal doma podobne: „Prvý syn spal po narodení v menšej postieľke od babičky, v ktorej som spal aj ja, keď som bol malý. Keď povyrástol, kúpil som klasickú postieľku v bežnej veľkosti a k tomu aj kvalitný matrac. Neskôr som si splnil otcovský sen a kúpil som väčšiu posteľ v tvare domčeka z dreveného masívu.“
Postieľku už mám, kam teraz s ňou?
Novorodenci by mali mať postieľku v spálni pri rodičoch, väčšie bábätká potom už priamo v detskej izbe a to na dobre vetranom mieste a ideálne nie priamo pri radiátore. A ani pri okne – jednak kvôli prievanu a tiež kvôli závesom, ktoré by na seba mohlo dieťa omylom strhnúť. František k tomu ešte dodáva: „Určite by som nedával nad postieľku žiadnu poličku – bojím sa, aby z poličky do postieľky nič nespadlo.”
A odporúčanie na záver? Postieľka je pre vaše dieťa, nie pre dieťa influencerky
Mne osobne sa osvedčilo skôr ako slepo nasledovať instagramové trendy, vnímať potreby svojich detí a svojej rodiny. Dcéra má aktuálne väčšiu detskú kovovú postieľku, ktorú si sama vybrala a kam si často zalezú s bráškom a prezerajú si knižky. Ale za rok budeme možno kupovať veľkú drevenú posteľ, ktovie? ;-)
Urobte radosť vašim najmenším
Výbavičku od oblečenia, hračiek až po nábytok do detskej izbičky nájdete na Tchibo.sk
