Párkrát sme sa o ňom rozprávali a mňa zaujalo, že to vraj nie je len sexy točenie sa okolo tyče, ale skôr ladné posilňovanie a aktivita, pri ktorej sa dá zábavne formovať postava. Zároveň ma zaujímalo, či ho zvládne aj športový antitalent, ktorý poriadne cvičil naposledy na strednej – a to už je nejaký ten piatok.
Rýchly prieskum mi prezradil, že lekcie poledance sa konajú skoro v každom meste, často aj vo fitness centrách. Vo väčších mestách potom nájdete špecializované štúdia. Zoznam nájdete napríklad aj tu. Do jedného takého, konkrétne Firefly v Prahe, som sa vydala na individuálnu lekciu.
Pole dance sa začína rozcvičkou ako každé iné posilňovanie
Na prvú hodinu som išla s pripravenými výhovorkami: „Za posledné tri roky som nejako nestihla ísť do posilňovne,“ „Viete, ja som po chorobe,“ a samozrejme klasikou „Nie som športový typ.“
Ani jednu výhovorku nebolo potrebné využiť. Lektorka Lucia sa ma spýtala na kondičku (to bolo rýchle – nemám žiadnu) a pustili sme sa do krátkej rozcvičky. Na posilňovanie, čo poledance jednoznačne je, totiž potrebujete mať hlavne zahriate svaly.
Už z fotiek (urobili sme ich pre Tchibo Blog pri druhej lekcii) môžete vidieť, že ani moja mizerná kondička nebola prekážkou: skrátené svaly sme vykompenzovali pomôckami.
Zahriatie by sme mali. A čo teraz s tyčou?
Tanec okolo tyče síce môže vyzerať prvoplánovo sexy, ale na športovej úrovni je to zostava elegantných krokov a otočiek a akrobatických trikov.
Niekoľko základných cvikov, ktoré mi Lucia na začiatku ukázala, pôsobilo ako niečo, čo nemôžem nikdy zvládnuť. Ako by som sa preboha bez predchádzajúceho makania vo fitku mohla udržať vo vzduchu len vďaka tomu, že nohami objímam tyč?
O dve lekcie neskôr som prekvapila sama seba:
Kedysi som skúšala aerobik. Pravidelne som pri ňom vyčnievala z radu a keď som sa na konci hodiny konečne dostala do rytmu, cvičiteľka si viditeľne odfukla a od ostatných som sa skoro dočkala potlesku.
O to viac ma prekvapilo, že aj keď som na začiatku dobrých 20 minút bojovala s koordináciou rúk a nôh, už na konci prvej lekcie poledance som okolo tyče zvládla nielen ladne chodiť (základom všetkého je správny krok a úchop), ale celkom obstojne už mi išli aj otočky.
V „cvičebnom úbore“ som sa trochu hanbila
Na začiatku mi Lucia dovolila legíny. V tých som absolvovala základy, ale len čo som prestala chodiť okolo a šlo sa na tyč, bolo potrebné vymeniť ich za kraťasy. Akákoľvek látka by sa totiž na tyči šmýkala.
Každopádne, kraťasy. Kraťásky, v ktorých sa bežne trénuje, mi pripomínali skôr nohavičky, ktoré nosím na doma. So svojou síce štíhlou, ale nevyšportovanou postavou som sa vedľa lektorky cítila skoro smiešne. Čoskoro som ale zistila, že či mám celulitídu alebo svaly vážne nikoho nezaujíma. Pýtala som sa Lucie, ako sú na tom dievčatá na klasických lekciách (je tam obvykle 5–8 dievčat naraz). „Asi tak po piatich minútach zistia, že každý si myslí, že má nejaké ’problémové’ partie, a hlavne, že ich vôbec nikto nerieši,“ ukľudnila ma.
Mimochodom, berú na lekcie aj chalanov? Áno! Ale pánsky tréning býva iný a skôr silovo zameraný. Obvykle preskočia pár začiatočníckych úrovní; vďaka lepšej svalovej výbave si to môžu dovoliť.
Pole dance namiesto posilňovne
Samozrejme som si ako väčšina ľudí na začiatku myslela, že bez fyzičky môžem ísť hneď domov. Pravda je, že čím pružnejšie a natrénovanejšie máte telo, tým akrobatickejšie cviky logicky zvládnete, ale cesta k nim vedie práve cez tréningy pole dance!
Je to ako posilňovňa, v ktorej hrá príjemná hudba, a vy pri nej posilňujete s váhou vlastného tela.
Na jednej hodine poledance spálite zhruba (!!!) 325 kcal (výpočet platí pre 60 kg ženu), čo je ako pri pomalom behu 6 km / hod.! Vo všeobecnosti sa dá povedať, že keď budete trénovať pravidelne, už po 6 týždňoch uvidíte zmeny: spevnenie a tvarovanie postavy so svalovým základom.
Po spomínaných 6 týždňoch už svaly zvládnu uniesť telo a môžete začať trénovať náročnejšie pozície, kľudne aj hlavou dole. Pri tréningoch 1-2× týždenne sa zo začiatočníčky stanete mierne pokročilou po zhruba 8 mesiacoch. Pokroky sú ale individuálne a veľkú rolu hrajú aj skúsenosti a prístup lektorky.
Trpím skoliózou a mám celkovo slabšiu jednu polovicu tela. Na to lektorka prišla už pri rozcvičke a prispôsobila tomu celé cvičenie. Chrbát ma dosť bolí, ale po tréningu poledance som cítila úľavu.
Po prvej lekcii sa so mnou Lucia lúčila slovami, že budem prekvapená, ako rýchlo môže telo začať naberať kondičku. Pravda, na druhý deň som naozaj prekvapená bola… hlavne ako ma bolia ruky aj pri čistení zubov. Za tri dni ma ale čakala druhá lekcia a ja som všetko zvládala oveľa ľahšie. Pridali sme pár nových cvikov a na konci som zvládla aj populárneho „Firemana“ ako z amerického filmu!
Moje nadšenie brzdili „len“ odrené vnútorné strany stehien a boľavé aj tie svaly, o ktorých som netušila, že ich mám. Ako cvičenie je toto „objímanie tyče“ naozaj efektívne.
Profesionálni tanečníci sa potom pripravujú aj inak a pracujú na svalovej kompenzácii mimo tyče. Často sa venujú samotnému tancu a gymnastike, posilňujú s vlastnou váhou, cvičia jógu apod. To už sa ale bavíme o úplne inej úrovni poledance. :)
Komu by som športový pole dance odporučila?
Je jedno, koľko máte rokov, koľko vážite alebo či ako ja namiesto maratónu ťažko dobehnete na električku. Pole dance vám pomôže získať ladnosť, flexibilitu, silu a skvelý pocit.
Pre nešportovcov budú začiatky náročné ako v každom inom športe, ale podľa mňa je poledance oveľa zábavnejší ako aerobic alebo posilňovňa s množstvom strojov, ktorým vôbec nerozumiem. Pokiaľ je pre vás prekážkou predstava, že sa budete natriasať pri tyči v minikraťáskoch a všetci na vás budú pozerať, môžem vás uistiť, že nebudú. Každý má dosť práce sám so sebou, a lektorka už takých ako vy videla veľa :-)
